Skúmanú DNA získali vedci zo zuba starovekého Egypťana, ktorý žil v období prvých pyramíd pred 4 800 až 4 500 rokmi.
Rekonštrukcia tváre jedinca z Nuwayratu pomocou 3D skenovania lebky a analýzy kostí. Zdroj: crick.ac.uk Kredit: Caroline Wilkinson, Liverpool John Moores University
Vedci z Inštitútu Francisa Cricka a z Liverpoolskej univerzity Johna Mooresa (LJMU) získali a sekvenovali celý genóm starovekého Egypťana. O niečo podobné sa odborníci snažili desaťročia, ide teda o veľký úspech.
Prelomové sekvenovanie egyptskej DNA
Prvé pokusy získať starobylú DNA z egyptských múmií uskutočnil pred štyridsiatimi rokmi nositeľ Nobelovej ceny Svante Pääbo. Prelomové sekvenovanie sa však podarilo až teraz a umožnili ho vyspelé technológie. Vďaka nim sa vedcom podarilo získať celý genóm (celý súbor DNA) jedinca zo starovekého Egypta, ktorého pozostatky objavili v lokalite Nuwayrat v roku 1902. Neskôr boli prevezené do Anglicka a dnes sa nachádzajú vo Svetovom múzeu v Liverpoole (World Museum Liverpool).
Pontus Skoglund, vedúci skupiny Laboratória starovekej genomiky na Crickovej univerzite a jeden z hlavných autorov štúdie uverejnenej v Nature, vo vyhlásení uviedol: „Od prvých priekopníckych pokusov o získanie DNA z múmií uplynulo štyridsať rokov, pričom sa nepodarilo úspešne sekvenovať staroveký egyptský genóm. Staroveký Egypt je miestom s mimoriadnou písomnou históriou a archeológiou. Náročné uchovávanie DNA však znamenalo, že na porovnanie nebol k dispozícii žiadny genomický záznam o predkoch v ranom Egypte. Stavali sme na základoch minulého výskumu a vďaka novým a výkonným genetickým technikám sme mohli prekročiť tieto technické prekážky a vylúčiť kontaminujúcu DNA, čím sme získali prvé genetické dôkazy o možnom pohybe ľudí v Egypte v tomto období.“
Kto boli predkovia Egypťanov?
Skúmanú DNA získali vedci zo zuba muža, ktorý žil v období prvých pyramíd pred 4 800 až 4 500 rokmi a zomrel niekedy v čase na prelome ranodynastického obdobia a Starej ríše. Pozostalí ho uložili do hlinenej schránky v hrobke vytesanej do svahu. Pochovali ho v čase, keď ešte nebola rozšírená mumifikácia, vďaka čomu sa jeho DNA uchovala v dobrom stave.
Archeologické nálezy z čias, keď žil zosnulý Egypťan, svedčia o obchodných a kultúrnych kontaktoch Egypta s oblasťou západnej Ázie, ktorej sa hovorí aj Úrodný polmesiac. V súčasnosti ide o oblasť zahŕňajúcu územia Iraku, Iránu, Jordánska, Sýrie, Libanonu, Izraela, Palestíny a Egypta.
Hlinená nádoba z Nuwayratu, v ktorej sa nachádzali pozostatky starovekého Egypťana. Zdroj: https://doi.org/10.1038/s41586-025-09195-5
Predpoklady o kontaktoch potvrdila aj analýza DNA. Ukázala, že väčšina predkov zosnulého je pôvodne zo severnej Afriky. Zvyšných 20 percent genetického materiálu pochádzalo od predkov, ktorí žili v oblasti Úrodného polmesiaca, najmä v oblasti niekdajšej Mezopotámie.
Sekvenovanie tak prináša geneticky podložený dôkaz o tom, že do Egypta prichádzali aj ľudia z iných končín, najmä z oblasti západnej Ázie, ktorí sa potom miešali s domácim obyvateľstvom. „Skladanie všetkých indícií z DNA kostí a zubov tohto jedinca nám umožnilo vytvoriť komplexný obraz. Dúfame, že budúce vzorky DNA zo starovekého Egypta môžu rozšíriť informácie o tom, kedy presne sa tento pohyb zo západnej Ázie začal,“ uviedla vo vyhlásení spoluautorka štúdie Adeline Morezová Jacobsová.
Pravdepodobne išlo o hrnčiara
Bližší výskum zubov ukázal, že muž pravdepodobne vyrastal v Egypte. Ďalšie informácie o mužovi poskytli jeho kostrové pozostatky, na základe ktorých archeológovia odhadli pohlavie, vek, výšku a informácie o predkoch a spôsobe života. Určité indície naznačujú, že muž mohol pracovať ako hrnčiar alebo vykonával podobné remeslo, keďže jeho kosti nesú znaky dlhého sedenia s vystretými končatinami.
Joel Irish, profesor antropológie a archeológie na Liverpoolskej univerzite Johna Mooresa a druhý autor štúdie uviedol: „Známky na kostre sú vodidlom k životu a životnému štýlu jedinca – jeho sedacie kosti sú zväčšené, ruky vykazovali známky rozsiahleho pohybu tam a späť a iba na pravej nohe je značná artritída. Hoci ide o nepriame stopy, tieto indície poukazujú na hrnčiarstvo vrátane používania hrnčiarskeho kruhu, ktorý sa do Egypta dostal približne v rovnakom čase. Napriek tomu je pohreb vyššej triedy nečakaný u hrnčiara, ktorému by sa za normálnych okolností nedostalo takého zaobchádzania. Možno bol výnimočne zručný alebo úspešný, čím si zvýšil spoločenské postavenie.“
Výskum genetickej informácie tak odborníkom potvrdil to, čo predpokladali na základe archeologických artefaktov. Vedci však upozorňujú, že na úplné pochopenie rôznorodosti predkov vtedajších Egypťanov bude potrebné ďalšie individuálne sekvenovanie genómov.
Zdroj: Archeology Magazine, The Francis Crick Institute
(zh)
