V ťažkých chvíľach je dôležité, aby si ľudia spomenuli, čo im v minulosti pomáhalo znižovať stres a venovali sa tomu.
Takmer štvrtina ľudí na Slovensku prežíva počas pandémie často alebo väčšinu času stres, pričom stresom mladí do tridsať rokov a ľudia žijúci v domácnosti s viacerými členmi sú najviac postihnuté skupiny. Tieto zistenia prináša kontinuálny prieskum Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame.
Prieskum sleduje od prelomu októbra a novembra mieru depresívneho prežívania a stresu. Respondenti si mohli zvoliť odpoveď na škále od 1 (vôbec) až po 4 (väčšinu času) na otázky týkajúce sa miery ich prežívaných pocitov počas posledného týždňa.
Rastie počet ľudí, ktorí stres nevnímajú
Približne štvrtina respondentov zažíva stres často až väčšinu času. Stres bol meraný nervozitou a prehnanými reakciami v určitých situáciách. V prežívaní stresu od prelomu októbra a novembra 2020 vidíme mierny, aj keď nevýznamný nárast.
„Nepretržite prežívaný stres udržuje jedinca v pohotovostnom režime, čo môže mať negatívne dopady na jeho zdravotný stav. U jedinca sa začnú prejavovať fyzické príznaky, ako sú rôzne bolesti, častejšie choroby alebo úrazy, nedostatok energie, poruchy spánku či príjmu potravy, ale aj rôzne psychické a sociálne prejavy, napríklad podráždenosť, zmeny nálady, pocity úzkosti, problémy s rozhodovaním alebo pozornosťou, v práci sa môže zvýšiť chybovosť,“ upozorňuje Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Zároveň narastá počet respondentov, ktorí vypovedajú, že stres nezažívajú vôbec. Kým v októbri to bola štvrtina opýtaných, v januári vnímala takto situáciu takmer tretina.
„Najväčší problém s dlhotrvajúcim prežívaním chronického stresu je v tom, že môže viesť až k úplnej vyčerpanosti organizmu a apatii. Zvýšenie počtu respondentov, ktorí tvrdia, že nezažívali v januári stres vôbec, môže byť preto interpretovaný z opačného pohľadu. Títo jedinci sú už psychicky vyčerpaní a nedokážu vnímať mieru stresu, ktorý zažívajú,“ dodáva Kamila Urban.
Vystresovaná matka, ktorú počas práce vyrušujú deti. Zdroj: iStockphoto.com
Stresujúca mnohočlenná domácnosť
Dlhodobo platí, že najväčšiu mieru stresu zažívajú mladí do 30 rokov a respondenti, ktorí žijú v domácnosti s viacerými členmi. Čím viac ľudí je v jednej domácnosti, tým vyššiu mieru stresu zažívajú.
U mladých dospelých sa dokonca na prelome januára a februára v porovnaní s decembrom priemerná prežívaná miera stresu mierne zvýšila, v ostatných vekových skupinách mierne klesla.
„Treba si uvedomiť, že v tomto období prebieha na vysokých školách skúškové obdobie, ktoré vysokoškoláci považujú celkovo za najstresujúcejšie obdobie v roku. V tomto čase je pre nich dôležité mať podporu od spolužiakov, čo nebolo možné vzhľadom na protipandemické opatrenia a lockdown,“ dopĺňa pre Centrum vedecko-technických informácií SR výskumníčka.
Zároveň sa ukazuje, že najmenej stresu zažívajú respondenti nad 60 rokov.
Ľudia ohrození stratou práce vo väčšom strese
Mieru stresu či depresívnych pocitov neovplyvňuje pohlavie. Respondenti, ktorí si myslia, že ich pracovná pozícia je ohrozená v súvislosti s pandémiou koronavírusu, a tí, pre ktorých je ťažké vyjsť s rozpočtom, prežívajú oveľa častejšie depresívne pocity a stres. Často ich vnímajú aj opýtaní, ktorí sa cítia ohrození aktuálnou pandémiou. Výskumníci merali depresívne pocity otázkami, ktoré sa týkali smútku a neprežívaných pozitívnych pocitoch.
„Okrem toho, že títo jedinci častejšie zažívajú pocity bezmocnosti a straty kontroly nad svojím životom, ukazuje sa tiež, že využívajú menej efektívne „zvládacie” stratégie, takže sa ich negatívne prežívanie ešte prehlbuje,“ dopĺňa Urban.
Respondenti, ktorí zažívali stres väčšinu času, tiež častejšie prežívali depresívne pocity. Celkovo depresívne pocity zažíva často až väčšinu času približne tretina respondentov. V takýchto chvíľach je dôležité, aby si ľudia uvedomili, čo im vyvoláva negatívne prežívanie.
„Je to sledovanie tlačových konferencií z vlády či sledovanie štatistík o počte nakazených? Keď vieme, čo nám spôsobuje stres, môžeme obmedziť kontakt s týmito príčinami,“ vysvetľuje pre CVTI SR výskumníčka. V takých chvíľach treba využívať všetko, čo v minulosti fungovalo a znižovalo stres, či už je to relax, cvičenie, koníčky, alebo prechádzky v prírode. Ak však vnímate zvýšený stres neustále, treba vyhľadať odbornú pomoc.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a na prelome januára a februára 2021.
Zdroj: Tlačová správa Seesame
(MAT)
