„Archeológia ako vedný odbor sa zaoberá ľudským svetom minulosti na základe archeologických prameňov a faktov.“ O práci archeológa nám porozprával riaditeľ Archeologického ústavu SAV doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc.
T. V.: Pán Ruttkay, pracujete ako riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre. Predtým, než ste sa dostali na túto pozíciu, musela tomu predchádzať dlhá cesta. Ako ste sa vôbec dostali ku archeológii?
M. RUTTKAY: „Bolo to veľmi jednoduché. Detstvo som strávil v Bratislave na Devíne, kde sme sa už ako deti hrávali v piesku. Snažili sme sa vykopávať starodávne predmety, mušle a podobne. To bol asi prvý podnet. Začal som uvažovať o histórii. Potom som sa už ako starší zamýšľal nad otázkou, ako ľudia kedysi žili, prečo sa sťahovali a podobne. Kládol som si aj otázku ako by sa dal rekonštruovať život človeka. To bol najväčší impulz.“
T. V.: To znie ako idylka. Akoby ste si v podstate vašou prácou splnili detský sen.
M. RUTTKAY: „Ale áno, máte pravdu. Je ideálne, keď je práca zároveň aj vaše hobby. Sú tu samozrejme aj negatíva, ako napríklad tie, že venujete práci priveľa času. Aj svojho súkromného. Ale robím to s radosťou.“
T. V.: Keď hovoríte o pracovnom čase, skúste nám opísať ako vyzerá rutinný deň archeológa. Ste v terénne každý deň?
M. RUTTKAY: „To je veľmi individuálne. Niektorí kolegovia áno, závisí to od projektu, na ktorom pracujú. Veľa veci závisí aj od počasia. Letecké snímky sa dajú robiť iba za určitých podmienok. Niekedy idete na to isté miesto viackrát, aby ste získali potrebné výsledky. Môže sa stať že desaťkrát nenájdete nič a až na ten jedenásty sa vám podarí unikátny objav.“
T. V.: Má vaša práca aj negatíva?
M. RUTTKAY: „Žiaľ, je tu aj istá byrokracia, ktorej sa ako riaditeľ Ústavu nevyhnem. Som však vždy veľmi rád, keď sa dostanem do terénu a venujem sa nejakému výskumu. Najbližšie ma čaká výskum na Zemplíne, kde máme významné hradisko. Patrí medzi archeologicky najvýznamnejšie územia na Slovensku vôbec. Často navštevujem aj výskumy iných kolegov. Potom sú tu samozrejme aj konferencie a semináre, na Slovensku či v zahraničí. Niektoré z nich musím takpovediac škrtať z diára, pretože ich nestíham.“
T. V.: Zdá sa, že za hranice cestujete pomerne často. Vediete výskumné práce napríklad v Kuvajte. Ako vyzerá práca v tejto krajine?
M. RUTTKAY: „Kuvajt je pre nás trochu exotika. Nielen čo sa krajiny týka, ale aj systému práce. Nie sme v ňom takom veľkom časovom tlaku ako niekedy na Slovensku. Výskum ide tak, ako si ho naplánujeme. Je tam v podstate pokoj a kľud. Na druhej strane je to pre nás veľká výzva na medzinárodnej úrovni, keďže sa v tomto teréne stretáva viacero pracovných tímov z rôznych krajín. Spomeniem napríklad Taliansko, Francúzsko či Dánsko. Spolupráca s nimi je obohacujúca. Myslím, že náš výskum v Kuvajte sa nám veľmi podaril. Mali sme dobrú lokalitu a tomu zodpovedali aj výsledky, ktoré mali celosvetové odozvy. Označil by som to za tak trochu husársky kúsok.“
T. V.: Je práca archeológa vzrušujúca?
M. RUTTKAY: „Samozrejme že áno. Hoci s vekom prichádza aj trochu väčšia trpezlivosť. Pri každom objave či výskume sa snažím nebyť zbrklý. Teraz je na výskume dobré aj to, že moderné technológie nám umožnia objaviť nové veci aj na predmetoch, ktoré sme už v minulosti prebádali. Je to taká detektívka. Niekedy sa aj zo starého kusa železa stane exkluzívny predmet. A to je na archeológii to pekné, že stále je čo objavovať.“
T. V.: Ďakujeme za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Tomáš Verníček
Foto: NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ