Svetový potravinový program (WFP) je najväčšia humanitárna organizácia na svete, ktorá bojuje proti hladu a podporuje potravinovú bezpečnosť. V roku 2019 poskytla pomoc ľuďom v 88 krajinách. Akútnym hladom trpelo 135 miliónov ľudí, čo je najviac od roku 2012. Problémy s nedostatkom jedla spôsobili najmä vojny a ozbrojené konflikty.
Z potravinových skladov WFP v tanzánijskom Dodome rozváža každý týždeň 50 nákladných áut potraviny pre utečencov v Burundi, Demokratickej republike Kongo, Rwande, Južnom Sudáne a Ugande. Zdroj: Instagram WFP
„690 miliónov ľudí chodí každú noc spať nalačno. Každý tretí z nich trpí určitou formou podvýživy,“ uvádza na svojom portáli WFP, ktorá každý rok distribuuje vyše 15 miliárd porcií jedla s odhadovaným priemerným nákladom vo výške 0,61 USD na jeden balíček (0,52 eur). Denne má v teréne 5600 nákladných áut, 30 lodí a takmer 100 lietadiel, ktoré dodávajú jedlo a ďalšiu pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú.
Nórsky Nobelov výbor sa rozhodol udeliť Nobelovu cenu za mier 2020 WFP nielen preto, že sa usiluje zlepšovať podmienky pre nastolenie mieru v oblastiach postihnutých konfliktom, ale aj pre snahu zabrániť využívaniu hladu ako vojnovej zbrane a príčiny konfliktu. V krajinách, ako sú Jemen, Konžská demokratická republika, Nigéria, Južný Sudán a Burkina Faso viedla k dramatickému nárastu počtu ľudí žijúcich na pokraji hladu kombinácia násilných konfliktov a súčasnej pandémie. Svetový potravinový program (WFP) však v tejto situácii preukázal pôsobivú schopnosť zintenzívniť svoje úsilie. „Až do dňa, keď budeme mať lekársku vakcínu, je jedlo najlepšou vakcínou proti chaosu,“ uvádza.
Organizácia spojených národov (OSN) sa zaviazala k odstráneniu hladu na Zemi v roku 2015. WFP je jej hlavným nástrojom na uskutočnenie tohto cieľa. V posledných rokoch sa však situácia zvrátila negatívnym smerom. Zo správy OSN zverejnenej 13. júla tohto roku vyplýva, že v roku 2019 trpelo akútnym hladom 135 miliónov ľudí a celkovo hladovalo takmer 690 miliónov ľudí (8,9 percenta ľudstva), čo je o 10 miliónov viac ako v roku 2018 a takmer o 60 miliónov viac ako v roku 2014.
Domovom najväčšieho počtu podvyživených ľudí (381 miliónov) je Ázia. Druhá je Afrika (250 miliónov), za ňou nasledujú Latinská Amerika a Karibik (48 miliónov). Podľa predpokladov OSN bude Afrika do roku 2030 domovom vyše polovice chronicky hladujúcich ľudí na svete.
Dva milióny ľudí v Kambodži žijú z menej ako 1 dolára (0,85 eura) na deň. Krajina sa nachádza v jednom z najnebezpečnejších regiónov na svete – prírodné katastrofy, meniace sa poveternostné podmienky a zmeny podnebia môžu mať vážne následky pre rodiny a ich schopnosť získavať dostatok potravy. Zdroj: Instagram WFP
Desaťročia sa počet chronicky hladujúcich darilo ustavične znižovať, ale v roku 2014 začal tento počet opäť stúpať. Dôvodom je kombinácia viacerých príčin, a to spomalenie hospodárstva, klimatická kríza a najnovšie aj pandémia spôsobená novým koronavírusom. OSN odhaduje, že minimálne 83 miliónov ľudí, možno až 132 miliónov, môže v roku 2020 hladovať v dôsledku hospodárskej recesie spôsobenej COVID-19.
Hlad a vojna tvoria začarovaný kruh
Spojenie medzi hladom a ozbrojeným konfliktom je začarovaný kruh: vojna a konflikty môžu zapríčiniť potravinovú neistotu a hlad, rovnako ako hlad a potravinová neistota môžu spôsobiť prepuknutie latentných konfliktov a podnietiť použitie násilia. Hlad nikdy neodstránime úplne, pokiaľ neukončíme aj vojnu a ozbrojené konflikty. „Ak Svetový potravinový program (WFP) a ďalšie organizácie potravinovej pomoci nedostanú požadovanú finančnú podporu, svetu hrozí, že zažije hlad nepredstaviteľných rozmerov,“ zdôrazňuje Nobelov výbor.
Výšku finančného príspevku pre WFP si jednotlivé krajiny sveta určujú samy. V tomto roku sú najväčším donorom USA, ktoré prispeli sumou vyše 2,7 miliardy dolárov. Nasleduje Nemecko s príspevkom vyše 960 tisíc dolárov. Európska komisia fondu darovala vyše 420 tisíc dolárov. Jednotlivé štáty Európskej únie môžu do fondu prispieť aj samostatne. Slovensko poslalo WFP 15 tisíc dolárov.
Nórsky Nobelov výbor chce udelením Nobelovej ceny za mier WFP zdôrazniť, že poskytovanie pomoci na zvýšenie potravinovej bezpečnosti môže tiež pomôcť zlepšiť vyhliadky na stabilitu a mier. Svetový potravinový program sa stal priekopníkom kombinácie humanitárnej práce s mierovým úsilím prostredníctvom priekopníckych projektov v Južnej Amerike, Afrike a Ázii. Jeho práca v prospech ľudstva predstavuje úsilie, ktoré by mali byť schopné podporiť všetky národy sveta.
Najvýznamnejšia cena
Ocenení si Nobelove ceny, ktoré pre každú kategóriu predstavujú okrem diplomu a medaily aj sumu 10 miliónov švédskych korún (približne 951 tisíc eur), prevezmú vo svojich krajinách prostredníctvom švédskych ambasád alebo príslušných univerzít. Pre pandémiu koronavírusu SARS-CoV-2 sa tento rok tradičné slávnostné odovzdávanie Nobelových cien 10. decembra neuskutoční, ale nahradí ho televízny prenos zo štokholmskej radnice.
Nobelova cena vznikla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka, v ktorej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže prvýkrát bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.
(GL)
Zdroj: Tlačová správa Nobel Prize, Tlačová správa OSN, WFP
Foto: iStock, Instagram WFP
