Reformy výskumných inštitúcií, najmä SAV, by mali prispieť ku kvalite výskumu a konkurencieschopnosti Slovenska.
Futuristická umelá inteligencia. Robotické rameno pohybuje kovovým predmetom vo výskumnom laboratóriu. Zdroj: iStockphoto.com
Plán obnovy a odolnosti SR obsahuje reformy a verejné investičné projekty, ktoré sa budú realizovať počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF), teda v rokoch 2021 – 2026. Cieľom plánu obnovy je vybudovanie modernej ekonomiky, ktorá by mala zabezpečiť dlhodobú finančnú a sociálnu udržateľnosť Slovenska.
Ukazovateľom úspešnosti bude zvýšenie miery investícií na výskum a vývoj a posun v rebríčku Európskeho porovnávacieho prehľadu inovácií na úroveň priemeru Európskej únie do roku 2030.
Veda dostala najmenší finančný balík
Plán obnovy obsahuje reformy a investície v celkovej výške 6,6 miliardy eur. Pre oblasť vedy, výskumu a inovácie bol schválený najmenší finančný balík, a to 739 miliónov eur. Na porovnanie možno uviesť, že Zelené Slovensko má 2 miliardy 301 miliónov eur, Zdravý život 1 miliardu 533 miliónov eur, Efektívny štát a digitalizácia 1 miliardu 110 miliónov eur a Lepšie vzdelanie 892 miliónov eur.
Suma vo výške 739 miliónov eur bude rozdelená na sedem oblastí, t. j. na podporu medzinárodnej spolupráce a zapájania sa do projektov Horizont Európa a EIT (46,5 milióna eur), podporu spolupráce firiem, akademického sektoru a organizácií výskumu a vývoja (178,6 milióna eur), na excelentnú vedu (143,3 milióna eur), na výskum a inovácie pre dekarbonizáciu ekonomiky (78,7 milióna eur), na výskum a inovácie pre digitalizáciu ekonomiky (134 miliónov eur), na finančné nástroje na podporu inovácií (42,5 milióna eur) a na IT podporu jednotného grantového systému výskumu a vývoja (6,6 milióna eur).
Špecifickým cieľom obnovy je rozdeľovanie verejných výdavkov na výskum, vývoj a inovácie, ktoré sa rozdeľujú súťažne v súlade s princípmi hodnoty za peniaze. Ďalším špecifickým cieľom je stimulácia na zvýšenie súkromných výdavkov do výskumu a vývoja na 0,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2024, pri celkových výdavkoch 1,2 percenta HDP.
Pred výskumným, vývojovým a inovačným ekosystémom stoja viaceré úlohy. Jednou z nich je napríklad prostredníctvom reforiem a zvýšením financovania zlepšiť výskumný a vývojový výkon a inovačný potenciál Slovenska.
Záber zo sterilného farmaceutického laboratória, kde vedci v ochrannej kombinéze robia výskum, kontrolu kvality a objavujú nový liek. Zdroj: iStockphoto.com
Harmonizácia politiky
Prioritou je posilnenie a profesionalizácia nadrezortnej koordinácie výskumu a inovácií i vyriešenie súčasnej roztrieštenosti a nekoncepčného riadenia s nedostatočnými väzbami na ekonomickú a spoločenskú prax.
Podstatnou výzvou je lepšia harmonizácia a implementácia politiky vedy, výskumu a inovácií. Riadenie vedy a výskumu má v kompetencii Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, pod ktoré spadajú viaceré agentúry financujúce granty (APVV, VA, KEGA, VEGA), ako aj iné vedeckovýskumné služby (CVTI SR).
Politiku inovácií zastrešuje Ministerstvo hospodárstva SR. Prierezové politiky (napríklad Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu – RIS3 a ďalšie) zastrešuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, pod ktoré patrí Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. Absentuje silná výkonná zložka na prípravu strategických a analytických materiálov. Stála komisia pre RIS3 je založená na princípe delegátov jednotlivých ministerstiev a partnerov bez vlastných administratívnych kapacít. Chýba analytická zložka, ktorá by hodnotila efektívnosť alebo transparentnosť investovaných verejných zdrojov a nastavenia podporných nástrojov.
Prvá reforma riadenia presúva koordináciu
V oblasti vedy, výskumu a inovácií sa pripravujú dve reformy. Prvou je reforma riadenia, hodnotenia a podpory v oblasti vedy, výskumu a inovácií (VVI), v rámci ktorej bude prijatá novela zákona o organizácii štátnej podpory pre výskum a vývoj z roku 2005. Posilní koordinačnú úlohu novej štruktúry riadenia vedy, výskumu a inovácií. Zadefinuje aj úlohu Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie a jej sekretariátu.
Nadrezortná koordinácia sa cez Radu vlády SR pre vedu, techniku a inovácie presunie na Úrad vlády ako agenda na úrovni premiéra, pričom Rada bude mať k dispozícii výkonnú jednotku v podobe sekretariátu, v ktorom bude pôsobiť profesionálny manažment so skúsenosťami v tejto oblasti.
Zákon bude upravovať rôzne typy verejnej podpory, čím zabezpečí koordináciu a konzistentnosť verejných intervencií. Umožní postupnú integráciu procesov a odborného hodnotenia projektov.veda.
V 1. kvartáli 2022 by mala vláda schváliť Národnú stratégiu podpory a rozvoja VVI. Ide o záväzný dokument pre financovanie VVI zo všetkých verejných zdrojov do roku 2030. Cieľom je, aby bolo najmenej 95 percent vypísaných výziev súťažného financovania VVI do 3. kvartálu 2022 v súlade so schválenou stratégiou a so schválenými princípmi dobrého riadenia a efektívnosti.
Schéma navrhovaného riadenia výskumu a inovácií. Zdroj: Plán obnovy a odolnosti SR
Druhá reforma rieši organizáciu a financovanie
Táto reforma sa týka organizácie a financovania nepodnikateľských výskumných inštitúcií, najmä Slovenskej akadémie vied.
Slovenská akadémia vied (SAV) a jej jednotlivé ústavy fungujú ako rozpočtové, resp. príspevkové organizácie štátu, ktoré – na rozdiel od vysokých škôl – nevlastnia majetok a nemôžu s ním vstupovať do výskumnej a podnikateľskej spolupráce so súkromným sektorom.
Podobne funguje aj viacero rezortných výskumných ústavov. Príjmy, napríklad z duševného vlastníctva, sú odvádzané do štátneho rozpočtu, čo tiež demotivuje patentovú činnosť a spoluprácu so súkromným sektorom.
Cieľom reformy je dokončiť transformáciu SAV na verejnoprávnu formu hospodárenia (verejné výskumné inštitúcie), podobnú verejným vysokým školám, stimulujúcu viaczdrojové financovanie a spoluprácu so súkromným sektorom.
Transformácia a forma bude pripravená aj pre rezortné výskumné inštitúcie. Ústavom umožní zvýšiť objem spolupráce medzi verejným, akademickým a súkromným výskumným sektorom. Verejné a akademické výskumné inštitúcie by tak mohli vstupovať do obchodných a majetkových vzťahov týkajúcich sa výskumu a inovácií s plnou ochranou práv duševného vlastníctva a finančným profitom.
SAV sa mení od januára 2022
V priebehu roka 2021 bude schválená nevyhnutná legislatíva a od 1. 1. 2022 prejdú ústavy SAV na novú právnu formu. Podobná transformácia bude umožnená rezortným výskumným inštitúciám. Model financovania a hospodárskej formy bude príbuzný modelu verejných vysokých škôl. Podobné zmeny riadenia sa realizujú na úrovni SAV.
Verejné výskumné inštitúcie sa podriadia jednotnému hodnoteniu tvorivej činnosti, ktoré budú zakladatelia využívať pri rozpise dotácie. Ústavy SAV budú motivované splynúť do väčších inštitúcií, čo sprehľadní výskumnú infraštruktúru. Súčasťou orgánov SAV a verejných výskumných inštitúcií budú externí zástupcovia vysokých škôl, zamestnávatelia, podniky a samosprávy.
Keďže reforma sa obmedzuje na vytvorenie nového právneho rámca, nedochádza k nijakému prevodu verejných zdrojov, ktorý by mohol viesť k nenáležitej výhode pre jedného alebo viacerých príjemcov. Na tomto základe je vylúčená prítomnosť štátnej pomoci. Adresátom sú SAV a rezortné výskumné inštitúcie. Novela zákona o SAV (z roku 2002) a novela zákona o verejnej výskumnej inštitúcii ( z roku 2017) by mali byť schválené vo 4. kvartáli 2021.
Kvalita výskumu významnou mierou prispieva k odolnosti spoločnosti na externé výzvy a je kľúčovým komponentom rozvoja konkurencieschopnosti krajiny. Odhady dlhodobej návratnosti investícií do výskumu a vývoja sú v desiatkach percent.
Veda, výskum a inovácie sú o excelentných jednotlivcoch, ich sieťovaní a integrácii, vytváraní spoločenského a ekonomického priestoru pre realizáciu ich nápadov a o vhodných motiváciách všetkých aktérov podporovať tieto procesy.
Biotechnológ v laboratóriu skúma listy rastlín na počítači. Zdroj: iStockphoto.com
Financovanie výskumu a vývoja je nedostatočné
Na Slovensku sa investuje do výskumu a vývoja iba 0,83 percenta HDP (2019). Tento podiel už niekoľko rokov stagnuje a je ďaleko pod priemerom EÚ (2,2 percenta HDP), ale aj krajín V4. Nenaplnili sa ambície o zvyšovaní výdavkov aspoň na 1,2 percenta HDP, ako to zadefinovala Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3 2014 – 2020).
Viac verejných zdrojov však nezabezpečí výrazné zlepšenie výkonu, pokiaľ budú finančné nástroje podporovať dualizmus akademického sveta a biznis sféry. Problémom je minimálna spolupráca súkromného a akademického sektora, ktorá by mala viesť k novým nápadom. Cieľom by malo byť najmä zvyšovanie súkromných výdavkov na výskum a vývoj, na to je však potrebný aj určitý objem verejných zdrojov a verejného výskumu.
Ďalším problémom je využívanie výskumnej infraštruktúry, či už súkromnej, alebo verejnej, ktoré je v súčasnosti limitované národnou úpravou nad rámec regulácie EÚ a nejasne nastavenými pravidlami, čo vytvára zbytočnú bariéru prepojenia súkromného a verejného výskumu.
Medzinárodná spolupráca a internacionalizácia
Slovensko ako malá krajina nemá šancu pokryť všetky výskumné oblasti. Avšak ani pri špecializácii na menší počet oblastí nemá bez medzinárodnej spolupráce kapacitu sústrediť dostatočné množstvo expertov na dosahovanie svetovej kvality.
Zapojenie do medzinárodnej spolupráce, napríklad prostredníctvom programov Horizont, je veľmi nízke. Z tohto programu Slovensko čerpalo dosiaľ iba 131,5 mil. eur, čím sa zaradilo na 24. miesto v Európskej únii.
Okrem iného je preto potrebné vytvoriť stratégiu výskumnej a inovačnej politiky so zreteľom na výskumné a vývojové kapacity, potreby hospodárstva krajiny a celospoločenské výzvy, ale aj sprehľadniť a doplniť systém rezortných nástrojov financovania výskumu, vývoja a inovácií, pre ktoré budú koordinovane nastavené cieľové výsledkové indikátory.
Priebežne bude potrebné sledovať efektivitu vynakladaných prostriedkov jednotlivými rezortmi vo vzťahu k určeným prierezovým indikátorom a umožniť využívanie verejnej infraštruktúry obstaranej z EÚ fondov súkromným sektorom za odplatu. Ďalším cieľom je vytvoriť motiváciu pre verejný sektor na spoluprácu so súkromným sektorom a tiež aplikáciu dodatočnej podpory projektov, do ktorých je priemysel ochotný investovať v rámci spolufinancovania.
Kľúčovým prvkom je skĺbenie reforiem a investícií
Investície sú nevyhnutné pre rozbeh ekosystému aj na podporu a udržanie reformných zámerov, ktoré budú ich podmienkou. Reforma ekosystému výskumu a inovácií je nevyhnutným predpokladom efektívneho a účelného čerpania investícií.
Reformy a investície nadväzujú aj na pripravovanú revíziu Stratégie inteligentnej špecializácie (RIS3), a to nielen reformou riadenia, ale aj tematickým zameraním a použitými nástrojmi. Výrazne sa uplatňujú ponaučenia z predchádzajúceho obdobia a odporúčania, pomenované napríklad v projekte na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ohľadom čerpania EŠIF na výskum a inovácie alebo z pripravovanej Revízie výdavkov a politík výskumu, vývoja a inovácií.
Pohľad na areál budov SAV na Dúbravskej ceste v Bratislave na Patrónke. Zdroj: SAV
Slovenská akadémia vied má vlastný plán obnovy
Plán vychádza z očakávanej zmeny legislatívneho rámca, reaguje na aktuálne výzvy a úlohy súčasnej doby a hľadí aj do budúcnosti. Akadémia plánuje rozvíjať spoluprácu s univerzitami a samosprávami, zakladať spoločné výskumné pracoviská a tiež dbať na revitalizáciu spravovaných objektov.
V tlačovej správe SAV zo 6. mája 2021 sa uvádza, že v nastávajúcom období sa chce SAV strategicky zamerať na riešenie rastúcich problémov súčasnej civilizácie s dôrazom na potreby slovenskej spoločnosti, najmä na problémy životného prostredia, zdravia populácie, digitalizáciu či aktuálne spoločenské výzvy vo vzťahu k novým technológiám, prírode, kultúrnym a sociálnym hodnotám.
„V Bratislave má Slovenská akadémia vied v pláne komplexne revitalizovať areál na Patrónke, ktorý chce zmeniť na moderný vedecký kampus poskytujúci príťažlivé prostredie pre kvalitnú vedeckú prácu s cieľom prilákať do SAV kvalitných mladých ľudí zo slovenských vysokých škôl aj zo zahraničia. V spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou, s Univerzitou Komenského, Bratislavským samosprávnym krajom a mestom Bratislava chce vytvoriť podmienky pre excelentný interdisciplinárny výskum v šiestich oblastiach súvisiacich s civilizačnými vplyvmi, priamou podporou zelených opatrení, digitalizácie, informatizácie a sociálnej inklúzie, v rámci pripravovaného spoločného výskumného Centra vedy, inovácií a spolupráce,“ uvádza Pavol Siman, podpredseda SAV pre 1. oddelenie vied.
Na východnom Slovensku vzniká klaster
V Košiciach sa Slovenská akadémia vied spojila so siedmimi partnermi v pripravovanom projekte inovačného centra Košický klaster nového priemyslu (Cassovia New Industry Cluster – CNIC). Súčasťou centra bude priemyselná zóna s laboratóriami, dielňami, knižnicou, ako aj sociálna a oddychová infraštruktúra.
Koordinátormi projektu CNIC sú Košický samosprávny kraj a mesto Košice. Okrem SAV je v ňom zapojená aj Univerzita P. J. Šafárika, Technická univerzita v Košiciach, Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie, Univerzitná nemocnica L. Pasteura a spoločnosť Cassovia Discovery Park. Cieľom projektu je poskytnúť na východnom Slovensku podmienky pre vytvorenie moderného priemyslu s vysokou pridanou hodnotou, so zameraním na najmodernejšie materiálové, biomedicínske, zelené, kvantové a informačné technológie.
„Infraštruktúru CNIC budú využívať zakladajúce akademické pracoviská vrátane vedeckých ústavov Slovenskej akadémie vied. Aktivity budú otvorené aj pre ďalších záujemcov s potenciálom prispieť k technologickým aj sociálnym inováciám regiónu,“ informoval Peter Samuely, podpredseda SAV pre vedu, výskum a inovácie. Ďalej uviedol, že okrem projektu CNIC sa v Košiciach rozbieha aj projekt Centra výskumu vodíkových technológií, ktorý sa zameriava na oblasť výroby, uskladnenia a využitia vodíka.
V Banskobystrickom kraji SAV intenzívne spolupracuje so župou na vytvorení otvoreného výskumno-inovačného centra. V rámci pilotného projektu by centrum koordinovane umožnilo využitie modernej infraštruktúry, nachádzajúcej sa v akademickom prostredí, pre potreby rozvoja inovatívneho priemyslu v kraji. Ich cieľom je vytvoriť príťažlivé pracovné prostredie pre mladých ľudí, ktorí ho dnes často hľadajú v zahraničí.
Dlhodobým zámerom SAV je tiež starostlivosť o spravované architektonické, kultúrne významné či pamiatkovo chránené objekty. Príkladom je revitalizácia pamiatkovo chránených budov v Bratislave, Arboréte Mlyňany, v areáli na Zobore v Nitre, zámku v Smoleniciach a observatória na Skalnatom Plese a Lomnickom štíte.
„Aj keď sa plány SAV neodzrkadlili vo finančnej podpore schváleného Plánu obnovy a odolnosti SR, akadémia nehodlá od nich upustiť. Bude sa usilovať o širšiu spoločenskú podporu realizácie svojich zámerov z viacerých dostupných zdrojov,” uvádza sa v závere tlačovej správy Slovenskej akadémie vied.
Zdroje:
