Plán obnovy prinesie Slovensku takmer 6 miliárd eur. Prioritami sú zelená ekonomika, zdravotníctvo, digitalizácia, vzdelávanie, veda a výskum.
Ilustračný obrázok: Euro a hviezdy Európskej únie. Zdroj: iStockphoto.com
Európska únia pripravila historicky najväčší finančný balík s cieľom prispieť k náprave hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou koronavírusu COVID-19. Komisia, parlament a vedúci predstavitelia Európskej únie (EÚ) sa dohodli na Pláne obnovy Európy, ktorý má členské štáty vyviesť z krízy a umožniť rozvoj Európy.
Plán obnovy je kľúčovým dokumentom pre získanie podpory z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ako ústredného nástroja obnovy Next Generation EU. Ide o príležitosť, ako sa vysporiadať s reformným a investičným dlhom a posunúť Slovensko. Členské štáty získajú finančné prostriedky na základe národných plánov obnovy a odolnosti, ktoré obsahujú reformy a verejné investičné projekty.
Plány musia byť v súlade s prioritami EÚ. Tými sú podpora rastu, tvorba nových pracovných miest a vytváranie hospodárskej a sociálnej odolnosti, podpora zelenej a digitálnej transformácie s ohľadom na špecifické výzvy danej krajiny. Vzdelávanie, zdravie, veda, výskum a inovácie patria k oblastiam, v ktorých Slovensko vo výsledkoch najviac zaostáva. Európska komisia opakovane odporúča zintenzívniť reformné úsilie práve v nich.
Jednou z priorít Plánu obnovy a odolnosti SR je oblasť zdravotníctva. Zdroj: istockphoto
Prioritou zostáva zvýšenie životnej úrovne
Koordinátorom prípravy Plánu obnovy a odolnosti SR je Ministerstvo financií SR. Hlavnou výzvou plánu je reštartovať proces dobiehania vyspelých krajín EÚ. Záväzkom vlády SR je zvýšiť životnú úroveň do roku 2030 na 92 percent priemeru EÚ (v súčasnosti HDP na obyvateľa 74 percent).
Z Plánu obnovy a odolnosti môže Slovensko čerpať 5,84 miliardy eur. K dispozícii má aj 9 miliárd eur nevyčerpaných eurofondov a ďalších 13 miliárd eur z nového programového obdobia. Časť reformných nákladov bude hradená zo štátneho rozpočtu.
Ministerstvo financií zapojilo do procesu tvorby plánu široké spektrum kľúčových partnerov s cieľom zabezpečiť programy reforiem a investícií do roku 2026. Počas verejnej diskusie predstavilo hlavné oblasti, ktoré potrebujú reformy a investície. „Plán obnovy má silný dôraz na vzdelávanie a zdravotníctvo. Kvalitné vzdelanie pre všetkých, pre všetkých kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ale aj zdravé životné prostredie. Preto hovorím, že tento plán má silný sociálny rozmer,“ povedal minister financií Eduard Heger.
Dodal, že efektívna verejná správa a digitalizácia ovplyvňujú kvalitu podnikateľského prostredia, ktoré je odrazovým mostíkom pre rast zamestnanosti, práce s vyššou pridanou hodnotou, a tým aj platov občanov. V Pláne obnovy sú investície iba jednou časťou, druhou časťou sú reformy. „Práve reformami vieme naštartovať zvrátenie trendu, do ktorého sme sa ako Slovensko dostali tým, že sme sa začali odkláňať od vyspelých krajín,“ prízvukoval minister financií.
Obnova s dôrazom na klímu
Generálna riaditeľka sekcie Plánu obnovy Lívia Vašáková upozornila na fakt, že zelená ekonomika je prierezová téma a obnova hospodárstva po koronakríze by mala byť zelená a digitálna. Pripomenula, že až 37 percent z celkovej alokácie 5,84 miliardy eur pre Plán obnovy je určených na klimatické projekty.
„Vďaka Plánu obnovy budeme môcť v najbližších rokoch investovať približne o štvrtinu viac. Na obnovu Slovenska musíme vyčerpať každé euro efektívne a rýchlo. Dlhodobý rast bude však závisieť od toho, aké reformy spolu s investíciami Slovensko urobí,“ zdôraznil spoluautor Plánu obnovy Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze.
„Veľká obálka pre zdravotníctvo obsahuje aj investície do výstavby a rekonštrukcie nemocníc podľa novej siete. Zreformované zdravotníctvo v nových a modernizovaných priestoroch to je presne to, čo potrebujú pacienti i zdravotníci. Práve na zdravotníctve sa dá dobre vidieť, že Plán obnovy stojí na dvoch nohách – na systémových zmenách a investíciách. Oproti klasickým eurofondom zdroje pre Plán obnovy netvoria síce ani polovicu, ale to, prečo je oň taký veľký záujem vo verejnosti, je vyvolané práve harmóniou investícií a reforiem,“ pripomenul minister financií Eduard Heger.
Svoje priority adresovalo ministerstvu aj Združenie samosprávnych krajov. Požaduje rozšírenie kapacít zariadení sociálnych služieb, modernizáciu stredných škôl, obnovu kultúrnych pamiatok a rekonštrukciu ciest druhej i tretej triedy.
V ďalších panelových diskusiách pozvaní odborníci predstavili potenciál Plánu obnovy v jednotlivých vybraných oblastiach. Cieľové oblasti pre reformy a investície zohľadňujú kľúčové problémy ekonomiky a najdôležitejšie spoločenské výzvy.
Solárne panely a veterné turbíny na výrobu obnoviteľnej zelenej energie. Zdroj: istockphoto
Kľúčové oblasti Plánu obnovy a odolnosti
- Zelené Slovensko (1 900 mil. eur):
- obnoviteľné zdroje a energetické siete (100 mil. eur),
- zelená obnova budov (700 mil. eur),
- modernizácia železníc (700 mil. eur),
- dekarbonizácia priemyslu spolu s podporou alternatívnych palív (400 mil. eur).
- Zdravý život pre každého (1 450 mil. eur):
- ústavná a akútna starostlivosť (1,1 mld. eur),
- starostlivosť o duševné zdravie (100 mil. eur),
- dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť (250 mil. eur).
- Efektívny štát a digitalizácia (945 mil. eur):
- zlepšenie podnikateľského prostredia (60 mil. eur),
- reforma justície (200 mil. eur),
- opatrenia proti korupcii a bezpečné Slovensko (200 mil. eur),
- štát v mobile, rýchly internet, kybernetická bezpečnosť (485 mil. eur).
- Lepšie vzdelanie pre každého (850 mil. eur):
- dostupné a inkluzívne vzdelávanie pre všetky deti (150 mil. eur),
- vzdelávanie pre 21. storočie (450 mil. eur),
- zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl (200 mil. eur),
- podpora celoživotného vzdelávania, najmä digitálnych zručností (50 mil. eur).
- Konkurencieschopné a inovatívne Slovensko (700 mil. eur):
- veda, výskum, inovácie a digitálna ekonomika (600 mil. eur),
- lákanie a udržanie talentov (100 mil. eur).
Veda a výskum potrebujú peniaze i ľudí
Investície v oblasti vedy, výskumu, inovácií a digitálnej ekonomiky budú smerovať na financovanie podporných schém na súťažnom princípe. Ide o podporu inovácií, digitalizácie priemyslu i služieb a tiež výchovy, získavania a udržania excelentných výskumníkov a inovátorov.
Reformy sa sústredia na komplexnú zmenu riadenia – posilnenie úlohy Rady vlády pre vedu, výskum a inovácie na strategickom riadení, zriadenie sekretariátu (zodpovedného za štandardy, zber dát, analýzy a kontrolu hodnoty za peniaze) a konsolidáciu štátnych agentúr. Plánovaná je tiež reforma Slovenskej akadémie vied a výskumných inštitúcií.
V rámci lákania a udržania talentov je cieľom do roku 2026 zvýšiť podiel kvalifikovaných ľudí zo zahraničia v celkovom počte pracujúcich z 0,5 percenta na 1 percento.
Plán obnovy je výsledkom niekoľkomesačných rokovaní s odborníkmi, samosprávami, obchodnými komorami i koaličnými politickými stranami. Kombinácia investícií a reforiem umožní Slovensku začať opäť dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ.
Ministerstvo financií SR poslalo komplexný návrh Plánu obnovy a odolnosti Európskej komisii v polovici decembra minulého roka. V nasledujúcich týždňoch bude ministerstvo spolu s Európskou komisiou dolaďovať konečnú podobu Plánu obnovy SR.
Ilustračné foto: Vlajky pred Európskym parlamentom v Štrasburgu. Zdroj: iStockphoto.com
Podnety na doplnenie Plánu obnovy Slovenska
Na Pláne obnovy a odolnosti SR participuje aj Ministerstvo kultúry SR. Partnera našlo na Ministerstve dopravy a výstavby SR. V aktuálne zverejnenom návrhu sa nachádza v rámci Zelenej obnovy budov. Celková hodnota tohto komponentu je 700 miliónov eur. Ministerstvo kultúry chce popri pasportizácii národných kultúrnych pamiatok investície smerovať aj do obnovy historických a pamiatkovo chránených budov. Plánuje tiež reformu umeleckých fondov a reformu rozdrobenosti knižničnej siete vrátane inovácie jej služieb.
Mimovládne organizácie zaslali Ministerstvu financií SR výzvu, aby bola priorita Zelené Slovensko doplnená o opatrenia súvisiace s adaptáciou na zmenu klímy, podporou biodiverzity, udržateľnou energetikou a so zlepšením podmienok pre nemotorovú dopravu. Ministerstvo ubezpečuje verejnosť, a to aj v súvislosti s ďalšími návrhmi, že plán obnovy bude striktne dodržiavať kritériá stanovené Európskou komisiou, a teda nasmeruje 37 percent celkovej alokácie do zelenej transformácie.
Reformy a s nimi spojené investície do biodiverzity, cyklodopravy a obnoviteľných zdrojov energie vníma ministerstvo ako nevyhnutné pre vývoj Slovenska, zároveň si však uvedomuje ambiciózne ciele a požiadavky Európskej komisie. Pripomína tiež, že prostriedky z Plánu obnovy nie sú jedinými finančnými stimulmi a paralelne vedie diskusie s jednotlivými rezortmi ohľadom využitia finančných zdrojov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) i štátneho rozpočtu.
Medzirezortné pripomienkové konanie
Ministerstvo financií SR postúpi Plán obnovy na medzirezortné pripomienkové konanie. Zdôrazňuje, že riešenia problémov navrhnutých v Pláne obnovy vychádzajú z nahromadených problémov, na ktoré dlhodobo upozorňujú odborníci i široká verejnosť, a doteraz im nebola venovaná náležitá pozornosť.
Ministerstvo tiež deklarovalo, že napriek krátkosti času a pandémii Covid-19 sa budú môcť kľúčoví partneri, odborníci a verejnosť zapojiť do príprav a implementácie Plánu obnovy. Svoje pripomienky môžu vyjadriť v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré by sa malo uskutočniť začiatkom marca 2021.
Pripravuje tiež sériu tematických stretnutí, takzvaných okrúhlych stolov, na ktoré prizve odbornú verejnosť vrátane samospráv, zamestnávateľov, odborov, mimovládnych organizácií a zástupcov relevantných ministerstiev, ktoré zodpovedajú za prípravu jednotlivých komponentov Plánu obnovy.
Ministerstvo financií zároveň pripomína, že suma vyhradená pre Plán obnovy (necelých 6 miliárd eur) tvorí len malú časť európskych zdrojov, ktoré má Slovensko k dispozícii. Z dvoch programových období je to vyše 20 miliárd eur z eurofondov, kde je priestor na cyklotrasy či podporu kultúry.
Zdroje:
