Zaujímavé spojenie vzácnej historicko-kultúrnej pamiatky na našom území a ukážky z vedeckej expedície v ďalekej Antarktíde ponúka unikátna výstava fotografií. Ako aktuálny tip kam za vedou vám odporúčame putovnú výstavu fotografií z expedície Antarktída 2017, ktorá je verejnosti sprístupnená do 28. júla 2017 v Kaštieli v Krásnej nad Hornádom v čase od 8.00 do 15.00 hod.
Ide o skutočne unikátnu fotodokumentáciu z medzinárodnej expedície do Antarktídy, na ktorej sa na prelome rokov 2016 a 2017 spolupodieľala Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ v Košiciach). Expedícia sa konala pod záštitou Masarykovej univerzity (MU) v Brne, na polárnej stanici Johanna Gregora Mendela, na ostrove Jamesa Rossa, ktorá je účelovým pracoviskom MU v Brne. UPJŠ v Košiciach zastupoval profesor Martin Bačkor z Katedry botaniky Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ v Košiciach, ktorý sa venuje najmä štúdiu stresovej fyziológie rastlín. Medzi členmi expedície mala svojich dvoch zástupcov aj Karlova univerzita v Prahe a účastníkom expedície bol aj turecký botanik Mehmet Gökhan Halici z Erciyes Üniversitesi Kayseri v Turecku.
V rámci vedeckého programu expedície sa realizoval výskum v oblasti ekofyziológie rastlín, botaniky, 
mikrobiológie, klimatológie, glaciológie, geomorfológie, hydrológie a geológie. UPJŠ v Košiciach sa na tohtoročnej expedícii podieľala na ekofyziologických výskumoch chladnomilnej vegetácie na dlhodobých experimentálnych plochách, najmä zbere údajov o mikroklíme a fyziologickej aktivite machorastov a lišajníkov. Na týchto miestach sa tiež sledovala biodiverzita ďalších rastlín, napr. rias a siníc. Vo vybraných lokalitách s rozdielnymi vlastnosťami prostredia vedci odobrali vzorky dominantných druhov lišajníkov, ktoré poslúžia na testovanie produkcie ich sekundárnych metabolitov. V laboratórnych podmienkach budú následne testovať biologické a ekologické funkcie týchto zlúčenín, najmä s ohľadom na ochranu buniek pred UV žiarením, chladom, vysychaním a ich prípadné využitie vo farmaceutickom výskume.
„Naším cieľom je hľadať ďalšie možnosti popularizácie výskumu na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach a motivácia mladých ľudí k štúdiu prírodných vied, matematiky, informatiky a učiteľstva týchto predmetov. V tomto prípade ide o skĺbenie prezentácie výsledkov fyziologického a botanického výskumu a spoznávania veľmi atraktívneho zákutia našej Zeme formou umeleckej fotografie”, uviedol dekan Prírodovedeckej fakulty doc. RNDr. Gabriel Semanišin, PhD na margo unikátnej výstavy fotografií z expedície v Antarktíde.
Návštevníci tejto výstavy isto ocenia, že sa nachádza v priestoroch kaštieľa Krásna. Jeho počiatky, resp. jeho prvú stavebnú etapu po dôkladne vykonanom archeologickom výskume je potrebné posunúť do obdobia renesancie. Jeho výstavba súvisela so správou cirkevných majetkov benediktínskeho opátstva, rozrumeného v roku 1538 uhorským kráľom Jánom Zápoľským.
V polovici 16. storočia po úplnom zničení benediktínskeho kláštora vznikla potreba výstavby opevneného „rehoľného domu“. Pôvodne rozsiahle, no zmenšujúce sa a zdevastované cirkevné majetky, v nepokojných časoch tureckej expanzie a stavovských povstaní, postupne zanikajúceho kláštora pridelil cisár Ferdinand I. v roku 1556 trnavským jezuitom, aby si z ich výnosu postavili rehoľný dom. Jezuitský správcovia mohli ťažko obývať kláštorné budovy, o ktorých už bolo v roku 1590 konštatované, že sú celkom spustnuté. Tento stav vyvolal potrebu výstavby nového objektu, ktorý by vzhľadom na pohnuté časy bol aj do istej miery obranyschopný.
Vychádzajúc z týchto historických skutočností a na základe zachovaných architektonických článkov a archeologických nálezov je možné datovať výstavbu kaštieľa do druhej polovice 16. storočia. Nasledujúce nepokoje a darovanie obce Krásnej nad Hornádom Košiciam Štefanom Bocskayom v roku 1605 určite nevytváralo podmienky na vznik takejto stavby až v tomto období.
Kaštieľ postavili na ranostredovekých zaniknutých sídliskových objektoch a archeologickým výskumom odkrytej, doposiaľ bližšie neidentifikovanej kamennej stavbe s predĺženým polkruhovým záverom. Takmer 50 metrov dlhý prízemný jednotrakt pozostávajúci z troch veľkých miestnosti, s rozsiahlym nečleneným suterénom a s dvoma diagonálne situovanými nárožnými baštami, flankujúcimi dve a dve steny kaštieľa, mal hlavný vstup orientovaný na sever, ku kláštornému areálu. Pôvodne bol objekt plochostropý, na stenách prízemia, nad klenbami suterénu boli badateľné kapsy po trámoch, ktoré boli položením nových betónových podláh v 80. rokoch 20. storočia takmer úplne zlikvidované.
V podkroví boli vytvorené štrbinové strieľne, ktoré zvyšovali jeho obranyschopnosť. Či mal kaštieľ aj opevnenie po obvode sa bez ďalšieho archeologického výskumu overiť nedá. Už v tomto období predstavoval kaštieľ kvalitnú architektúru, o čom svedčia sekundárne použité architektonické články kamenných okenných ostení, a zvyšky kompozičného riešenia fasád. Severná centrálna časť fasády bola členená trojdielnou arkádou s polkruhovými archivoltami, ktorou sa priamo vstupovalo do centrálnej sály. Stredné pole arkády bolo širšie a vyššie. Na juhozápadnej bašte bola výzdoba tvorená polkruhovo zaklenutou nikou s okenným otvorom. Nika bola vykladaná v kameni a neskôr ju využila klasicistická prestavba na umiestnenie plastickej výzdoby. Výskum odkryl hlbokú streleckú niku, ktorej strieľňa bola neskôr nahradená sekundárne použitým renesančným oknom, zloženým z dvoch typov ostení. V južnom obvodovom murive centrálnej sály bol vytvorený prevet alebo iná zaklenutá nika. Hlavným traktom viedla amfiláda širokých otvorov, z ktorých jeden je zamurovaný v jedinej zachovanej priečke medzi centrálnym a západným priestorom.
V týchto priestoroch sa v pondelok 19. júna 2017 uskutočnilo otvorenie putovnej výstavy fotografií Antarktída 2017. Slávnostného otvorenia sa zúčastnil dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach doc. RNDr. Gabriel Semanišin, PhD. a autor fotografií, člen expedície Antarktída 2017, prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc.
Informácie a foto poskytla: Mgr. Mária Hrehová, PhD., tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach;
ďalší zdroj informácií a foto: http://www.kastielkrasna.sk/sk
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ
V prípade, že budete mať záujem podeliť sa s našimi čitateľmi o Vaše zážitky z vytipovaných výletných miest zo série KAM ZA VEDOU, pokojne nám v priebehu letných prázdnin do 31. augusta 2017 zašlite fotografie do redakcie na e-mailovú adresu vnd@cvtisr.sk
Fotografie v septembri zaradíme do súťaže na FB profile VEDA NA DOSAH, ako aj zverejníme do fotogalérie na portáli
