Obe neodmysliteľne patria k Vianociam. História perníkov siaha až do Egypta a marcipán sa rozšíril zrejme z Orientu.
Na Slovensku sa perníky začali vyrábať až koncom 14. storočia. Ľudia ich spočiatku považovali za veľký luxus. Zdroj: iStockphoto.com
K Vianociam neodmysliteľne patrí drobné sladké pečivo a cukrovinky. Viete si predstaviť, že by na sviatočnom stole chýbali napríklad perníky? Obľúbená dobrota bola súčasťou slávnostnej ponuky sladkostí už odpradávna. História perníkov siaha dokonca až do starovekého Egypta.
Podľa rôznych historických prameňov má perník pôvod v Nemecku. Na Slovensku sa perníky začali vyrábať až koncom 14. storočia, no keďže koreniny boli veľmi drahé, ľudia ich považovali za veľký luxus a konzumovali ich najmä cez sviatky.
Pomenovanie perník (kedysi takzvaný peprník) nám pripomína jednu z jeho pôvodných ingrediencií – kedysi ho totiž pripravovali z múky, medu a korenia (po česky pepř). Pridávalo sa doň až toľko korenia, že vznikla veľmi pikantná sladkosť. Dnes by bol podľa niektorých odborníkov pre nás takmer nepožívateľný.
Časom sa jeho pomenovanie zjednodušilo zo staročeského peprníka na perník a zloženie sa zmenilo tiež. Dnes v ňom už korenie nenájdeme.
Podobne je to s perníkom aj v nemčine, kde ho popri Lebkuchen nazývajú aj Pfefferkuchen (Pfeffer je po nemecky korenie), približuje vo svojom článku Martina Waclawičová z Ústavu Českého národného korpusu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej.
S Vianocami sa spája aj marcipán
Masovejšia výroba marcipánu sa v Európe začala po objavení Ameriky, keď k nám prenikla cukrová trstina. Zdroj: iStockphoto.com
S perníkom súvisí aj ďalšia obľúbená sladkosť: marcipán, ktorý sa odjakživa tiež spája s Vianocami. Dnes takto nazývame sladkú mandľovú hmotu, no kedysi sa týmto slovom označoval jemný druh perníka.
Rozšíril sa z Orientu
Marcipán sa z Orientu postupne rozšíril i do Španielska a Portugalska. Cez Benátky, ktoré križovali obchodné cesty, sa napokon počas križiackych výprav dostal ďalej do Európy. V 14. storočí ho podávali ako dezert len na stoloch boháčov a až do 18. storočia sa všeobecne verilo, že má liečivé účinky. Po objavení Ameriky, odkiaľ sa do Európy rozšírila cukrová trstina, mali aj Európania dosť cukru na to, aby začali s masovou výrobou marcipánu. S rozvojom priemyselnej výroby marcipán celkom zľudovel.
Názov dobroty sme prevzali z nemčiny
Nielen význam, ale aj pôvod slova je pomerne zamotaný. Isté však je, že do slovenčiny bol výraz prevzatý z nemeckého Marzipan, čo zasa pochádza z talianskeho marzapane. To, aký je jeho ešte hlbší pôvod, odborníkom nie je celkom jasné.
Ľudia si na základe podobnosti toto slovo vysvetľovali podľa latinského spojenia Marci panis, teda Markov chlieb. Biblický príbeh o apoštolovi Markovi hovorí, že sa na púšti so svojimi ľuďmi živil sladkým chlebom, pripraveným z medu a kukuričnej múky a upečeným na slnku. Preto majú pernikári vo svojom cechovom znaku práve svätého Marka.
Škatule s jemným pečivom
Jedna zo starých teórií podľa Waclawičovej hovorí, že slovo marcipán pochádza pravdepodobne z arabčiny a odvodené je z výrazu mautaban, teda kto sedí ticho ako kráľ. Tak sa zvykla označovať byzantská minca, na ktorej bola vyobrazená sediaca postava považovaná za Ježiša. V 12. storočí sa podobne nazývala benátska minca matapan.
V 13. storočí sa v Benátkach, Neapole a na Sicílii predávali korenia a cukrovinky v malých škatuľkách. Zdroj: Niederegger Lübeck
Novšia teória uvádza, že sa v barmskom meste Martaban vyrábali keramické nádoby na ukladanie korenia a sladkostí. V niektorých jazykoch, ako je perzština či arabčina, sa potom začalo slovo martaban používať na označenie spomínaných nádob a neskôr aj ich sladkého obsahu. V 13. storočí v Benátkach, Neapole a na Sicílii sa korenia a cukrovinky predávali v praktickejších malých škatuľkách, ktorých pomenovanie sa postupne upravilo na marzapane.
Zdroj: reflex.cz, Wikipedia (1, 2)
(af)
