Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2017 je šiestym vydaním tejto výročnej správy vypracovanej Európskou komisiou, ktorá zachytáva vývoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ na základe širokej škály dôkazov.
Monior meria pokrok EÚ pri dosahovaní šiestich cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020:
1. Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku (vo veku 18 – 24 rokov), by mal byť pod 10 %.
2. Podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním by mal byť aspoň 40 %.
3. Najmenej 95 % detí vo veku od štyroch rokov do veku začatia základného vzdelávania by sa malo zapájať do vzdelávacieho procesu.
4. Podiel detí vo veku 15 rokov s nedostatočnými výsledkami v čítaní, matematike a prírodných vedách by mal byť pod 15 %.
5. Malo by byť zamestnaných 82 % mladých absolventov vyššieho sekundárneho až terciárneho vzdelávania (vo veku 20 – 34 rokov), ktorí už ukončili vzdelávanie alebo odbornú prípravu.
6. Najmenej 15 % dospelých (vo veku 25 – 64 rokov) by sa malo zúčastňovať na formálnom alebo neformálnom vzdelávaní.
Monitor analyzuje hlavné problémy európskych vzdelávacích systémov a predstavuje politiky, ktoré by im mohli pomôcť lepšie reagovať na spoločenské potreby a potreby trhu práce. Správa zahŕňa porovnanie situácie v jednotlivých krajinách, 28 podrobných správ o jednotlivých krajinách a osobitnú webovú stránku s doplňujúcimi údajmi a informáciami. Investičný plán pre Európu, program Erasmus+, európske štrukturálne a investičné fondy vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Európsky zbor solidarity, ako aj program Horizont 2020 a Európsky inovačný a technologický inštitút pomáhajú stimulovať investície a podporujú politické priority v oblasti vzdelávania.
Slovensko v Monitoringu 2017
Slovensko sa podľa Monitoringu 2017 usiluje o rozvoj strategickejšieho centrálneho riadenia politík v oblasti vzdelávania. Z výsledkov hodnotenia PISA 2015 vyplýva zhoršenie základných zručností a vysoká miera nerovností, pričom nedostatočné výsledky možno výrazne spojiť so sociálnoekonomickým prostredím. Existujúce výrazné regionálne rozdiely majú vplyv najmä na rómsku komunitu. Učitelia nie sú dostatočne ohodnotení a ich spoločenské postavenie je nízke, čo znižuje príťažlivosť tohto povolania. Ich kontinuálny profesijný rozvoj nedostatočne zodpovedá potrebám rozvoja. Počiatočné vzdelávanie učiteľov nie je jasne zamerané na prípravu na praktické vyučovanie. Naďalej pretrváva pomerne nedostatočne financovanie vzdelávania na všetkých úrovniach. Hoci miera dosiahnutého terciárneho vzdelania na Slovensku dosiahla značný pokrok, zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania zatiaľ nespĺňa medzinárodné normy, nakoľko sektor nie je dostatočne internacionalizovaný a chýbajú v ňom odborne zamerané krátkodobé študijné cykly. (Zdroj:Monitoring 2017)
Z výsledkov Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy 2017, vyplýva, že inkluzívnosť a účinnosť vnútroštátnych vzdelávacích systémov rastie. Zároveň však tieto výsledky potvrdzujú, že dosiahnuté vzdelanie študentov do značnej miery závisí od ich sociálno-ekonomického prostredia.
Európska komisia podporuje členské štáty pri zabezpečovaní správneho fungovania ich vzdelávacích systémov – údaje zostavené v každoročne uverejňovanom Monitore vzdelávania a odbornej prípravy sú dôležitou súčasťou tejto práce. V jeho najnovšom vydaní sa poukazuje na to, že aj keď členské štáty dosahujú pokrok pri väčšine kľúčových cieľov EÚ v oblasti reformy a modernizácie vzdelávania, dosiahnutie rovnosti vo vzdelávaní si bude vyžadovať intenzívnejšie úsilie.
Dosiahnuté vzdelanie je dôležité pri určovaní výsledkov v sociálnej oblasti. U ľudí so základným vzdelaním je pravdepodobnosť, že budú zažívať chudobu alebo sociálne vylúčenie takmer trikrát väčšia, než u ľudí s terciárnym vzdelaním. Z najnovších údajov Monitora tiež vyplýva, že v roku 2016 bolo zamestnaných iba 44 % mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov, ktorí ukončili školskú dochádzku s nižším sekundárnym stupňom vzdelania. Medzi bežným obyvateľstvom vo veku od 15 do 64 rokov je miera nezamestnanosti obdobne oveľa vyššia u osôb so základným vzdelaním, než u osôb s terciárnym vzdelaním (16,6 % oproti 5,1 %). Sociálno-ekonomické postavenie zároveň určuje, ako si žiaci vedú: až 33,8 % žiakov z najviac znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia dosahuje slabé výsledky, pričom medzi ich najprivilegovanejšími rovesníkmi je to len 7,6 %.
Jedným z cieľov EÚ do roku 2020 je znížiť podiel 15-ročných žiakov, ktorí nedosahujú dostatočné výsledky v základných zručnostiach čítania, matematiky a prírodných vied, na 15 %. Celkovo sa však EÚ od tohto cieľa vzďaľuje, najmä v oblasti prírodných vied, v ktorej sa počet ľudí so slabými výsledkami zvýšil zo 16 % v roku 2012 na 20,6 % v roku 2015.
Investície do vzdelávania v celej EÚ sa zotavili z finančnej krízy a mierne vzrástli (v reálnom vyjadrení medziročne o 1 %). Nárast investícií zaznamenali asi dve tretiny členských štátov. Štyri krajiny zvýšili investície o viac ako 5 percent.
Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj:
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2017
