Ich podobu formovali antické očistné rituály, staroslovanské oslavy boha Perúna aj židovsko-kresťanské zvyky. Hromnice, známe aj ako sviatok kresťanského Obetovania Pána, sa svätia 2. februára. Sú spojené s posväcovaním sviečok známych ako hromničky a s procesiou svetla.
Ilustračná foto: Chrám a sviečky. Zdroj: Pixabay.com
Pri pohľade do kalendára na konci tohto týždňa upúta červenou farbou zvýraznené označenie Hromnice. V ľudovej tradícii sa k nim viaže mnoho prísloví, porekadiel a pranostík, napríklad, na Hromnice – o hodinu více, Hromnice – zimy polovice, prešli Hromnice – koniec sanice, na Hromnice zadúva ulice, ak svieti slnko na Hromnice, bude hojnosť žita a pšenice a ďalšie. Naznačujú, že zima sa kráti, ale aj to, že od jej podoby závisí hojnosť, či nedostatok budúcej úrody.
Ilustračná foto: Blesky. Zdroj: Pixabay.com
U západných Slovanov Hromnice ohlasovali návrat vlády Perúna, boha hromu a blesku.
Mágia podobnosti
Podstatu sviatku približuje kulturológ PhDr. Lukáš Šutor, PhD., z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. „U predkresťanských Slovanov bol agrárny rok rozdelený len na dve časti – zimnú a letnú, s predelom v polovici dnešného zimného obdobia, čiže 2. februára. Z tohto pohľadu išlo o citlivú zmenu v prírodnom cykle, keď sa započínali dôležité veštby a magické rituály súvisiace s budúcou úrodou,“ približuje Lukáš Šutor a dodáva, že u západných Slovanov Hromnice ohlasovali návrat vlády Perúna, boha hromu a blesku, nad prírodou a v ľudovej kultúre sa zachovali najmä úkony podporujúce rast ľanu a konopí. „Bol to aj deň zákazov vykonávania určitých prác, napríklad sa nesmeli rúbať stromy, prať na potoku či šiť, lebo to všetko podľa viery v mágiu podobnosti privolávalo na ich vykonávateľov silu hromu.“
Luperkálie
Zhruba v tom istom období boli aj v iných predkresťanských kultúrach Európy všeobecne rozšírené očistné rituály. „Najvplyvnejším očistným sviatkom boli starorímske luperkálie, v ktorých zohrával dôležitú úlohu oheň. Tie – spolu s judaistickou tradíciou očisťovania rodičky – ovplyvnili aj kresťanskú tradíciu,“ približuje kulturológ. Tento starorímsky sviatok sa podľa encyklopédie Britannica odohrával každý rok 15. februára pod vedením kňazov zvaných Luperci a začínal obetou niekoľkých kôz a psa. Nasledovala obetná hostina, pri ktorej kňazi obiehali Palatínsky pahorok v Ríme a každú ženu, ktorá sa k nim priblížila, švihli remienkom vyrobeným z kože obetovaných zvierat, čo jej malo zabezpečiť plodnosť.
Sviatok Obetovania Pána zaviedol pápež Gelasius I. v roku 494.
Prepojenie troch kultúr
Pýtate sa ako sa staré slovanské, rímske a ešte aj izraelské zvyky pretavili do Hromníc, ktoré oslavujú kresťanského božieho syna? Nezabúdajme, že Ježiš bol Žid a Izraeliti na počesť záchrany svojich prvorodených synov pri odchode z Egypta ponúkajú štyridsať dní po narodení syna zástupnú obeť. Zároveň sa týmto aktom navracia do verejného života aj matka dieťaťa. „Podľa tejto tradície bol v jeruzalemskom chráme zasvätený Bohu aj malý Ježiš, čím sa stal v rímskokatolíckej cirkvi 2. február oficiálnym dňom Očisťovania Panny Márie – dnes známy ako sviatok Obetovania Pána, ktorý zaviedol pápež Gelasius I. v roku 494,“ vysvetľuje kulturológ Lukáš Šutor a zdôrazňuje, že spojením antických očistných rituálov, staroslovanských Perúnových slávností a židovsko-kresťanských zvykov vznikla aj tradícia hromničných sviec, ktoré mali v našej duchovnej kultúre široké využitie. „Používali sa v očistnej a ochrannej mágii, najmä ako ochrana pred bleskom, v ľudovom liečiteľstve, napríklad pri bolestiach hrdla, a svoju špecifickú úlohu zohrávali aj pri pohrebných rituáloch – prinášali svetlo pre dušu zosnulého. Ale symbolizovali aj samotného Krista – ako svetlo sveta.“
(GC)
Zdroj: Tlačová správa, Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Foto: Pixabay.com
