Molekulárna biologička, známa instagramovým profilom @kreslim_vedu, v rámci TVT 2021 prednášala o zásadách tvorby infografík.
Lucia Ciglar na prednáške v rámci Týždňa vedy a techniky 2021. Foto: Marián Zelenák - CVTI SR
Počas Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2021 prebehla online konferencia Populárne o vede a technike: Súčasné trendy v popularizácii. Vystúpila na nej aj Lucia Ciglar s prednáškou Ako sa tvorí vedecko-popularizačná grafika.
Lucia Ciglar vyštudovala molekulárnu biológiu v Nemecku, kde vyše desať rokov pracovala v prestížnych Európskych laboratóriách molekulárnej biológie (EMBL) v Heidelbergu.
Už popri výskume sa aktívne zaoberala vizualizáciou dát a jej obrázky boli publikované v renomovaných časopisoch.
S príchodom pandémie založila na Instagrame profil @kreslim_vedu, kde pomocou infografík popularizuje a vysvetľuje aktuálne vedecké témy. V spomenutej prednáške priblížila zásady svojej tvorby po obsahovej a vizuálnej stránke a tiež presvedčenie, prečo má význam popularizovať vedu aj touto formou.
Tri hlavné dôvody pre popularizačné obrázky
Prečo by sa v popularizácii vedy mali používať infografiky a obrázky? „Prvým dôvodom je upútanie pozornosti. Náš mozog dokáže spracovať vizuálnu informáciu zhruba 60-tisíckrát rýchlejšie ako samotný text,“ hovorí Lucia Ciglar a dodáva, že to potvrdzujú aj štatistiky z rôznych štúdií a prieskumov. Skrátka, ak chcete na sociálnych sieťach dosiahnuť lepší dosah a výsledok, je lepšie použiť s textom aj obrázok, video alebo animáciu, nielen samotný text.
„Druhým dôvodom je, že obrázky nám umožňujú pochopiť zložité veci jednoduchšie a ešte si ich aj zapamätať na dlhšie ako len samotný text,“ hovorí. Opiera sa pritom o štúdiu z roku 1990, počas ktorej skupina psychológov porovnávala, do akej miery sú študenti schopní pochopiť a zapamätať si zložitejší technický koncept iba na základe textu, iba podľa obrázka alebo pomocou obrázka s vysvetľujúcim textom. Práve posledná kategória bola najúčinnejšia.
Tretí dôvod nazýva vizuálnou gramotnosťou. „Graficky znázornené výpočty, dáta či grafy sú čoraz bežnejšou súčasťou našich životov. No za ten čas, čo popularizujem vedu, som si všimla, že veľa ľudí má problém im rozumieť alebo chápať, čo môžu na základe jedného grafu povedať a čo už nie.“ Považuje preto za veľmi dôležité učiť ľudí, ako sa s vedeckými informáciami a dátami pracuje, ako sa vizualizujú a kde je hranica medzi presnou informáciou a snahou manipulovať s ňou prostredníctvom vizuálnej formy. Infografikami sa podľa Lucie Ciglar dajú priblížiť dáta a grafy laickej verejnosti hravou formou.
Tri otázky predtým, ako začnete
Ľuďom, ktorí by chceli začať kresliť vedecko-popularizačné infografiky, Lucia Ciglar radí, aby si najprv položili niekoľko dôležitých otázok. „Prvá z nich je naozaj kľúčová. Je ňou otázka: „Kto je moje cieľové publikum?“ Tú si potom treba rozmeniť „na drobné“. Koľko moje publikum o danej téme vie? Predstavujú ho úplní laici alebo ľudia, ktorí majú o téme základné vedomosti a na nich môžem stavať?“ Odpovede na ne rozhodujú aj o tom, do akej hĺbky môže autor v spracovaní obrázka ísť.
Ďalšia dôležitá otázka sa týka toho, ako a kde sa obrázok použije. Čo by malo viesť k úvahe aj nad tým, koľko času asi bude mať publikum na to, aby si ho pozrelo. „Použije sa obrázok v prezentácii na konferencii, kde sa len mihne? Alebo sa použije napríklad v tlačenom vedecko-popularizačnom časopise, kde sa naň môže človek pozerať koľko chce?“ Dôležité je aj to, z akej vzdialenosti ho bude človek vnímať a na akej ploche bude vyobrazený, či to bude na bilborde alebo na obrazovke mobilu a podobne. „Aj to všetko určuje, do akej obsahovej hĺbky možno obrázok poňať a v akej grafickej kvalite ho potrebujeme.“
Posledná otázka znie, čo chcem týmto obrázkom dosiahnuť. „Chcem niečo vysvetliť? Napríklad nejaký zložitý vedecký koncept alebo vedeckú tému? Alebo chcem iba na niečo upozorniť? Chcem povedať: „Aha, pozrite sa na toto, zamyslite sa nad tým hlbšie! Alebo chcem len niečím zabaviť? Forma, akou budete svoj obrázok vizualizovať, sa, samozrejme, líši aj podľa toho, aký cieľ sledujete,“ upozorňuje Lucia Ciglar.
Tri P vo vizuálnej komunikácii vedy
Nielen v popularizácii vedy, ale aj vo vede všeobecne považuje Lucia Ciglar za najpodstatnejšie použitie troch P, ktoré znamenajú presnosť, prehľadnosť, pútavosť.
„Keďže sa bavíme o vedeckých alebo vedecko-popularizačných grafikách, úplne najdôležitejšie je, aby sa opierali o fakty,“ naráža na kontext presnosti, čiže prvého P. „Presnosť sa dá dosiahnuť viacerými spôsobmi. Samozrejme, treba vychádzať len z dôveryhodných zdrojov, uvádzať ich, pracovať s nimi korektne a v infografike zvážiť každé slovo, rovnako, ako keď sa píše vedecký text.“ Druhým dôležitým P je prehľadnosť. Ak má popularizačno-vedecká grafika pomôcť zorientovať sa v zložitejšej téme, je dôležité, aby nebola chaotická, ale prehľadná. Posledné P – pútavosť – je nemenej podstatné, ak chcete so svojím obrázkom vyhrať každodennú „súťaž“ o pozornosť, čiže dosiahnuť, aby sa pri ňom niekto pristavil a zamyslel na dlhšie ako len na zlomok sekundy.
Kde hľadať nápady pre infografiky
Lucia Ciglar rozdeľuje samotný proces tvorby infografík na päť dôležitých krokov. Prvým je nápad, ktorý zahŕňa nielen tému obrázka, ale aj jeho vizuálne spracovanie. „Jedna z mojich prvých infografík je o vedeckých míľnikoch, ktoré viedli k vývoju mRNA vakcíny. Reagovala som ňou na komentáre, ktoré sa šírili sociálnymi sieťami, že ide o rýchlo vytvorené vakcíny. To môže povedať iba niekto, kto nevie veľa o vedeckom vývoji v posledných desaťročiach.“
Vedecké míľniky, ktorým vďačíme za mRNA vakcíny proti covid-19. Zdroj: Lucia Ciglar
Lucia Ciglar ďalej vysvetľuje, prečo na tomto obrázku sled dôležitých chronologických udalostí vedúcich k vývoju mRNA vakcíny neznázornila ako líniu, ale ako puzzle. „Pokrok vo vede totiž nepredstavuje plynulý chod od jedného veľkého objavu k druhému. Za každým veľkým objavom je väčšinou séria maličkých zistení. A ani tie zväčša nemajú lineárny sled, skôr pripomínajú vetvenie. Keď niekto niečo objaví, rôzne vedecké tímy sa tomu snažia dať pridanú hodnotu, pričom sa im niečo podarí a niečo nie. Preto si myslím, že puzzle dobre ilustrujú, ako funguje veda. A tiež som toho názoru, že je dôležité ľuďom prinášať nielen informácie o najnovších objavoch, ale aj o tom, ako k nim vedci prišli.“
Aj pri ďalších nápadoch vedkyňa čerpala z negatívnych informácií zo sociálnych sietí. Snažila sa poukázať na pozitívnu stránku veci, ktorú komentovali, a tak vzdelávať. Napríklad v spolupráci s kamarátkou vytvorila sériu obrázkov o rôznych argumentačných fauloch, ktorými sa to dnes len tak hemží, aby ich ľudia dokázali rozoznať, vyhnúť sa im, prípadne na ne správne zareagovať. Ďalšou infografikou zaujala postoj voči nesprávnym tvrdeniam o tom, že vakcíny proti covidu sú v skutočnosti génová terapia. A nasledujúcim obrázkom vysvetlila, čo génová terapia znamená.
Druhý veľký zdroj nápadov nachádza Lucia Ciglar na opačnom konci tematického spektra, teda medzi vedeckými článkami. Láka ju sprístupniť laikom odbornejší obsah, avšak formou, ktorej budú rozumieť. Na základe vedeckého článku spravila porovnávaciu infografiku o rozdiele medzi podaním jednej dávky a dvoch dávok vakcín a aj o tom, koľko vakcín potrebuje človek, ktorý covid ešte neprekonal, a koľko ten, ktorý sa z neho vyliečil.
Jej posledným zdrojom nápadov sú seriózne vedecko-populárne články a obrázky, ktoré ich sprevádzajú. Ako príklad uvádza článok o mechanizmoch, ktoré prebiehajú v ľudských bunkách, keď sú infikované koronavírusom. „Obrázok, ktorý ich znázorňoval, som prekreslila a doplnila o ďalšiu časť, kde porovnávam, čo sa deje v našich bunkách po očkovaní,“ približuje vedkyňa.
Príprava a výtvarné prostriedky
Po nápade prichádza príprava. Jej dĺžka závisí od toho, či potrebné informácie ovládate alebo ich musíte hľadať, prípadne overovať. Ak máte možnosť, vedkyňa odporúča, prekonzultovať tému s expertom na danú oblasť. Odtiaľ je už iba krôčik k realizácii. „Často dostávam otázku, aký softvér používam. Väčšinou odpovedám, že to je totálne jedno. Úplne prvý vedecko-popularizačný obrázok som nakreslila v Skicári. A prvý obrázok tohto druhu, ktorý mi opublikovali vo vedeckom článku, bolo to v roku 2009, som vytvorila v Powerpointe. Môžete kresliť v grafických programoch na tablete alebo ručne a rôznymi technikami môžete natáčať videá. V tomto smere sú také úžasné možnosti, že žiadne obmedzenia nevidím.“
Štyri pravidlá grafického dizajnu
Pri realizácii obrázka odporúča riadiť sa základnými princípmi grafického dizajnu. Približuje štyri z nich, ktoré považuje za najdôležitejšie. „Prvé je KISS, skratka, ktorú možno poznáte z angličtiny a znamená keep it simple, stupid, voľne preložené nech je to jednoduché. Nie však na úkor vedeckej správnosti a presnosti. Keď máte obrázok „hotový“, odporúčam si ho prejsť podobne pozorne, ako keď po sebe čítate „hotový“ text.“ Tak ako v texte väčšinou nájdete nadbytočné slová, ktoré vyhodíte, aj na obrázku niekedy nájdete niečo navyše.
Ďalšej zásade grafického dizajnu sa hovorí biely vesmír, čo pochádza z anglického negative space. Pomenovanie naráža na podkladovú farbu obrázka. „U mňa je to zelený vesmír, keďže moje obrázky majú zelené pozadie. Priznávam, že sama sa učím nebáť sa mať ho veľa. Ak totiž majú informácie v rámci grafiky vyznieť, potrebujú priestor na dýchanie,“ odôvodňuje vedkyňa.
Lucia Ciglar vysvetľuje, že obrázky pri článkoch o vede pomáhajú ľahšie vstrebávať a ľahšie si pamätať vedecké informácie.
Nasleduje pravidlo kompozície, pri ktorom sa treba riadiť množstvom ďalších menších zásad. „Napríklad pamätajte na zásadu blízkosti! Keď dáte niečo blízko seba graficky, divák automaticky predpokladá, že to spolu súvisí aj obsahovo. Platí to aj v prípade používania farieb. Keď použijete jednu farbu na dve veci, človek sa automaticky domnieva, že je medzi nimi vzťah.“
Štvrté je pravidlo konzistentnosti. „Podľa môjho subjektívneho názoru je lepšie používať napríklad rovnakú paletu farieb, ten istý font písma. Skrátka, mať svoj štýl.“ Vďaka nemu je väčšia šanca, že vaše dielko divák v každodennej záplave obrázkov a informácií spozná.
Ešte pár postrehov z praxe
Dopredu treba myslieť aj na možnú spätnú väzbu od cieľového publika. „Ak ste obrázok určili laikom, prv, než ho uverejníte, pošlite ho napríklad mame, kamarátom, komukoľvek, kto je ochotný sa naň pozrieť a povedať vám, čo by na ňom zmenil a čomu nerozumie. Upravujte ho podľa týchto rád, až pokiaľ vám vaše cvičné publikum nepovie, že je fajn.“
Odkedy sa Lucia Ciglar venuje svojmu instagramovému projektu @kreslim_vedu, prišla na pár spôsobov, ako pritiahnuť publikum k zložitejším témam. „Ak chcem ukázať niečo, čo nie je vizuálne atraktívne, napríklad grafy a obrázky z vedeckých štúdií, použijem najprv nejaký obrázok na upútanie. Až potom použijem ďalšie, vysvetľujúce obrázky.“
Ak máte rôznorodé publikum, podobne ako Lucia Ciglar, ktorú na Instagrame sledujú laici, ale aj lekári, študenti biológie a vedci z rôznych odborov, radí spracovať tému viacerými spôsobmi. Napríklad spraviť dve verzie toho istého obrázka s komentármi, základnú a podrobnejšiu. Ak máte pocit, že obrázok nestačí, môžete tému ešte viac rozvinúť, napríklad pomocou videa. Popularizácia vedy touto formou prostredníctvom sociálnych sietí ponúka možnosť komunikovať s publikom, čo je veľká výhoda. Môžete ho vyzvať, aby vám kládlo otázky a vy ich môžete zodpovedať.
„Moja dcéra mi raz povedala, že veda je ako maják v búrke. Čím viac sa nad tým zamýšľam, tým výstižnejšie sa mi to zdá. Je už iba na nás, či svetlo majáka budeme nasledovať alebo nie,“ hovorí Lucia Ciglar a pripomína súčasnú pandémiu nového koronavírusu, v ktorej ho mnohí ignorujú a narážajú. Zdôrazňuje, že darmo budú vedci prichádzať na nové objavy a hľadať najlepšie riešenia, keď ich ľudia nebudú akceptovať. „Preto si myslím, že je dôležité stavať takéto majáky nielen v búrke, ale prv, ako búrka začne. Musíme ich mať čo najviac a spoločne by sme sa mali snažiť, aby svietili čo najsilnejšie. Aby ľudia ich svetlo videli, aby ho chceli vidieť a aby vede dôverovali.“
(GL)
