Milan Rastislav Štefánik či svätá Alžbeta Uhorská sú osobnosti, ktoré sú dejinne opisované veľmi pozitívne. Aj o nich bola aktuálna relácia Veda SK, ktorú vysiela Rádio Slovensko každú tretiu sobotu neskoro večer. Hosťami boli Elena Mannová a Peter Macho z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV)
Milan Rastislav Štefánik je jedným z národných symbolov
„Väčšina kolegov sa zaujíma o život Milana Rastislava Štefánika. Obrazne povedané, mňa začína Štefánik zaujímať až vtedy, keď zomrie. Skúmam formovanie jeho posmrtného kultu a to, ako sa z vedca stáva národný hrdina. Jednu zo svojich kníh som nazval Štefánik – národný hrdina v hlavách a srdciach ľudí. Teda to, čo máme fixované v našom povedomí, niekedy dokonca aj v podvedomí,“ povedal Peter Macho.
Úskaliami života tejto osobnosti sa zaoberalo množstvo autorov, avšak historik SAV si zvolil originálny pohľad na Milana Rastislava Štefánika. Jeho dielo vypovedá o celej spoločnosti, ale aj o jednotlivcoch v rámci vrstiev obyvateľstva. Symbol Štefánika využívali rôznym spôsobom aj politici.
„Je to národný hrdina. Postava, ktorá sa fixuje v historickej pamäti, kolektívnej aj individuálnej. Dokonca je jedným z národných symbolov. Rovnako tak, ako máme národné územie, národný jazyk, hymnu či znaky, máme aj jeden z takýchto symbolov. Je ním národný hrdina, ktorý pomáha udržiavať národnú komunitu, sociálnu súdržnosť, mobilizovať ľudí a je ohniskom, okolo ktorého sa sústreďujú emócie. Každá spoločnosť, ktorá ašpiruje na to byť národnou spoločnosťou, má nejakú takúto osobnosť, ktorú označujeme za národného hrdinu. Štefánik je jednou z tých najhrdinskejších postáv,“ povedal Peter Macho.
Podľa historika je to tak aj preto, že naša spoločnosť potrebovala v roku 1919 veľkého človeka.
„Ľudia, ktorí zažili Štefánika v roku 1919, pri spätnom pohľade do minulosti, napríklad do 19. storočia nenachádzali osobnosti, ktoré by boli také hrdinské, úspešné a víťaziace. Mali sme Hurbana a Štúra, ale pokiaľ vieme, Hurban sa postavil na čelo ozbrojeného povstania, ktoré nedopadlo veľmi úspešne. Boj nezavŕšil víťazstvom. Štefánik dospel k cieľu. Vytýčil si založenie Československej republiky a oslobodenie slovenského národa, čo aj dosiahol,“ dodal Peter Macho.
Minulosť ako supermarket
Elena Mannová aktuálne získala Cenu SAV za monografiu Minulosť ako supermarket. Texty, ktoré tvoria knihu, vznikali v priebehu 30. rokov.
„Prvá kapitola je o mýtoch všeobecne. Druhý blok pojednáva o osobnostiach, konkrétne o svätej Alžbete Uhorskej a Márii Terézii. Tretia časť je o spomínaní na Bratislavu v stredoveku. Okrem toho sa v knihe venujem aj novovekému Prešporku a v poslednej časti aj lokálne pamäti v Komárne a v Levoči,“ povedala historička.
Svätá Alžbeta Uhorská strávila na Bratislavskom hrade prvé 4 roky svojho života.
„Starí obyvatelia Prešporku ju považujú za svoju. Dnes býva prezývaná stredovekou Matkou Terezou. Veľmi zaujímavý je jej vývoj kultu od dynastickej svätice, pretože to bola princezná, cez matku chudobných, ideál nemeckej ženy, ikonu vyhnaných karpatských Nemcov po 1945 po maďarskú sväticu. Pochovaná je v Marburgu v Maďarsku. Keď som tam bola, videla som tam samé venčeky s maďarskými trikolórami. Bol to môj prvotný popud k Alžbete Uhorskej. Dnes je aj ikonou zdravotných sestier, žobrákov, bezdomovcov, charitatívnych pracovníkov. Najviac ma dojalo, že v súčasnosti je považovaná za európsku sväticu, pretože sa k nej hlási toľko regiónov a toľko krajín,“ povedala Elena Mannová.
Historici kultivujú dejiny
Obaja rečníci sa zhodli na tom, že úlohou historikov je kultivovať dejiny. Každý historik by sa podľa nich mal čo najviac vyhýbať subjektívnemu vnímaniu dejín a snažiť sa o čo najväčšiu dávku nadhľadu a rozmanitého nazerania na udalosti.
„V poslednom čase som sa dostal k zaujímavému textu o Márii Rázusovej Martákovej. Nebol to klasický životný príbeh, ale jej uchopenie ako intelektuálky, ktorá sa usiluje obhájiť svoju tvorivú slobodu, poetickú licenciu, a to prostredníctvom drámy Jánošík, ktorá bola daná cez cirkevný index. Spočiatku som ju považoval za pozitívnu hrdinku, ľaliovo čistú, no ukázalo sa, že spory a konflikty, do ktorých sa dostávala, obnažovali jej osobnosť a ukazovali, kde sa mýlila,“ povedal Peter Macho.
Jeho veľkým snom smerom do budúcna je ešte napísať knihu o Bradle. Elena Mannová zas pripravuje spolu so svojou kolegyňou publikáciu o sirotách.
