Antibiotiká nám prestávajú účinkovať. Vrátime sa k bylinkám?


Antibiotiká nám prestávajú účinkovať. Vrátime sa k bylinkám?

 V Európe ročne umiera okolo 25-tisíc ľudí v dôsledku odolnosti proti antibiotikám a podľa predpokladov ich bude o tridsať rokov vo svete 10 miliónov. Vedkyňa Miroslava Kačániová, ktorá skúma antimikrobiálne účinky rastlín, sa zamýšľa nad tým, ako si môžeme s touto situáciou poradiť.

Prvé antibiotikum, penicilín, objavil Alexander Fleming, anglický bakteriológ, v roku 1928. Podľa encyklopédie Britannica si po návrate z jednej dovolenky všimol, že baktériu Staphylococcus aureus, ktorú mal v Petriho miske v laboratóriu, likviduje akási mikroskopická vláknitá huba. Išlo o Penicillium notatum a preto jej zložku, v ktorej uvidel liečivý potenciál, nazval „penicilín“. Problém bol, že ju nedokázal izolovať, podarilo sa to až dvojici chemikov Ernstovi Chainovi a Howardovi Florymu v roku 1940 a už o dva roky sa penicilín začal vyrábať vo veľkom. Na sklonku 2. svetovej vojny zachránil mnoho vojakov na fronte. A. Fleming, E. Chain a H. Flory za objav penicilínu získali v roku 1945 Nobelovu cenu.

Na foto je Prof. Ing. Miroslava Kačániová, PhD., Zdroj: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR

Prof. Ing. Miroslava Kačániová, PhD., vpravo, upozorňuje, že Slováci sú štvrtými najväčšími užívateľmi antibiotík na svete.

Prof. Ing. Miroslava Kačániová, PhD. sa venuje výskumu rastlinných látok ako alternatívam k doteraz používaným antibiotikám a o tejto téme hovorila aj počas prednášky v rámci podujatia Veda v CENTRE. Pôsobí na Katedre ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a venuje sa výskumu rastlinných látok, ako  aj  alternatívam k doteraz používaným antibiotikám a o tejto téme hovorila aj počas prednášky v rámci podujatia Veda v CENTRE. Je laureátkou viacerých ocenení (napríklad Osobnosť vedy a techniky za rok 2019).  Počas prednášky vedkyňa upozornila, že už v roku 1888 ľudia o existencii antibiotík tušili, aj keď ich vtedy ešte takto nenazývali. Všimli si totiž, že pod sedlami vojenských koní sa tvoria mikroorganizmy s antimikrobiálnym účinkom, ktoré dokážu zahojiť odreniny na nohách jazdcov. Spomínala to aj preto, aby sme pochopili ich pôvod. „Laicky povedané, antibiotiká sú prírodné antimikrobiálne látky. Sú buď baktériocidné, čo znamená, že usmrcujú patogénne (škodlivé) baktérie, alebo baktériostatické, čiže pozastavujú rast patogénnych baktérií. Pretože však príroda veľa antibiotík neposkytuje, vyrábajú sa synteticky.“

Prečo sme sa ich prejedli?

Vďaka objavu antibiotík sa svet zbavil epidémií cholery, tubery či čierneho kašľa, ktoré zabíjali  milióny ľudí, ale aj ďalších smrteľných bakteriálnych ochorení, týfusu, záškrtu, zápalu pľúc a zachránili život aj mnohým pacientom po operáciách, ktorých liečbu skomplikovala infekcia. Časom však začali pribúdať ľudia, ktorým antibiotiká nezaberajú. Zjednodušene, je to preto, že ak užívate antibiotiká pričasto, škodlivé baktérie vo vašom organizme môžu zmutovať takým spôsobom, že antibiotiká budú proti nim bezmocné. Odborníci vtedy hovoria, že ste proti antibiotikám rezistentní. Dôvodov, prečo užívanie antibiotík stúplo, je viacero. „Často ich lekári predpisujú aj pri liečbe ochorení ako mierny zápal hrdla, nosohltana či horných dýchacích ciest, ktoré by možno po pár dňoch začali ustupovať aj bez nich. Neraz ich však k tomu dotlačia samotní pacienti, ktorí opis príznakov choroby pred lekárom zámerne zveličia, len aby antibiotiká dostali, prípadne si ich aj sami pýtajú. Ďalším dôvodom rezistencie je aj to, že niektorí pacienti, keď sa po pár dňoch užívania antibiotík cítia lepšie, dávku lieku si znížia alebo ich úplne vysadia. Je to ako s hadím jedom, keď si ho budete dávať v malých dávkach, stanete sa proti nemu rezistentní,“ vysvetľuje vedkyňa a dodáva, že podľa údajov, ktoré pozná, patrí Slovensko medzi najväčších užívateľov antibiotík na svete. Potvrdzuje to aj štatistika Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) z roku 2017, podľa ktorej sme v tomto negatívnom trende na štvrtom mieste – na treťom sú Taliani, potom nasledujú Turci a na vrchole sú Gréci.

Vedľajšie účinky

Treba myslieť aj na to, že antibiotiká nezabíjajú len baktérie, ktoré vyvolávajú chorobu, ale všetky baktérie v tráviacom trakte, aj tie užitočné, ktoré potrebujeme na trávenie. „Antibiotiká sa často podávajú aj pri hnačkách spôsobených baktériami salmonely, a pritom sa môže sa stať, že sa v tráviacom trakte začne množiť baktéria Clostridium difficile, ktorá je proti nim odolná a spôsobí pacientovi ešte väčšie problémy. Iné antibiotiká negatívne vplývajú na svaly a kĺby, ale problémy s nimi môžete pocítiť až niekoľko mesiacov po ich užívaní,“ vymenúva Miroslava Kačániová. Pacienti už zvyčajne vedia, že z antibiotík majú, ľudovo povedané, rozhádzanú črevnú mikroflóru a snažia si ju obnoviť pomocou probiotík, ktoré obsahujú prospešné baktérie na trávenie. Miroslava Kačániová hovorí, že namiesto kupovania drahých probiotík stačí zjesť potraviny, ktoré prirodzene obsahujú baktérie mliečneho kvasenia, ako napríklad kefír, bryndzu či kyslú kapustu.

Ilustračné foto: Sušené byliny, Zdroj: pixabay.com

Príroda verzus syntetika

Aj keď Miroslava Kačániová skúma prírodné látky, najmä rastlinné silice a včelie produkty, ktoré majú antimikrobiálny účinok, vraví, že by bola veľká optimistka, ak by si myslela, že sa nimi antibiotiká dajú nahradiť. „V Európe ročne umiera okolo 25-tisíc ľudí v dôsledku odolnosti proti antibiotikám a predpokladá sa, že  zhruba za tridsať rokov ich bude vo svete 10 miliónov. Na jednej strane je nevyhnutné hľadať riešenie tejto situácie, na druhej strane hlavnú úlohu v tomto smere zohráva farmaceutický priemysel. Sedemdesiatpäť percent prípravkov v lekárňach je na prírodnej báze, ale sú vyrobené synteticky. Znamená to, že farmaceutický priemysel si dá patentovať látku podobnú tej prírodnej, ktorú synteticky vyrobí, lebo pri prírodných látkach to nie je možné. No hoci príroda je obrovská lekáreň, na celom svete neexistuje toľko liečivých rastlín, aby nám nahradili to, čo sa synteticky vyrába. Aj keby sme liečivé rastliny pestovali vo veľkom, situáciu by nám komplikovalo počasie, ktoré ovplyvňuje, aké množstvo účinných látok sa v rastline vytvorí,“ vysvetľuje profesorka Miroslava Kačániová.

Ilustračné foto: Knihy o liečivých bylinkách, Zdroj: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR

Učte sa

Zatiaľ nám neostáva iné ako samoštúdium – jednak sami by sme sa mali zaujímať o to, ako sa správne užívajú antibiotiká a ktoré liečivé bylinky aj v akom množstve by nám mohli pomôcť pri bežných ochoreniach, ako sú nádcha, prechladnutie, zápal hrdla či nosohltana. „Ľudia si často myslia, že keď vypijú naraz dva litre liečivého čaju, vyzdravejú, ale aj k bylinkám treba pristupovať s rozumom a rozvahou. Napríklad látka digitalis, ktorá sa vyskytuje v rastline známej ako náprstník, je súčasťou mnohých liekov na srdce, ale keby ste z nej vypili čaj, mohol by vás zabiť. Udáva sa, že už dva lístky z tejto rastliny majú pre človeka smrtiaci účinok. Skrátka, rovnako ako pri antibiotikách a ostatných liečivách, aj pri liečivých látkach z rastlín väčšinou platí, že čo je v malom množstve liek, vo väčšom množstve môže byť jed.“

Galina Lišháková – Cvrkalová

Foto: Marián Zelenák NCP VaT pri CVTI SR, pixabay.com

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Quark_2020
Quark 25 rokov
TAG Slovenská veda
kúpa časopisov jún 2016
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Čaj je nápoj pripravovaný obvykle lúhovaním lístkov rastliny čajovníka v horúcej vode.
Zistite viac