Pri príležitosti zajtrajšieho Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede si predstavíme tri z nich.
Ženy a dievčatá vo vede budú mať 11. februára svoj deň. Zdroj: iStockphoto.com
Ženy zaoberajúce sa vedou to na Slovensku nikdy nemali jednoduché. Niektorým sa však napriek tomu podarilo vo svojom odbore preraziť.
Neodradil ich nedostatok financií ani ťažká životná situácia a nesťažovali sa na príkoria a prekážky, ktoré museli často jednu po druhej prekonávať. Vedeli, čo chcú, a tak oddane a húževnato nasledovali svoju víziu.
Odvážne, cieľavedomé a horiace láskou k poznatkom napokon za sebou zanechali úžasný kus práce, z ktorej čerpáme dodnes. Poďme si predstaviť niektoré z nich.
Ľudmila Kraskovská (1904 – 1999), archeologička a múzejníčka
Archeologička a múzejníčka Ľudmila Kraskovská viedla výskum pohrebiska Gerulata. Zdroj: Wikipedia/numizmatikake.sk
- Ľudmila Kraskovská bola prvou slovenskou archeologičkou.
- Na Slovensku je uznávaná ako prvá dáma slovenského múzejníctva a archeológie.
- Patrí medzi zakladateľské osobnosti slovenskej numizmatiky.
- Má na konte viacero prvenstiev: ako prvá a dlho jediná zo všetkých odborných pracovníkov múzea robila výskum v teréne a je prvou ženskou odborníčkou na antické a stredoveké platidlá.
- V bratislavskej mestskej časti Rusovce je podľa Ľudmily Kraskovskej pomenovaná ulica. Ľudmila viedla výskum tamojšieho pohrebiska na mieste, kde bol kedysi rímsky vojenský tábor. Vďaka jej úsiliu bola Gerulata v roku 1963 vyhlásená za národnú pamiatku.
Ľudmila sa narodila v Litve ukrajinským rodičom. Jej otec bol pedagóg a historik, pre jeho prácu sa rodina často sťahovala a pre svoje názory bol niekoľkokrát uväznený. Keď mala Ľudmila dvadsať, prišla s rodinou do Prahy, kde začala študovať dejiny umenia a archeológiu. Po škole pracovala v Národnom múzeu v Prahe a neskôr v bratislavskom múzeu, kde pôsobila vyše pol storočia, čiže do svojej osemdesiatky. Neskôr táto inštitúcia dostala názov Slovenské národné múzeum.
Ľudmila sa starala o historicko-archeologickú zbierku. Boli v nej rôznorodé predmety – výtvarné diela, staré mince aj archeologické nálezy. Aby s nimi však odborníci mohli ďalej pracovať a prezentovať ich ľuďom, potrebovali ich mať najprv „muzeálne spracované“. Ľudmila každý jeden predmet zapísala do knihy a odborne popísala, potom predmety roztriedila do skupín a starostlivo uložila do depozitára, teda špeciálneho skladu. Pracovala veľmi precízne. Časť vzácností, ktoré prešli jej rukami, sa neskôr stala súčasťou základnej zbierky Slovenskej národnej galérie.
Keďže pracovníkov v múzeu bolo málo, zobrala si pod svoje krídla aj numizmatickú zbierku, ktorú po tri desaťročia starostlivo budovala. V roku 1960 obsahoval fond 50-tisíc kusov mincí, papierových platidiel a medailí. Medzi jej veľké zásluhy v oblasti numizmatiky patrí jej roztriedenie mincí do piatich období (keltského, rímskeho, denárového, grošového a toliarového). Toto delenie sa používa dodnes. Numizmatickú zbierku opatrovala tak starostlivo, že ani keď ju počas vojny previezli z múzea do bezpečia, nestratila sa z nej jediná minca.
Najväčšou Ľudmilinou záľubou však bola archeológia. Do terénu chodila každý rok s výnimkou roku 1945, keď bola jej prioritou práca v múzeu. Archeologický materiál totiž počas vojny neevakuovali, zasiahlo ho bombardovanie a bolo ho treba zachraňovať.
Ako archeologička preskúmala 50 lokalít, pričom sa zameriavala na obdobie od príchodu Slovanov po pád Veľkej Moravy a na rímsku dobu. Posledný výskum v teréne ukončila ako 75-ročná. Je autorkou 300 štúdií a článkov a viacerých monografií. Veľký dôraz zároveň kládla i na popularizáciu svojho odboru.
Ľudmila Pajdušáková (1916 – 1979), astronómka
Astronómka Ľudmila Pajdušáková. Zdroj: prvezeny.sk
- Ľudmila Pajdušáková bola prvá slovenská astronómka a prvá a dosiaľ jediná riaditeľka Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
- Objavila päť komét, je na piatom mieste v rebríčku objaviteliek komét na svete.
- Bola veľkou popularizátorkou vedy.
- Je podľa nej pomenovaná planétka, ktorú v roku 1982 objavil jej prvý manžel Antonín Mokos.
Narodila sa na Záhorí. Už počas gymnázia ju priťahoval vesmír a túžila študovať matematiku a fyziku. Vysokoškolské štúdium však neprichádzalo do úvahy. V mladom veku jej totiž zomreli obaja rodičia, a tak sa musela postarať nielen o seba, ale aj o mladšie sestry. Vzdelanie si doplnila na učiteľskom ústave a začala učiť deti na základných školách.
Potom objavila inzerát, v ktorom hľadali zamestnancov do observatória pri Skalnatom plese. Prihlásila sa a uspela. V tých časoch nepotrebovala na prácu vo hvezdárni vysokoškolské vzdelanie, no popri práci napokon astronómiu vyštudovala.
Do tatranského observatória, ktoré sa neskôr zaradilo k najvýznamnejším v Európe, prišla v jeho začiatkoch v roku 1944. Jej kariéra astronómky sa začala mapovaním hviezdnej oblohy a pozorovaním komét a meteoritov. Hneď v prvých rokoch spolu s kolegami objavila tri kométy, neskôr sama ešte ďalšie dve.
S kolegom Antonínom Morkosom vytvorili fotografickú zbierku vyše 11-tisíc meteoritov, čo bol v tom čase unikát (väčšia bola už len harvardská). Za Morkosa sa nakoniec vydala a mali spolu syna. Neskôr sa im manželstvo rozpadlo a Ľudmila sa vydala druhý raz.
V roku 1958 sa stala riaditeľkou Astronomického ústavu. Bola ambiciózna, pracovitá a navyše aj členkou komunistickej strany, takže funkciu mohla v tom čase zastať bez väčších komplikácií.
Bola veľmi zanietená, pozorovala Slnko, chodila na pracovné cesty, písala vedecko-popularizačné články, angažovala sa v rôznych astronomických i politických združeniach – bola napríklad jednou z prvých členiek Medzinárodnej astronomickej únie. O vesmíre, hviezdach a pozorovaní oblohy rozprávala aj deťom a podporovala i amatérsku astronómiu, teda nadšencov, ktorí zakladali ľudové hvezdárne.
Izabela Textorisová (1866 – 1949), botanička
Botanička Izabela Textorisová. Zdroj: Archív MAK SNM
- Izabela Textorisová bola prvá slovenská botanička.
- Objavila nový druh bodliaka, ktorý podľa nej dostal názov Carduus textorisanus Marg.
- Je autorkou herbára (Herbarium Textoris), ktorý je dnes uložený na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Obsahuje 4878 položiek a je veľmi cenný, pretože niektoré rastliny z neho sa už v prírode nevyskytujú. Katalóg k nemu sa nachádza v zbierkach Prírodovedného múzea v Bratislave.
- Napísala prácu O turčianskej flóre, ktorá nebola nikdy publikovaná, no pre odborníkov je cenným zdrojom poznatkov.
- V roku 2004 bola na Izabelinu počesť pomenovaná planétka.
Izabela bola najstaršou dcérou v rodine advokáta, mala štyri sestry. Už v detstve ju očarili kvety. Na základnej škole ju učil botanik Václav Vraný. Všimol si jej záujem o prírodu a špeciálne sa jej venoval. Neskôr však pre silnú maďarizáciu musel odísť zo školy. Izabela sa vzbúrila a odmietla tam ďalej chodiť. Otec ju teda poslal na štúdiá k tete Ľudmile Kuorkovej, učiteľke, ktorá kládla dôraz práve na vzdelávanie dievčat.
Jedného dňa Izabela objavila v časopise článok svojho bývalého učiteľa o výlete na Gerlach. Opisoval v ňom, ako zbieral rastliny do svojho herbára. Vtedy sa rozhodla, že aj ona si začne robiť herbár. Zbieranie, sušenie a zakladanie rastlín od tej chvíle považovala za svoje životné poslanie. Chvíľu premýšľala, že sa stane učiteľkou, no to by znamenalo, že sa musí podriadiť maďarizácii, a tak si napokon zvolila povolanie poštárky. Ako dvadsaťročná sa stala poštárkou v Blatnici a neskôr prvou vedúcou poštového úradu na území Slovenska. Poštárska práca však pre ňu znamenala len živobytie, dušou bola botanička.
Bella, ako sa podpisovala, bola samouk. Poctivo študovala literatúru a radila sa so skúsenými botanikmi zo zahraničia. Posielala im svoje rastliny, ktoré sa dodnes nachádzajú v zbierkach viacerých zahraničných inštitúcií. Písala si aj s učiteľom Vraným či archeológom a botanikom Andrejom Kmeťom, ktorý ju presvedčil, aby mu do zbierky posielala vylisované rastliny z Turca (Kmeťov herbár obsahuje 72-tisíc položiek a je uložený v Slovenskom národnom múzeu).
Na štúdium rastlín mala vyhradený čas po deviatej hodine večer, volala to večerná univerzita. Sadla si k petrolejke, čítala a písala. Žila veľmi skromne, všetky úspory minula na knihy a hárky papiera, ktoré používala na sušenie rastlín.
Poznatky čerpala i zo zahraničnej literatúry. Aby ju mohla čítať v originálnom znení, naučila sa sedem cudzích jazykov. Viedla bohatú korešpondenciu s predstaviteľkami slovenského a českého hnutia, napríklad s Teréziou Vansovou či Elenou Šoltésovou.
Po rozpade monarchie dostala nečakane na pošte výpoveď a zo skromného dôchodku ďalej živila seba i svoju záľubu. Za jej zásluhy jej chceli udeliť štátnu cenu, na ktorú sa viazala odmena 25-tisíc korún, no ona takúto slávu odmietla.
V sobotu majú sviatok
V sobotu 11. februára bude Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede. Jeho cieľom je podporovať ženy a dievčatá, ktoré sa realizujú vo vedeckej oblasti. Je to deň, v rámci ktorého krajiny na celom svete otvorene presadzujú myšlienku úplného a rovnakého prístupu žien a dievčat k vede a účasti na nej.
Žien vo vede a v akademickej oblasti je dodnes na celom svete pomerne málo. Podľa správy UNESCO z roku 2021 sú ženy v oveľa menšej miere zastúpené vo vedúcich pozíciách a v technologickom priemysle, nebývajú tak často povýšené ako muži a v porovnaní s mužmi dostávajú na výskum nepomerne menej financií. Ak si napríklad žena založí vlastný startup, má podľa správy UN Women z minulého roka v porovnaní s mužmi menej než trojpercentnú šancu, že získa rizikový kapitál.
Nedostatok rovnakých príležitostí potom, pochopiteľne, vyháňa ženy z výskumných profesií.
Jasné ciele
Organizácie UNESCO a UN Women sa preto už niekoľko rokov snažia zaručiť ženám viac príležitostí v oblasti vedy a inovácií. Fórum pre rodovú rovnosť v roku 2021 dokonca vytvorilo akčnú koalíciu s názvom Technológie a inovácie pre rodovú rovnosť.
Koalícia má jasnú víziu: do roku 2026 by chcela zdvojnásobiť počet žien pracujúcich v oblasti technológií a inovácií a zabezpečiť, aby sa ženy a dievčatá plne podieľali na hľadaní riešení veľkých, zložitých a interdisciplinárnych problémov, ktorým v súčasnosti čelíme. To si však v prvom rade vyžaduje neustálu ostražitosť, aby sa vykorenila diskriminácia a nevedomá zaujatosť.
Ako napokon pekne zhrnuli vedúce osobnosti UN Women a UNESCO: „Veda predsa vychádza z univerzálnej zvedavosti, ktorá z nás robí ľudí a kladie otázky spoločné nám všetkým.“
Zdroje: UN Women, Kellö Žačoková, A.: SuperŽENY, Slovart, 2019.
