Archeológovia opätovne skúmali jaskyňu Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši, aby získali poznatky o významnom období evolúcie človeka.
Archeológovia počas revízneho výskumu na nálezisku Deravá skala. Zdroj: SAV. Autor: Adrián Nemergut
Problematika prechodu medzi stredným a mladým paleolitom (približne pred 50 000 – 40 000 rokmi, paleolit – stará doba kamenná) patrí k najdôležitejším témam výskumu staršej doby kamennej. Ide o obdobie, keď vymierajú poslední neandertálci a nahrádzajú ich anatomicky moderní ľudia.
Revízny výskum jaskyne Deravá skala
Rozsiahly vedecký výskum s vykopávkami nových lokalít a prehodnocovaním starších lokalít prebiehal predovšetkým v západnej Európe. V strednej časti Európy vrátane Slovenska bolo takto zameraných výskumov relatívne málo.
Spomínané kľúčové obdobie evolúcie človeka bolo pomerne krátke (od niekoľkých stoviek rokov až potenciálne niekoľko tisíc rokov), preto je veľmi ťažké odpovedať na konkrétne otázky. Rozvoj moderných multidisciplinárnych metód však v súčasnosti ponúka nové a zaujímavé možnosti získania podrobnejších informácií zo spomínaného obdobia.
Archeologický ústav SAV, v. v. i., v Nitre sa preto rozhodol v rámci širšej medziodborovej spolupráce spolu s ďalšími odborníkmi zo Slovenska, z Česka, Maďarska, Austrálie a Francúzska opätovne preskúmať jaskyňu Deravá skala neďaleko Plaveckého Mikuláša. Archeológovia tak na mieste, ktoré v minulosti skúmali viacerí významní bádatelia a výskumné tímy, uskutočnili revízny výskum.
Presný mikrovýskum
Hlavným cieľom výskumu bolo postihnúť jemnú chronológiu kultúrnych aktivít, ako aj poznatkov o charakteristikách miestneho prostredia a podnebia počas mladého a stredného paleolitu, keď sa v jaskyni usadzovali sedimentárne vrstvy.
Výskum sa realizoval v minimálnom rozsahu na ploche približne 1 x 1 meter, čo bolo vzhľadom na využitie nových archeologických a prírodných metód výskumu viac ako dostatočné. Nálezy z jednotlivých vrstiev obsahovali nálezy rôznych archeologických kultúr tzv. gravettienu a aurignacienu, prislúchajúcich anatomicky modernému človeku a kultúry micoquien, ktorej nositeľmi boli určite neandertálci.
Pomáhali aj prírodné vedy
Metodicky nešlo o klasický archeologický výskum, ale vedci sa zamerali i na analýzy pomocou rôznych prírodovedných odborov. O výsledkoch výskumu sa budeme preto dozvedať postupne. Tie zahŕňajú archeobotaniku (uhlíky, pele, fytolity, parenchýmy), paleontológiu (makrofaunu a mikrofaunu), analýzu sadzí, kamenných a kostených artefaktov, geochémiu (XRF a stopové prvky).
Na genézu sedimentov sa využijú aj geologické metódy (mikromorfológia, granulometria, magnetická susceptibilita, analýza prítomnosti fosforu a pod.). V závislosti od konkrétnych kontextov sa na rádiouhlíkové datovanie uplatnia organické nálezy. Doplnené budú exaktnými geochronologickými metódami datovania (napr. OSL alebo ESR datovanie) a sedimentárnou eDNA.
Spomenuté multidisciplinárne metódy môžu pomôcť vyriešiť otázky súvisiace so zmiznutím našich bratrancov neandertálcov a s príchodom našich predkov – moderných ľudí.
Zdroj: SAV
Autor: Adrián Nemergut, Archeologický ústav SAV, v. v. i.
(zh)
