Najväčšiu cisternu, akú možno nájsť na slovenských stredovekých hradoch, opäť preskúmali archeológovia. Nachádza sa na Pustom hrade vo Zvolene a nový výskum poukázal na monumentálnosť a dôležitosť tohto objektu.
„Najnovšie poznatky z výskumu cisterny posúvajú čas jej výstavby do 13. storočiaa sú príkladom neustále sa vyvíjajúcich vedeckých metód, a tým aj nových, respektíve neustále spresňovaných údajov pri systematických archeologických výskumoch.“
Cisterna je vodotesná zásobáreň dažďovej vody, ktorá sa vyskytuje na stredovekých hradoch situovaných na vysokých kopcoch. V tomto priestore je len malá pravdepodobnosť výkopu dostatočne hlbokej studne (prevýšenie na Pustom hrade je 250 m), preto hospodársky chod zabezpečovali hradné cisterny, ktoré sa líšili rozmermi i kapacitou. Unikátna stavba na Pustom hrade vo Zvolene s rozmermi 7 × 7 m a hĺbkou 10 m je najväčšou známou stredovekou zásobárňou vody na území Slovenska. Prvé výkopy sa tu realizovali už koncom 19. storočia, ale až nedávny moderný výskum poukázal na monumentálnosť a dôležitosť tohto objektu.
Skúmanie minulého života
Archeológia je vedná disciplína, ktorej cieľom je skúmanie spôsobu života v minulosti. Predmetom skúmania sú hnuteľné i nehnuteľné objekty, ktoré za sebou ľudia zanechali. Archeológovia študujú minulé kultúry analýzou artefaktov, teda predmetov vyrobených, použitých alebo zmenených ľudskou činnosťou. Tieto artefakty sa obvykle nachádzajú v zemi a vo väčšine prípadov sú už dávno zabudnuté. Práve možnosť objavovať a skúmať našu dávnu kultúru robí archeológiu jednou z najatraktívnejších vedných disciplín. Dôležité je zároveň aj to, že archeológia má dnes interdisciplinárny charakter, teda úzko spolupracuje a čerpá vedomosti z rôznych vedných odborov. Príkladom využitia medziodborovej spolupráce je aj systematický výskum Pustého hradu vo Zvolene.
Kráľovský hrad nad Zvolenom
Archeologická lokalita Pustý hrad vo Zvolene sa rozkladá na dvoch vrcholoch rovnomenného kopca nad sútokom Hrona a Slatiny na juhozápadnom okraji mesta, v pohorí Javorie. Dlhoročná tradícia archeologického výskumu na Pustom hrade sa spája predovšetkým s jeho stredovekým osídlením, aj keď jeho strategická poloha priťahovala pozornosť ľudí už od kamennej doby. V stredoveku v čase najväčšieho rozkvetu tohto územia vznikli na temene kopca dva kamenné hrady – Horný hrad a Dolný hrad.
Obľúbené sídlo Arpádovcov
Vznik a počiatky hradu siahajú do obdobia vzniku Zvolenského komitátu na začiatku 12. storočia. Pravdepodobne už za vlády kráľa Bela III. (1173 – 1196) vzniká veža komitátneho hradu (10,8 × 11,7 m) na najvyššom bode hradného vrchu (571 m n. m.) na Hornom hrade. Bola strediskom komitátu a sídlil tu kráľom menovaný župan. Prvú zmienku o zvolenskom županovi máme z roku 1222. Podľa dobových dokumentov hrad intenzívne navštevovali uhorskí králi z rodu Arpádovcov. Často sa tu zdržiaval kráľ Ondrej II. (1205 – 1235) a hlavne Belo IV. (1235 – 1270). Venovali sa tu vtedajšej obľúbenej činnosti vyššej spoločnosti – lovu.
Na hrade bolo 13. storočie dobou rozsiahlych budovateľských aktivít, pričom vznikal unikátny komplex dvoch hradov spojených do jedného celku. Zrejme už v prvých desaťročiach 13. storočia postavili mohutnú obytnú vežu na Dolnom hrade, ktorej výnimočné pôdorysné rozmery 19,9 × 19,9 m a múry hrubé 3,3 m (v spodných podlažiach je interiérová plocha až 180 m2) spĺňajú kritériá rezidencie počas pobytov panovníka. Kamenná veža na Dolnom hrade je jedna z najväčších a najvýznamnejších stredovekých rezidenčných stavieb v strednej Európe.
Dve storočia rozkvetu
Zo strategického obranného hľadiska je dôležitá výstavba tzv. veľkého hradného opevnenia, ktoré obkolesovalo
areál Dolného i Horného hradu a zároveň tiež časť priestoru medzi nimi. Zaujímavé je, že opevnenie v priebehu existencie hradu výrazne neprestavovali, resp. nerozširovali. Obyvateľov hradu mala zásobovať pitnou vodou mohutná hradná cisterna, vyhĺbená do kamenného brala. Jej súčasťou bola aj prístavba s filtračnou nádobou, cez ktorú dažďová voda zo striech tiekla do cisterny. Usporiadanie budov a centrálneho nádvoria tohto sídla evokuje podobu s pôdorysom vyspelých gotických rezidencií, ktorých príkladom je Zvolenský zámok vybudovaný v blízkosti dnešného mestského centra.
Výskum cisterny na Pustom hrade
Prvé informácie o hradnej cisterne máme z článku uverejneného v dobových novinách o hľadačoch pokladov na Pustom hrade okolo polovice 19. storočia. Podľa opisu steny z červených tehál a kameňa podobnému mramoru, ktorú hľadači našli, môžeme predpokladať, že zrejme objavili a čiastočne odkryli cisternu na Hornom hrade, kde očakávali veľký poklad. Namiesto neho však našli množstvo zvieracích kostí, fragmenty hrncov a skla. Taktiež prví amatérski výskumníci na hrade, miestni bádatelia Ľ. Leustách a J. Thomka, v októbri 1889 cisternu čiastočne preskúmali. Práce však museli prerušiť kvôli vysokej vlhkosti, pričom pred ďalšími prácami plánovali objekt vysušiť.
Moderný archeologický výskum na Pustom hrade sa začal pod vedením archeológa V. Hanuliaka v roku 1992. Ten hradnú cisternu skúmal v rokoch 2000 – 2008, pričom sa mu podarilo dostať do hĺbky takmer 8 m. Už v tejto hĺbke sa objavovali celé nádoby, organické nálezy a architektonické články, ktoré V. Hanuliak považoval za zásypy cisterny v priebehu 15. storočia.
Autori:
PhDr. Ján Beljak, PhD., Archeologický ústav SAV v Nitre
doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinová, PhD., vedúca Katedry archeológie FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
Foto: PhDr. Ján Beljak, PhD.
Viac o výsledkoch skúmania unikátnej cisterny na Pustom hrade v roku 2015, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 3/2016).
Uverejnila: ZVČ