Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Osobnosti svetovej vedy: Spoznajte vedcov, ktorí sa narodili na prvý sviatok vianočný

Zuzana Šulák Hergovitsová

Obaja vedci, ktorí významne prispeli k rozvoju v oblasti geológie a spektroskopie, sa narodili 25. decembra.

John Phillips a Gerhard Herzberg

John Phillips, anglický geológ (vľavo, Zdroj: YPS), a Gerhard Herzberg (vpravo, Zdroj obrázka: University of Saskatchewan), kanadský chemik nemeckého pôvodu, sa narodili 25. decembra. Zdroj: iStockphoto.com

Vedci John Phillips (narodený pred 223 rokmi) a Gerhard Herzberg (narodený pred 119 rokmi), ktorí by v dnešný sviatočný deň slávili narodeniny, sa zaslúžili o rozvoj vedných oblastí, v ktorých pôsobili.

John Phillips bol pionierom v oblasti geológie, Gerhard Herzberg uskutočnil prelomové objavy na poli spektroskopie, za čo mu bola v roku 1971 udelená Nobelova cena za chémiu. Oboch vedcov okrem dátumu narodenia spájalo aj neľahké detstvo, ktoré ich svojím spôsobom priviedlo na vedeckú dráhu.

John Phillips: pomenoval významné obdobia Zeme

John Phillips

John Phillips. Zdroj: Wikimedia Commons

Významný anglický geológ a člen Kráľovskej spoločnosti (Fellow of the Royal Society) sa zaslúžil o štatistický prístup k paleontológii používaním skamenelín na dokazovanie správnej stratigrafie geologických nálezísk.

V roku 1841 uverejnil prvú globálnu geologickú časovú stupnicu založenú na skamenelinách obsiahnutých v horninách a pomenoval tri významné obdobia histórie Zeme: paleozoikum, mezozoikum a kenozoikum. Tieto označenia sa používajú dodnes. Svojou prácou nadviazal na výskum Williama Smitha, prezývaného Strata, svojho nemenej slávneho strýka, ktorý je považovaný za otca anglickej geológie.

John Phillips bol plodným autorom. Na začiatku svojej kariéry písal články pre Penny Cyclopedia venované geologickým epochám. Okrem životopisu svojho strýka (Memoirs of William Smith, 1844) publikoval Ilustrácie geológie Yorkshiru (Illustrations of the Geology of Yorkshire, 2 diely, 1829 a 1836), Praktickú a teoretickú príručku geológie (Manual of Geology, Practical and Theoretical, 1855), Geológiu Oxfordu a údolia Temže (Geology of Oxford and the Valley of the Thames, 1871) a rozsiahle monografie, ktoré sa zameriavali na morské skameneliny.

Okrem geológie sa John Phillips venoval aj paleontológii, astronómii, elektromagnetizmu, zoológii, botanike, meteorológii, múzejníctvu a geodézii.

Geologické výpravy so slávnym strýkom

John Phillips sa narodil 25. decembra v roku 1800 v anglickom Mardene. V útlom veku 7 rokov prišiel o oboch rodičov. Spolu s bratom Jenkinom a mladšou sestrou Anne sa súrodenci dostali do starostlivosti strýka Johna, matkinho brata. Neskôr sa Johna ujal ďalší strýko z matkinej strany. Bol ním William Smith, náruživý geodet a zberateľ skamenelín.

Práve William Smith a jeho vášeň pre geológiu ovplyvnili budúce smerovanie Johna Phillipsa, ktorý sa vybral v stopách svojho strýka.

Geológ Wiliam Smith

Anglický geológ William Smith (1769 – 1839) na portréte francúzskeho maliara Huguesa Fouraua. Zdroj: Wikimedia Commons

Williamovi Smithovi záležalo na vzdelaní synovca. Hoci mal finančné problémy a v roku 1819 sa pre dlhy dokonca dostal do väzenia, umožnil Johnovi, aby chodil do školy. John Philips bol pravdepodobne dobrý žiak, darilo sa mu v matematike aj v štúdiu jazykov. Ovládal latinčinu a francúzštinu. Gréčtinu vedel do takej miery, že ju neskôr mohol používať na účely svojho výskumu.

Všeobecné vzdelanie ukončil vo veku 15 rokov, a to tiež len vďaka finančnej podpore strýkovho priateľa. Po škole začal John pracovať ako asistent Williama Smitha. Spolu podnikali početné geologické výpravy po severnom Anglicku a John pomáhal strýkovi v zakresľovaní máp.

Prvá Geologická mapa Anglicka, Walesu a časti Škótska

William Smith vytvoril prvú Geologickú mapu Anglicka, Walesu a časti Škótska (1 815). Nebola to síce prvá geologická mapa na svete, bola však prvá, ktorá podrobne mapovala také rozsiahle územie. Pri mapovaní hornín nachádzajúcich sa pod zemou sa Smith inšpiroval poľnohospodárskou mapou z konca 18. storočia, ktorá používala farebné kódovanie na označenie typu pôdy. On ho využil na vyznačenie vrstiev hornín. Farebné odstupňovanie označovalo, v ktorých miestach prechádza jedna horninová formácia do ďalšej. Smith doplnil povrchovú mapu priečnym rezom vrstiev hornín.

Pri rozlišovaní vrstiev hornín sa geológovia spoliehajú na niekoľko faktorov, napríklad na farbu, tvrdosť a sklon. Smith pridal nové dôležité kritérium – fosílie. Časom sa menia nielen druhy, ale aj fosílie, ktoré po sebe zanechávajú. Smith pochopil, že zmeny vo fosílnych spoločenstvách sa dajú použiť na usporiadanie vrstiev hornín. Jeho objav sa stal známy ako princíp faunistickej sukcesie alebo fosílnej sukcesie.

Počiatky úspešnej vedeckej dráhy začal na King’s College

Kariéra Johna Phillipsa nabrala na obrátkach, keď bol v roku 1834 vymenovaný za vedúceho Katedry geológie na King’s College v Londýne, vydal Sprievodcu geológiou a bol zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti. V roku 1839 vyšla jeho Správa o geológii Cornwallu, Devonu a západného Somersetu, po ktorej v roku 1841 nasledovali Obrázky a opisy paleozoických skamenelín Cornwallu, Devonu a západného Somersetu.

V roku 1844 bol menovaný profesorom geológie na Univerzite v Dubline. V roku 1853 ho vymenovali za zástupcu lektora geológie na Oxforde. V roku 1856 bol povýšený na profesora a bol zvolený aj za predsedu Kráľovskej geografickej spoločnosti (The Royal Geographical Society).

John Phillips sa venoval tiež astronómii. V roku 1862 napríklad pozoroval Mars, keď bol v opozícii. Mesačný kráter a marťanský kráter nesú na jeho počesť meno Phillips. V rokoch 1856 až 1865 napísal niekoľko astronomických prác.

Gerhard Herzberg: inovátor, ktorý si najviac cenil ľudskosť, pokoru a humor

Gerhard Herzberg pred tabuľou

Portrét Gerharda Herzberga. Vľavo známka vydaná v roku 2004 pripomína udelenie Nobelovej ceny za chémiu Gerhardovi Herzbergovi v roku 1971. Zdroj: University of Saskatchewan

Herzbergovu cestu k Nobelovej cene a jeho oslnivú kariéru jedného z najgeniálnejších kanadských mozgov umožnila Univerzita v Saskatchewane, ktorá ho v roku 1935 privítala na svojej pôde. Jeho výskum v oblasti spektroskopie položil základy pre ďalší výskum v tejto oblasti.

Spektroskopia je technika, ktorá pomáha vedcom skúmať interakcie medzi hmotou a elektromagnetickým žiarením. Herzbergova trojzväzková učebnica s názvom Molekulové spektrá a molekulová štruktúra je považovaná za základné dielo spektroskopie.

Štúdium ako liek na samotu

Gerhard Herzberg sa narodil 25. decembra 1904 v nemeckom Hamburgu. Ako chlapca ho zaujímala chémia a astronómia. Keď mu v 10 rokoch zomrel otec, jeho mama odišla z finančných dôvodov za prácou do Ameriky, odkiaľ skromnými sumami podporovala svojich dvoch synov.

Mladší Gerhard zaháňal samotu štúdiom matematiky, fyziky a chémie. Hoci sa pôvodne chcel venovať astronómii, nakoniec študoval na Technologickom inštitúte v Darmstadte. V roku 1928 získal doktorát a publikoval 12 vedeckých prác z oblasti fyziky. Mal len 24 rokov.

Po nástupe nacizmu v Európe dostal pre židovský pôvod svojej ženy Luise, tiež fyzičky, zákaz pracovať na univerzite. Luise svojho muža v práci podporovala a na mnohých výskumoch s ním aj spolupracovala.

Nový život v Kanade

Manželom sa vďaka vedeckým kontaktom podarilo emigrovať do Kanady, kde začal Gerhard Herzberg svoje pôsobenie na Univerzite v Saskatchewane. V roku 1945 nasledovalo krátke pôsobenie v USA na slávnom Yerkesovom observatóriu Chicagskej univerzity. Tu založil laboratórium na skúmanie planetárnych spektier inovatívnymi metódami, ktoré sa postupne uplatnili na celom svete.

V roku 1948 sa vrátil do Kanady a na žiadosť kanadskej Národnej rady pre výskum (NRC) založil laboratórium na výskum spektroskopie. V roku 1952 Herzberg objavil molekuly plynného vodíka v atmosférach Urána a Neptúna a viedol štúdie o voľných radikáloch (atómoch alebo skupinách atómov s nepárnym počtom elektrónov).

Nobelova cena za chémiu

Prelomové objavy v oblasti spektroskopie vyniesli Gerhardovi Herzbergovi Nobelovu cenu za chémiu za „jeho prínos k poznaniu elektronickej štruktúry a geometrie molekúl, najmä voľných radikálov“. Udelená mu bola v roku 1971. Pri preberaní ceny Herzberg vyzdvihol tri vlastnosti, ktoré si ako vedec najviac cenil, a to ľudskosť, pokoru a humor.

Zdroj: Mentalfloss, University of Saskatchewan (1, 2), NASA Earth Observatory, Yorkshire Philosophical Society (1, 2),

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky