Prvenstvo patrí Mamenchisaurovi sinocanadorovi, ktorý žil pred 162 miliónmi rokov a jeho krk meral približne 15 metrov.
Mamenchisaurus. Zdroj: iStockphoto.com
Bylinožravé dinosaury sauropody, ktoré sa asi pred 162 miliónmi rokmi pohybovali po povrchu dnešnej Číny, mali krk dlhý približne 15 metrov, čo ich robí rekordérmi zo všetkých doteraz objavených dinosaurov.
Vďaka dlhým krkom mohli jedince stáť na jednom mieste a konzumovať potravu v širokom okolí, pričom šetrili energiu tým, že sa nemuseli presúvať.
Moderná technológia pomohla s analýzou
Vedci objavili pozostatky dinosaura s názvom Mamenchisaurus sinocanadorum, ktorý patrí k sauropodom, ešte v roku 1987 v severozápadnej oblasti Číny Sin-ťiang (Xinjiang). Po prvýkrát ich opísali vo vedeckej práci z roku 1993 a dinosaurovi dali meno podľa čínsko-kanadského tímu, ktorý fosíliu objavil.
Po 30 rokoch sa paleontológovia rozhodli fosíliu analyzovať znova, avšak pomocou novodobých techník, konkrétne išlo o počítačové topografické skenovanie. Pozostatky porovnali s inými príbuznými sauropodmi a svoje výsledky publikovali tento týždeň v časopise Journal of Systematic Palaeontology.
„Otázka, ktorý sauropod mal najdlhší krk, nie je jednoduchá,“ povedal paleontológ Andrew Moore zo Stony Brook University.
Dlhý, ale dutý
Krk Mamenchisaura sinocanadora bol približne šesťkrát dlhší ako žirafin – dnes žijúce zviera s najdlhším krkom. Paleontológovia stanovili jeho dĺžku na základe štúdia troch zachovaných stavcov. Pri určovaní im pomohlo aj systematické zaradenie do evolučnej línie dinosaurov, ktoré mali 18 stavcov.
Najdlhší zachovaný krk zanalyzovaný vedcami patrí dinosaurovi nazývanému Xinjiangtitan. Bol asi o 1,5 metra kratší ako krk, ktorý mal Mamenchisaurus sinocanadorum.
Pomocou novej technológie počítačového skenovania sa výskumníkom podarilo objaviť údaje, ktoré dokázali, že stavce dinosaura sú ľahké a duté, podobne ako kostry vtákov. Na rozdiel od cicavcov sa v ich vnútri nachádza vzduch a nie kostná dreň. Analýza odhalila, že až 69 – 77 percent krčných stavcov Mamenchisaura sinocanadora bolo dutých.
„Tento typ kostí bol pravdepodobne dôležitým mechanizmom na vytvorenie takého dlhého a zároveň funkčného krku,“ uvádza Moore.
Podľa výskumu si tieto dinosaury vyvinuli aj špeciálne vzduchové vaky, ktoré pomáhali prechádzať vzduchu dlhú vzdialenosť z nozdier až do pľúc. „Rovnako ako všetky ostatné sauropodné dinosaury, aj Mamenchisaurus mal zložitý dýchací orgán, ktorý zahŕňal nielen pľúca, ale i početné vzduchové vaky podobné balónom,“ približuje Profesor Paul Barrett, odborník na dinosaury z Natural History Museum v Londýne. „Vaky sa nachádzali na vnútornej strane krku, hrudníka aj pri bruchu a boli spojené s pľúcami a dýchacou trubicou,“ dopĺňa.
Najdlhší úplný krk zdokumentovaný vedcami patrí fosílnemu dinosaurovi nazývanému Xinjiangtitan (hore). M. sinocanadorum (dole) ho má ešte dlhší, domnievajú sa vedci. Autor: Andrew Moore
Ako udržali dinosaury krk vo vzduchu?
Hoci mal Mamenchisaurus sinocanadorum kosti a krčné stavce ľahké, predsa len musel nejakým spôsobom kompenzovať enormnú dĺžku. Slúžili mu na to 4 metre dlhé rebrá a kostnaté predĺženia stavcov, ktoré vytvárali prekrývajúce sa zväzky na oboch stranách krku. Tie ho pravdepodobne spevňovali a zvyšovali jeho stabilitu.
Niektoré druhy sauropodov mohli držať vzpriamený krk, podobne ako labuť. Podľa vedcov však biomechanické štúdie naznačujú, že krk Mamenchisaura bol zdvihnutý v uhle asi 20 až 30 stupňov nad úrovňou horizontu.
„Aj pri tomto relatívne plytkom uhle by to znamenalo, že hlava zvieraťa mohla byť približne vo výške 7,5 metra až 10 metrov nad úrovňou zeme,“ vysvetľuje Moore.
Niektoré fragmenty fosílií naznačujú, že iné sauropody si nezávisle od seba vyvinuli krky dlhší ako 10 metrov. Línia týchto dinosaurov s dlhým krkom bola veľmi úspešná, rôzne druhy sauropodov sa objavili na začiatku éry dinosaurov a prosperovali až do svojho vyhynutia pred 66 miliónmi rokov.
(JM)
