Príčinou mohol byť čulý obchod s kožušinami aj chov veveríc ako domácich zvierat. Prenos z domácich zvierat je možný aj dnes.
Obrázok vľavo ukazuje polohu leprosária svätej Márie Magdalény a Staple Gardens vo Winchestri (stredový kruh) v Spojenom kráľovstve, odkiaľ pochádzajú archeologické nálezy. Zdroj: Current Biology. Na fotografii vpravo je veverica odfotografovaná v Eskdale v západnom národnom parku Lake District v Cumbrii v Anglicku. Zdroj: Wikimedia Commons, autor: Peter Trimming
Lepra sa v stredovekom Anglicku prenášala medzi ľuďmi a vevericami. Zistenie podporuje teóriu, že pri šírení tejto choroby zohrával úlohu obchod s kožušinami, uvádzajú vedci v štúdii uverejnenej v časopise Current Biology. O zisteniach štúdie informuje denník The Guardian.
Lepra, nazývaná aj malomocenstvo alebo Hansenova choroba, je ochorenie známe viac ako 3 000 rokov. Patrí tak medzi najstaršie infekčné ochorenia zaznamenané u ľudí. Spôsobuje ju baktéria Mycobacterium leprae. Toto infekčné bakteriálne ochorenie postihuje periférne nervy, kožu a sliznice človeka. Postihovala ľudí naprieč spoločenskými vrstvami. Choroba sa vyskytuje aj dnes, predovšetkým v oblasti juhovýchodnej Ázie.
Predchádzajúci výskum ukázal, že ľudia v stredovekom Anglicku, Dánsku a Švédsku mali podobný kmeň lepry, aký sa vyskytuje pri vevericiach v južnom Anglicku. Jedna z teórií predpokladá, že k šíreniu ochorenia mohlo prispieť obchodovanie s veveričími kožušinami dovezenými z vtedajšej Škandinávie obývanej Vikingami.
Zobrazenie svätej Anny v plášti podšitom veveričími kožušinami (Anglicko, okolo roku 1300). Podľa štúdie bolo len v roku 1384 do Anglicka dovezených 377 200 kožušín zo Škandinávie. Zdroj: Wikimedia Commons
Dôkazy objavili v archeologických nálezoch
Teóriu teraz podporila genetická analýza, ktorá odhalila, že veverice v stredovekom Anglicku boli nositeľmi podobného kmeňa ochorenia, aký mali ľudia žijúci v tých časoch.
„Je to po prvý raz, čo sme v archeologických nálezoch našli zvieracieho hostiteľa lepry, čo je naozaj vzrušujúce,“ uviedla spoluautorka výskumu Sarah Inskipová z univerzity v anglickom Leicestri.
V štúdii v časopise Current Biology Inskipová a medzinárodný tím opísali, ako študovali kmene lepry objavené vo vzorkách troch ľudí, ktorí žili vo Winchestri pred 900 až 600 rokmi, a vo vzorke z pozostatkov veverice, ktorej kosti objavili v jame na kožušiny z obdobia spred 1 000 až 900 rokov.
Tím sa zameral na Winchester, pretože v stredoveku to bolo dôležité mesto. Nachádzala sa v ňom nemocnica pre malomocných a viaceré garbiarske a kožušnícke dielne, ktoré sa zaoberali spracúvaním, výrobou a predajom kožušín. Vďaka tomu mohli vedci získať ľudské aj zvieracie vzorky z tých čias. Z nich extrahovali a analyzovali DNA a zistili, že vo všetkých bol prítomný podobný kmeň lepry.
„Kmene nájdené vo veveričích a ľudských pozostatkoch pochádzajúcich z archeologických nálezov z Winchestra sú v podstate príbuznejšie ako kmeň objavený v stredovekých vevericiach a kmeň objavený v súčasných vevericiach,“ uviedla Inskipová.
Prenos z domácich zvierat je možný aj dnes
Výsledky podľa tímu naznačujú, že medzi ľuďmi a vevericami dochádzalo k prenosu nákazy. Zistenia sa však zakladajú len na niekoľkých vzorkách. Nemôžu preto objasniť, či sa pôvodne nakazili ľudia od veveríc, alebo naopak.
Inskipová tvrdí, že hoci ľudia najprv preniesli chorobu na pásavce v Amerike, teraz ju môžu chytiť od zvierat. „Vieme, že sa nákaza môže šíriť oboma smermi,“ dodala.
Existuje rad možností, ako mohlo k prenosu dôjsť. Jednou z možností je obchod s kožušinami. V roku 1384 bolo do Anglicka dovezených 377 200 kožušín zo Škandinávie. Okrem toho bol rozšírený zvyk chovať veverice ako domáce zvieratá. Podľa Inskipovej sú teda možné oba mechanizmy prenosu a vzájomne sa nevylučujú.
Štúdia má podľa Inskipovej dôsledky aj pre chorých, ktorí sú postihnutí leprou v súčasnosti. „Možno by sme sa mali pozrieť na zvieratá, ktoré sa pohybujú v okolí týchto komunít,“ povedala. Podľa nej existuje možnosť, že niektoré zo zvierat môžu byť nositeľmi týchto baktérií, a preto sa tam choroba stále vyskytuje.
Zdroj: The Guardian, Zdravoteka.sk
(zh)
