S predsedom Učenej spoločnosti Slovenska Petrom Moczom sme sa rozprávali o vede na Slovensku, zodpovednosti vedcov voči spoločnosti či novej rubrike, ktorú založil na portáli Aktuality.sk.
Ako sa má veda na Slovensku? Čo jej chýba a čoho má dosť? V rámci seriálu Quo Vadis, veda na Slovensku oslovujeme významné osobnosti vedy a pýtame sa, ako to s vedou u nás vyzerá, čo by jej prospelo a kam by sa mala uberať.
Predseda Učenej spoločnosti Slovenska, profesor Peter Moczo, študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej Univerzity. Neskôr pôsobil ako hosťujúci profesor na Univerzite v Kyote a Université Joseph Fourier v Grenobli. Ako hosťujúci vedec pracoval na University of Alberta v Edmonte a University of California v Santa Barbare. Päť rokov prednášal na Universität Wien.
V rozhovore s predsedom Učenej spoločnosti Slovenska Petrom Moczom sa dočítate:
- ako vznikla, čo robí a prečo je dôležitá Učená spoločnosť Slovenska,
- aké sú najväčšie problémy vedy na Slovensku,
- čo by pomohlo vede na Slovensku,
- prečo sa rozhodol založiť vedeckú rubriku na portáli Aktuality.sk.
Od roku 2017 ste predsedom Učenej spoločnosti Slovenska. Čo vám táto práca dala?
Je to príležitosť pre špecifický osobný príspevok k podpore vedy, excelentného výskumu a čiastočne aj kvalitného vzdelávania. Určite mi umožnila ešte viac poznať vynikajúcich vedcov a tvorivé osobnosti Slovenska, ale aj bolestivé problémy vedy a výskumu na Slovensku. Presvedčila ma však, že slovenskí vedci majú potenciál byť výrazne užitočnejší pre rozvoj ľudského poznania a pre samotné Slovensko. Náš štát im však musí vytvoriť rozumnejšie podmienky.
Dúfam, že moje pôsobenie vo funkcii predsedu trochu zviditeľnilo dôležitosť riešenia závažných problémov vedy a výskumu na Slovensku a prispelo k súčasnému procesu ich riešenia. Dúfam tiež, že dnes je Učená spoločnosť Slovenska známejšia jednak akademickej obci, jednak verejnosti.
Ako by ste laikovi vysvetlili, prečo je dôležité, aby Slovensko malo inštitúciu, akou je Učená spoločnosť Slovenska?
Učené spoločnosti sú nezastupiteľnými reprezentantmi a podporovateľmi bádania a poznania, výskumu i vedy. Združujú najlepších vedcov krajiny. Každý člen je individuálne volený.
Najstaršiu známu akademickú spoločnosť – Académie des Jeux Floraux – založili v roku 1323 v Toulouse na „oživenie a zvečnenie“ lyrickej poézie trubadúrov. V roku 1603 bola v Ríme založená Accademia dei Lincei. Jej najvýznamnejším a najaktívnejším členom bol Galileo Galilei.
Kardinál Richelieu, z poverenia kráľa Ľudovíta XIII, založil v roku 1635 Académie Française. Medzi jej členov patrili aj Voltaire (osvietenec, historik, spisovateľ a filozof), Victor Hugo (spisovateľ), Louis Pasteur (biológ a chemik), Louis de Broglie (Nobelova cena za fyziku v roku 1929 za objavenie vlnovo-časticového dualizmu), Jean-Baptiste Joseph Fourier (matematik a fyzik) a Henri Poincaré (matematik, fyzik, inžinier a filozof).
V roku 1652 vznikla Deutsche Akademie der Naturforscher Leopoldina – Nationale Akademie der Wissenschaften, dnes známa ako Leopoldina. Medzi jej členov patrili aj Johan Wolfgang von Goethe (básnik, spisovateľ, vedec a štátnik), Max Planck (Nobelova cena za fyziku v roku 1918 za objavenie kvanta energie) a Albert Einstein (aj keď asi nie je potrebné predstavovať, pre úplnosť možno povedať, že je to jeden z najväčších fyzikov histórie, vytvoril teóriu relativity, vysvetlil Brownov pohyb a fotoelektrický jav, našiel vzťah medzi energiou a hmotou, získal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1921).
Najznámejšou je Royal society, ktorá vznikla v Spojenom kráľovstve ako národná akadémia vied v roku 1660. Za všetkých azda stačí uviesť, že jej prezidentom bol v rokoch 1703 – 1727 Isaac Newton, jeden z najväčších matematikov, fyzikov a najvplyvnejších vedcov v histórii.
Neexistuje žiadna iná spoločnosť, ktorá by združovala najlepších vedcov štátu bez ohľadu na ich vedecké zameranie a bola by tak priamo zameraná na podporu rozvoja výskumu a poznania ako nevyhnutných podmienok rozvoja spoločnosti a celej civilizácie. Napríklad na Slovensku má Učená spoločnosť Slovenska atribúty, ktoré ju odlišujú od univerzít, Slovenskej akadémie vied či rezortných výskumných ústavov.
O histórii učených spoločností na Slovensku sa možno dozvedieť z materiálov publikovaných na webstránke Učenej spoločnosti Slovenska.
Kto stál v minulosti za vznikom významných učených spoločností?
Najčastejšie to boli súdobí panovníci. To sa nám na Slovensku dosiaľ nepodarilo dosiahnuť.
Súčasná Učená spoločnosť Slovenska je čestným orgánom SAV. Je výborné, že vznikla, keď nič iné životaschopné nebolo, ale skutočne to nie je ideálne riešenie, a to vzhľadom na súčasný stav vedy a výskumu na Slovensku.
Prečo to nie je ideálne riešenie?
Slovensko by malo mať učenú spoločnosť, ktorá nepatrí ani jednej z mnohých rôznych inštitúcií výskumu. Mala by byť zo všetkých hľadísk rovnakou vo vzťahu k všetkým vedcom Slovenska, mala by patriť celej slovenskej spoločnosti a mala by byť zriadená osobitným zákonom. Žiadna konkrétna inštitúcia by nemala mať a nemala uplatňovať žiadny „vlastnícky“ či „nadriadený“ vzťah k učenej spoločnosti.
Všetci vedci by sme mali mať možnosť vnímať učenú spoločnosť ako nášho spoločného reprezentanta najlepších vedcov Slovenska.
Po veľmi dlhej dobe je tu príležitosť pre prezidenta Slovenskej republiky podporiť vznik tejto inštitucionálne nezávislej učenej spoločnosti. V Rade Učenej spoločnosti Slovenska sme už pripravili návrh príslušného zákona.
Akým spôsobom by mala učená spoločnosť podporovať rozvoj vedy?
Tých spôsobov a foriem je viac. Princípy podpory možno zhrnúť takto: reprezentuje vedeckú komunitu Slovenskej republiky doma i v zahraničí, podporuje rozvoj vedy a rozširovanie vedeckých poznatkov, excelentný základný výskum a výskum s potenciálom vysokého ekonomického a spoločenského prospechu i aplikáciu výsledkov výskumu v praxi. Osobitne to robí tak, aby vedecké poznatky prispeli ku kvalifikovaným rozhodnutiam pri riadení štátu a spoločnosti, pomáha pri vzdelávaní mladých vedcov, iniciatívne sa vyjadruje k situácii vo vede, výskume a vzdelávaní a dôraz kladie na etiku vedeckého konania, iniciatívne sa vyjadruje k závažným problémom spoločnosti, spolupracuje so Slovenskou akadémiou vied, univerzitami a rezortnými výskumnými ústavmi v prospech vedy, výskumu a vzdelávania, spolupracuje s učenými spoločnosťami doma i v zahraničí.
Mnoho vedcov hovorí, že hlavným problémom slovenskej vedy je jej financovanie. Aký je podľa vás ideálny model?
Obávam sa, že neviem, aký je ideálny model. Jeden z prístupov hľadania ideálneho modelu by bola rozumná analýza financovania vedy v krajinách, ktoré sú podľa najdôležitejších kritérií vrátane svetových scientometrických kritérií najúspešnejšie vo vede a výskume. Určite sú rozdiely medzi modelmi financovania v najúspešnejších štátoch, ktoré vyplývajú z histórie, tradície výskumu a vzdelávania, veľkosti štátu, ekonomickej sily a jeho geopolitickej situácie.
Ja osobne neviem o takej komplexnej objektívnej analýze a následnej adjustácii pre situáciu na Slovensku.
Myslím si, že dobrý model financovania bude konzistentný s opatreniami, ktoré sú podľa najlepších vedcov a Učenej spoločnosti Slovenska nevyhnutné na zlepšenie vedy, výskumu a vzdelávania na Slovensku. Keďže ide o zásadnú vec, uvediem opatrenia, ktoré sme aj široko publikovali aj v médiách, zaslali pani prezidentke Čaputovej, pánovi ministrovi Gröhlingovi a pánovi predsedovi výboru NR SR Vašečkovi. Tieto opatrenia sú súčasťou dokumentu, ktorý sme nazvali 10 vedcov: desatoro pre lepšiu budúcnosť výskumu a vzdelávania na Slovensku. Učená spoločnosť Slovenska tento dokument schválila.
Vo vašom príspevku k 25. výročiu Učenej spoločnosti Českej republiky hovoríte, že vedci by mali začať adekvátne vnímať svoju zodpovednosť voči Slovensku. Aká je podľa vás zodpovednosť vedcov voči spoločnosti? Akú napríklad cítite vy zodpovednosť voči spoločnosti?
Odbornou, profesionálnou i ľudskou zodpovednosťou vedca je podľa môjho názoru prispieť k rozvoju poznania a zároveň pôsobiť ako vedec vo vzťahu k verejnosti. Tá druhá zodpovednosť je dôležitá práve na Slovensku, pretože verejnosť si, žiaľ, stále dobre neuvedomuje úlohy vedy, kvalitného výskumu a kvalitného vzdelávania. Zdá sa, že samotní vedci musia verejnosť k správnemu vzťahu k vede, výskumu a vzdelávaniu vychovať, lebo dosiaľ sa nenašiel nikto, kto by to za nich urobil. Napokon, aj za múdrymi rozhodnutiami vladárov, prezidentov a premiérov, ktoré významne podporili vedu a výskum vo svojich krajinách, stáli výnimočné vedecké osobnosti.
Hovoríte tiež, že vedci by mali politikom, manažérom a občanom presvedčivo vysvetliť, čo je skutočnou podmienkou rozumného rozvoja na Slovensku. Čo je to teda podľa vás na Slovensku? Ako by ste ju definovali? A keď si ju zadefinujeme, ako sa dá aplikovať do praxe?
Výskum a vzdelávanie aj následný rozvoj poznania je nutnou podmienkou rozumného rozvoja spoločnosti a celej ľudskej civilizácie. Adekvátna a hierarchická podpora excelentného výskumu a kvalitného vzdelávania by mala byť jednou zo zásadných priorít každého dospelého človeka. Ak to tak nie je, zlyháva vzdelávanie a spoločnosť sa nevyvíja tak, aby si nekumulovala politické, ekonomické, spoločenské a kultúrne problémy.
Ak by sme na Slovensku realizovali to, čo špičkoví vedci formulovali, napríklad v spomínanom desatore, máme šancu na podstatne rozumnejší rozvoj spoločnosti a štátu.
Ako sa dívate na popularizáciu vedy? Aká je jej úroveň na Slovensku?
Popularizácia vedy je veľmi dôležitá a má nezastupiteľnú úlohu. Myslím, že veľká časť popularizačných aktivít je dobrá.
V roku 2019 nadácia ESET vytvorila prestížne ocenenie pre slovenských vedcov – Eset Science Award. Jedným z dôvodov, prečo ocenenie vzniklo, bol aj fakt, že v prieskume spoločnosti ESET až 90 percent opýtaných nevedelo povedať meno ani jedného slovenského vedca. Čo to o nás hovorí?
Veda, výskum a vzdelávanie nepatria medzi skutočné hodnotové priority väčšiny ľudí na Slovensku. Zároveň sa slovenskí vedci musia lepšie presadzovať v špičkovom svetovom výskume.
Súčasne však tri štvrtiny ľudí v tom istom prieskume uviedli, že vedecké objavy formujú ich názory a postoje. Je to vôbec možné?
Nie som odborník na to, čo ľudia uvádzajú v prieskumoch. V tomto prípade len bez znalosti veci odhadujem, že mnohí na základe znenia samotnej otázky či samotných otázok prieskumu usúdili, že taká odpoveď je asi správna. Mnohí si to možno úprimne myslia, ale v skutočnosti sa to v ich životných postojoch, konaní a vedomostiach neprejavuje. Zdôrazňujem však, že len laicky odhadujem.
Myslíte, že pandémia tento stav zmení?
Samotná pandémia určite nie. Väčšinu ľudí ani takáto mimoriadna jednorazová udalosť neprevychová.
Prednedávnom ste v spolupráci s médiom Aktuality.sk rozbehli rubriku s názvom Veda, výskum – naša šanca. Ako vznikol nápad na túto rubriku?
Nápad sa zrodil v mojej diskusii s pánom Petrom Bárdym, šéfredaktorom portálu Aktuality.sk. Pánovi šéfredaktorovi som poďakoval za zverejnenie dokumentu 10 vedcov: desatoro pre lepšiu budúcnosť výskumu a vzdelávania na Slovensku v plnom znení. Jeho reakcia bola sympatická: „Kiežby som vám vedcom mohol aj viac pomôcť.” A tak som sa ho spýtal, či by sme nezaložili rubriku na portáli Aktuality.sk. Hneď bol za. Mňa to potešilo, pretože pána Bárdyho považujem za veľmi vzdelaného, seriózneho a profesionálneho novinára.
V tejto rubrike nejde primárne o popularizáciu vedy. Hlavným zámerom je viesť verejnosť k uvedomeniu si, že bez vedy, kvalitného výskumu a kvalitného komplexného vzdelávania nie je možný rozumný rozvoj a prežitie spoločnosti.
Z každého príspevku to musí byť zrejmé.
V rubrike každý týždeň pribudne jeden článok od významného slovenského vedca. V súčasnosti je v nej už osem textov pojednávajúcich o rozličných témach, napríklad o diagnostike rakoviny prostaty, teórie relativity či moderne. Podľa čoho vyberáte témy, ktoré sú v rubrike spracované?
V podstate je úplne jedno, či ide o príbeh vedca, príbeh objavu, vysvetlenie javu alebo pojmu, o históriu, súčasnosť alebo budúcnosť. Môže to byť čokoľvek z toho. Jednotiacim kritériom však je jasné a presvedčivé poučenie, že bez kvalitného výskumu to jednoducho rozumne nejde.
Oslovil som členov Učenej spoločnosti Slovenska a tiež mnoho iných vynikajúcich vedcov.
Z príspevkov, ktoré dosiaľ mám, je zrejmé, že slovenskí vedci majú čo verejnosti povedať a že je veľmi potrebné, aby to povedali.
Ak by niektorého vedca inšpiroval k tvorbe príspevku do rubriky napr. tento rozhovor, budem veľmi rád, ak mi návrh príspevku pošle.
Rubrika funguje už viac ako mesiac. Máte nejakú spätnú väzbu?
Zatiaľ veľmi pozitívnu, aj keď ja sám neviem zhodnotiť významnosť a reprezentatívnosť tejto odozvy. Určitým ukazovateľom je počet zdieľaní, ktorý vidno pri každom príspevku a počet otvorení príspevku. Zdá sa, že na počet otvorení príspevku má najväčší vplyv názov. Ak je v nejakom slova zmysle atraktívny, ľudia sa radi pozrú, o čo ide.
Počet zdieľaní odráža najmä to, ako sa čitateľom príspevok páčil a či ho teda odporúčajú svojim známym.
