Ako Gašpar, Melichar a Baltazár sa spomínajú až od 14. storočia. Biblia o nich tak nehovorí.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Sviatok Zjavenia Pána, známy aj ako Traja králi, si kresťania pripomínajú 6. januára. Prívrženci len niečo cez dvetisíc rokov starého náboženstva v jeho počiatkoch prevzali mnohé zvyky z pohanských obradov. Niektoré boli v ľuďoch tak silno zakorenené, že proti nim nepomohli ani prísne cirkevné zákazy. A tak mnohé z nich cirkev prijala za svoje, napríklad aj svätenie vody či koledovanie. Nenadarmo sa hovorí, že účel svätí prostriedky.
Známa legenda hovorí, že traja múdri králi z Východu putovali za hviezdou, ktorej zjavenie považovali za znamenie narodenia nového židovského kráľa. Hviezda ich priviedla do Betlehema, kde sa Jezuliatku poklonili a venovali mu zlato, kadidlo a myrhu.
Etnologička Viera Feglová v elektronickej encyklopédii Centra pre tradičnú ľudovú kultúru vysvetľuje, že Biblia neuvádza presný počet ani mená mudrcov. Až v 14. storočí sa o nich začalo hovoriť ako o Gašparovi, Melicharovi a Baltazárovi. Etnologička Zuzana Beňušková dopĺňa, že v pravoslávnych a gréckokatolíckych obciach na Slovensku, ktoré sa riadia podľa juliánskeho kalendára, v tento deň slávia narodenie Krista. Súčasne je to aj deň, keď sa v liturgickom kalendári končí vianočný cyklus sviatkov a odkladá sa vianočná výzdoba vrátane vianočného stromčeka a betlehema. S dňom Troch kráľov spájali roľníci aj množstvo pranostík o počasí a úrode.
Na Tri krále sa svätila voda, krieda aj soľ
Etnologička Emília Horváthová vysvetľuje, že zvyky tohto dňa sú príkladom prelínania sa staroslovanských a kresťanských obradov. Významnú úlohu v tento deň zohrávala voda, ktorá mala v ľudových predstavách magicko-ochrannú funkciu. Rozšíreným zvykom bolo svätenie vody.
Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev vykonávali svätenie vody v tečúcich potokoch a riekach. Tečúca voda, nazývaná jordánska voda, bola svätená gréckokatolíckymi kňazmi ráno na Troch kráľov pred zhromaždenými veriacimi v obciach severovýchodného Slovenska. Ľudia do vody namočili čečinu a pokropili sa ňou. Takouto vodou napojili gazdovia aj dobytok. V rímskokatolíckych obciach priniesli vodu v krčahoch a nádobách do kostola, kde ich kňaz posvätil. K vode prikladali aj kriedu, soľ, prípadne sviečku a cesnak.
Emília Horváthová hovorí, že ľudia týmto posväteným predmetom pripisovali magicko-ochrannú funkciu, a preto si ich odkladali, aby ich mohli použiť aj v nepriaznivých situáciách počas nasledujúceho roka. Trojkráľové sväteniny mali ochrániť ľudí a zvieratá pred démonmi, strigami, diablami, vodníkmi, chorobami a prírodnými živlami.
Posvätenú vodu si ľudia ukladali do fľaštičiek, kropili ňou obydlia i stajne, dávali ich do domácich sväteničiek. Posvätenú soľ primiešali dobytku do krmiva, aby bol chránený pred porobením. Posvätenú sviečku zase zapaľovali pri zomierajúcich alebo počas búrok, aby sa usadlosti a domácim nič nestalo. Kriedou kreslili ochranné kruhy a krížiky v stajniach, aby ochránili dobytok pred strigami. Posvätený cesnak si brávali na cesty a podľa etnologičky mal byť zaručeným prostriedkom na ochranu pred vodníkmi. Posvätenú vodu, cesnak, kriedu a soľ si brávali bačovia aj do koliby na salaš.
Koledovanie sa kresťanom nepodarilo zakázať
Deň Troch kráľov bol zároveň aj posledným dňom obchôdzok a kolied novoročného charakteru. Tieto vinše, nazývané koledy, mali privolať do domu zdravie, šťastie a blahobyt.
Klaňanie sa troch kráľov. Maľba Pedra Atanasia Bocanegra (17. stor.). Zdroj: iStockphoto.com
Emília Horváthová vysvetľuje, že termín koleda je odvodený od rímskeho slova kalendae, ktorý označuje sviatočné dni na začiatku juliánskeho kalendára. Slovania ho prevzali a označovali ním slnovratové obrady. Kresťanská cirkev bola spočiatku proti tomuto pohanskému zvyku. Avšak ľudové predstavy o tom, že koleda má významný vplyv na zabezpečenie spokojného života, zaistili, že sa zachovala aj napriek prísnym zákazom zo strany cirkvi.
Cirkev tento rozpor nakoniec vyriešila tým, že s koledou začali chodiť samotní kňazi, aby tak rozšírili predstavu o jej kresťanskom charaktere. Koledovanie kňazov sa tak uchovalo po celé storočia, hoci nie vždy sa stretlo s pochopením zo strany cirkvi ako takej. Viera Feglová uvádza, že kňazskú koledu zakazovala evanjelická cirkev v 16. storočí.
Počas obchôdzok kňaz žehná príbytky, kropí ich svätenou vodou, ofúkava dymom z kadidla a nad dvere píše letopočet a iniciály C+M+B. Etnologička vysvetľuje, že tento nápis pochádza z latinčiny (Christus mansionem benedicat) a znamená Kristus požehnávaj tento dom. Iniciály tiež symbolizujú mená troch mudrcov. S kňazom zvykli chodiť i rechtor, kostolník, speváci a miništranti. Za koledu boli obdarovaní naturáliami. Obyčaj kňazskej koledy prebiehala na dedinách aj v mestách. Zuzana Beňušková dodáva, že tento zvyk kňazov navštevovať domácnosti a inštitúcie vo svojich farnostiach pretrváva i v súčasnosti.
Trojkráľové hry predstavovali možnosť zárobku
K tomuto dňu sa viazali aj trojkráľové hry. Etnológ Daniel Luther v spomínanej elektronickej encyklopédii vysvetľuje, že išlo o ľudovú hru zobrazujúcu biblických mudrcov, ktorí sa prišli pokloniť Ježiškovi. Predvádzali ju chlapci prezlečení za Gašpara, Melichara, Baltazára, štvrtou postavou bol Hviezdonos alebo Anjel. Mohli s nimi vystupovať aj postavy pastierov, Márie a Jozefa, pričom v niektorých lokalitách nosili i hviezdu. Chodili z domu do domu, aby domácim zaspievali a zavinšovali. Keďže za svoje vystúpenia dostávali aj odmeny, hry predstavovali tiež možnosť, ako si privyrobiť. Ich piesne boli podobné tým, ktoré sa spievali počas vianočného a novoročného obdobia.
Trojkráľové hry sa konali už v stredoveku, kedy ich hrávali učitelia, študenti, žiaci a nemajetní obyvatelia. Neskôr ich prevzala roľnícka aj remeselnícka mládež. Chodenie s tromi kráľmi bolo známe na strednom a východnom Slovensku.
Zdroje:
Zuzana Beňušková: Prečo sú Vianoce tradičné aj nové?;
Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu;
Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru (www.ludovakultura.sk, heslá: Traja králi; Trojkráľová hra)
