Biologička RNDr. Soňa Kucharíková, PhD. (37) skúma, ako by sa dali zneškodniť mikroorganizmy z nemocničného prostredia, ktoré odolávajú dostupným liekom a môžu byť životu nebezpečné. Po 11 rokoch úspešnej vedeckej práce v Belgicku prijala miesto pedagogičky s vedeckou hodnosťou na Trnavskej univerzite. Prečo sa vrátila domov?
RNDr. Soňa Kucharíková, PhD. (vpravo) s kolegyňou Celiou v Biotechnologickom laboratóriu na KU Leuven. Zdroj: KU Louven
Soňa Kucharíková sa spočiatku nebránila myšlienke, že v Belgicku ostane navždy. Našla tam príjemných kolegov aj úžasné podmienky pre vedeckú prácu. Vo výskume napredovala a články, ktoré o ňom písala, boli uverejnené v prestížnych vedeckých časopisoch s vysokým impakt faktorom (vysoké hodnotenie – pozn. red.). Aj vďaka tomu naň získavala stále ďalšie granty. Belgicko sa na čas stalo jej druhým domovom, no absolvovala aj vedecké pobyty v Nemecku a USA.
Celý čas sa venovala výskumu mikroorganizmov z nemocničného prostredia, proti ktorým sú súčasné liečivá bezmocné, a tiež vývoju nových liekov, ktoré by ich dokázali zneškodniť. „V ľudskom tele žije veľká plejáda mikroorganizmov, sú súčasťou našej ústnej flóry, máme ich na pokožke aj v tráviacom trakte, kde zodpovedajú aj za správne fungovanie imunitného systému,“ hovorí vedkyňa. „Ale u vážne chorých pacientov, napríklad s onkologickým ochorením alebo s AIDS, ktorých imunitný systém je chorobou oslabený, môžu aj „dobré“ mikroorganizmy spôsobiť fatálne následky až smrť,“ vysvetľuje vedkyňa. Problém nastáva, keď tieto mikroorganizmy, či už ide o baktérie, alebo kvasinky, priľnú napríklad na steny katétra zavedeného do žily pacienta, začnú sa na nich množiť a vytvárať biofilmy. „Podobne sa môžu uchytiť napríklad aj na umelej srdcovej chlopni či na umelom kĺbe,“ približuje Soňa Kucharíková.
Vo výskume chce pokračovať
Na našom portáli sme už písali o tom, že len v Európe pre rezistenciu na antibiotiká ročne umiera okolo 25 tisíc ľudí. Predpokladá sa, že zhruba o tridsať rokov bude z tohto dôvodu vo svete 10 miliónov obetí. Soňa Kucharíková sa po návrate zo zahraničia pridala k vedeckému tímu Jaroslavy Brňovej, prodekanky pre vedeckú a výskumnú činnosť Trnavskej univerzity, ktorý skúmal epidemiologickú situáciu v slovenských nemocniciach. „Môžem potvrdiť, že tieto mikroorganizmy „multiodolné“ voči dostupným antimikrobiálnym látkam sú veľkým problémom aj v našich nemocniciach.“
Aj preto by rada pokračovala nielen v práci pedagogičky, ale aj výskumníčky. „Chcela by som sa ďalej venovať téme spomínaných mikroorganizmov. Buď vyvíjať proti nim lieky, alebo sa podieľať na výskume nových materiálov, na ktorých by sa nedokázali mikroorganizmy zachytiť, tým pádom sa ani množiť, teda vytvárať biofilmy.“
Soňa Kucharíková vysvetľuje, že na čas musela svoju vedeckú prácu v laboratóriu prerušiť, pretože na ňu nezohnala grant, ale stále sa venuje písaniu odborných publikácií. „Vo vede je to však normálne. Popri grantoch, ktoré som dostala, bolo aj veľa grantov, ktoré sa mi získať nepodarilo. Oponenti však odmietnutie vždy vysvetlia, takže vďaka ich pripomienkam je možné žiadosť zlepšiť. O dva roky, keď budú nové výzvy na granty na vedu od Agentúry na podporu výskumu a vývoja, sa budem znovu uchádzať o podporu,“ približuje vedkyňa a dodáva, že byť vedcom s dobrými výsledkami a nápadmi nestačí, a to ani u nás, ani v zahraničí. „Všade hýbu výskumom najmä financie, takže boj o ich získanie vedcom zaberá veľa času.“
Rozdiely sa stierajú
Prácu pedagogičky si Soňa Kucharíková pochvaľuje. „Veľmi rada odovzdávam vedomosti a skúsenosti mladým ľuďom. V Belgicku som viedla veľa magisterských študentov a dvoch doktorandov.“ Rozdiely v práci pedagóga v Belgicku a na Slovensku sa podľa nej postupne stierajú. „Študenti, ktorých som stretla na Trnavskej univerzite, sú veľmi šikovní, nezaostávajú za zahraničnými. A aj technické vybavenie vysokých škôl, na ktorých sa študujú vedné odbory, je oveľa lepšie ako v čase, keď som odchádzala do zahraničia. Samozrejme, belgickí pedagógovia majú slušnejšie platy ako slovenskí. Ale za tie roky, čo som tu nebola, aj u nás platy pedagógov narástli. Ten rozdiel ma netrápi. Radšej sa uskromním. Zvolila som si možnosť zostať doma, na Slovensku.“
Prečo Leuven
Písal sa rok 2006, keď Soňa Kucharíková vďaka grantu z Európskej federácie mikrobiológov vycestovala na trojmesačný výskumný pobyt do laboratória na Katolíckej univerzite v belgickom Leuvene. Táto škola nebola náhodná voľba. Už počas štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pod vedením profesorky Heleny Bujdákovej v odbore biológia – mikrobiológia sa v rámci zahraničného vedeckého konzorcia zoznámila s profesorom Patrikom Van Dijckom. „Je vedúci laboratória na Katolíckej univerzite v Leuvene, kde sa tiež venuje problematike spomínaných mikroorganizmov. Dal mi možnosť posunúť svoj výskum bližšie v prospech pacienta. V jeho tíme boli študenti z viacerých kútov sveta. Cítila som sa medzi nimi veľmi dobre, dokonca som si trojmesačný pobyt predĺžila o dva týždne. Po ukončení výskumného pobytu mi profesor Van Dijck navrhol, aby som doktorandské štúdium ukončila v jeho laboratóriu.“ Zmluva spojená s grantom ju síce zaväzovala k návratu na Univerzitu Komenského, ale jej vedenie jej vyšlo v ústrety. „Napísala som dve rozličné doktorandské práce, jednu pre Univerzitu Komenského a druhú pre Katolícku univerzitu v Leuvene.“
Po skončení doktorandského štúdia získala prestížny grant, ktorý udeľuje Flámska vedecká organizácia najlepším projektom mladých vedeckých pracovníkov na tri roky. „Je výhodný aj pre univerzity, pretože vďaka nemu nemusia vedcovi vyplácať mzdu. Jeho súčasťou však bola podmienka, že musím absolvovať aj vedecký pobyt mimo Belgicka. Aby vedec nestagnoval, takéto pobyty sú dôležité. Musela som naň síce získať ďalší grant, ale vďaka nemu som sa dostala na tri mesiace na univerzitu v Baltimore v USA. Počas pobytu v USA sme dodatočne nadviazali spoluprácu i s John Hopkins Institute (jeden z najvýznamnejších vedeckých inštitútov v USA – pozn. red.).“
Soňa Kucharíková približuje, čo jej priniesol. „Napríklad kým som dovtedy pracovala na čisto kvasinkových biofilmoch, v USA sme začali kvasinky mixovať s baktériami, a tak vznikli duálne biofilmy. Naučila som sa tam veľa nových vecí a spoznala veľa zaujímavých ľudí, s ktorými vznikli pekné spolupráce.“ Domnieva sa, že keby nespolupracovala s toľkými laboratóriami, nezískala by ani jeden z vedeckých grantov. „Aj študentom vždy hovorím, že kontakty a spolupráca s inými vedcami je na nezaplatenie. Lebo v atmosfére, v ktorej každý prináša iný pohľad na vec, často vznikajú najzaujímavejšie nápady.“ Zdôrazňuje, že vedecký výskum vás musí naozaj baviť, je to totiž drina. Navyše si na výskum musíte zháňať granty, čo platí rovnako v cudzine ako na Slovensku. „Keď som študovala ja, Erasmus (dnes Erasmus+ (program Európskej únie pre vzdelávanie) – pozn. red.) bol v plienkach, teraz môžu študenti vycestovať každého pol roka niekam inam. Vrelo im to odporúčam, pretože vďaka tomu môžu získať veľa skúseností aj pokoru.“ Jej sa napokon podarilo v Belgicku získať ešte dva granty na tri roky a jeden na rok. Vďaka nim mohla vo svojom výskume pokračovať.
Za možnosť návratu je vďačná
Prečo sa napokon po 11 rokoch vrátila z Belgicka na Slovensko? „Chýbala mi rodina a najmä rodičia, s ktorými mám veľmi pekný vzťah. Hoci vďaka nízkonákladovej leteckej doprave som ich mohla navštevovať každý mesiac, nedá sa to porovnať s tým, keď sadnem do auta a o päť minút som s nimi.“ O Podpornej schéme na návrat slovenských vedcov zo zahraničia sa dozvedela náhodou od slovenskej kolegyne, ktorá už v tom čase pôsobila na Trnavskej univerzite. „Myslím si, že táto schéma ponúka vedcom – navrátilcom veľmi peknú možnosť uplatniť sa na slovenských univerzitách.“ Na otázku, v čom by sa ešte mohla vylepšiť, odpovedá, že by pomohlo, ak by vedci dostali viac peňazí na výskum. „Môže sa im totiž prihodiť to, čo mne, teda to, že mi pokryli len nákup základných technických pomôcok do laboratória. Keďže som ale hneď nedostala ďalší grant, musela som výskum v laboratóriu na čas prerušiť. V blízkej budúcnosti sa budem uchádzať o ďalšie granty. No inak je to excelentný formát, za ktorý som vďačná.“
Foto: KU Leuven, iStockphoto.com
