Vďaka unikátnym nálezom vedci prispievajú k rekonštrukcii klímy a histórie najväčšej piesočnej púšte sveta.
Zdroj: Archeologický ústav AV ČR
Pästné kliny z obdobia prvej migrácie človeka z Afriky, škrupiny vyhynutých pštrosov alebo jedinečná kolekcia skalných rytín. Medzinárodný tím, ktorého súčasťou sú aj Slováci a ktorý vedie Archeologický ústav Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) v Prahe, úspešne zakončil tretiu výkopovú sezónu v Ománe. Vďaka unikátnym nálezom vedci okrem iného prispievajú k rekonštrukcii klímy a histórie najväčšej piesočnej púšte sveta.
Migrácia človeka z Afriky
Na výkopových prácach v dvoch oblastiach sultanátu Omán sa podieľalo 21 archeológov a geológov z desiatich krajín. Prvý expedičný tím pôsobil v provincii Zufár na juhu krajiny. Výskum vykonával uprostred dún púšte ar-Rub al Al-Chálí v novoobjavených lokalitách bohatých na kamenné nástroje. Vedcom sa podarilo nájsť napríklad pästné kliny, ktoré pochádzajú z obdobia prvej migrácie človeka z Afriky zhruba pred 1,3 milióna až 300 000 rokov.
„Výskum kamenných nástrojov z obdobia staršej kamennej doby v južnom Ománe umožní mapovať postupné šírenie osídlenia z Afriky do Eurázie, keď Arábia slúžila ako prirodzený migračný koridor,“ povedal Jeffrey Rose z Ronin Institute v USA, vedúci terénnych prác v Zufári.
Počas expedície sa podarilo medzi dunami vysokými až 300 metrov objaviť škrupiny vyhynutých pštrosov, fosílnu dunu a staré koryto rieky z obdobia, keď bolo v Arábii výrazne vlhkejšie podnebie.
Pästný klin. Zdroj: AV ČR
Ako sa ľudia adaptovali na zmenu klímy
Expedícia datovala aj sled sedimentárnych vrstiev s kamennými nástrojmi núbijskej kultúry z obdobia pred 100 000 až 70 000 rokmi. Tímu významne pomohol Anthony Marks z USA, ktorý kultúru v Sudáne opísal. Časové údaje archeológom poskytnú cenné informácie ohľadom rozšírenia anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) z Afriky. Súčasťou tímu boli aj dvaja odborníci na kamenné nástroje z Archeologického ústavu AV ČR v Brne.
„Naše nálezy, za podpory štyroch rôznych datovacích metód, poskytnú cenné dáta pre rekonštrukciu klímy a histórie najväčšej piesočnej púšte sveta. Prírodné podmienky formovali aj praveké osídlenie a my sa snažíme študovať ľudskú adaptabilitu na zmeny klímy,“ povedal vedúci expedície Roman Garba z Archeologického ústavu AV ČR v Prahe.
Zdroj: AV ČR
Archeológovia pri práci využívali špeciálne datovacie metódy. „Rádiouhlíkové datovania a datovania pomocou kozmogénnych rádionuklidov vykonávame v spolupráci s Ústavom jadrovej fyziky AV ČR, ktorý sprevádzkoval prvý urýchľovačový hmotnostný spektrometer (AMS) v ČR, ktorý umožňuje špičkový výskum v oblasti týchto datovacích metód,“ doplnil vedec.
Archeológovia v regióne skúmali aj 2 000-ročné rituálne kamenné monumenty – trility, ktoré sa vyskytujú v južnej Arábii. Pomocou rádiouhlíkového datovania a časopriestorovej analýzy tím zisťuje možné migrácie starovekých komunít, ktoré monumenty využívali.
Južný Omán. Zdroj: AV ČR
Výskum v strednom Ománe zdokumentoval skalné rytiny
Druhý expedičný tím operoval v oblasti Duqm v strednom Ománe. V lokalite Nafūn pokračoval vo výkopových prácach na neolitickej hrobke datovanej do obdobia 5 000 – 4 600 rokov pred n. l.
„To, čo tu nachádzame, je unikátne v kontexte celej južnej Arábie. Megalitická štruktúra ukrývajúca dve kruhové pohrebné komory odhalila kostrové pozostatky minimálne niekoľkých desiatok jedincov. Izotopové analýzy kostí, zubov a mušlí nám pomôžu zistiť viac o strave, prírodnom prostredí a migráciách pochovanej populácie,“ vysvetlila ďalšia vedúca expedície Alžběta Danielisová z Archeologického ústavu AV ČR v Prahe.
Neďaleko hrobky taliansko-francúzsky tím dokumentoval jedinečné kolekcie skalných rytín rozprestierajúcich sa na 49 skalných blokoch, ktorých odlišné štýly s rôznym stupňom zvetrávania zobrazujú obdobie osídlenia od 5 000 rokov pred n. l. do roku 1000 n. l. Vedci tiež skúmali lokalitu výroby kamenných nástrojov z obdobia neskorej kamennej doby.
Pozrite si
Projekt dostal ocenenie
Výskum v Ománe je súčasťou širšieho antropologického projektu Viktora Černého z Archeologického ústavu AV ČR v Prahe. Zaoberá sa biokultúrnymi interakciami populácií a ich adaptáciou na klimatické zmeny. „Zistené kontakty afrických a arabských archeologických kultúr charakterizujú mobilitu populácií anatomicky moderného človeka. Bude zaujímavé tieto poznatky konfrontovať aj s genetickou diverzitou oboch uvedených regiónov a vytvoriť ucelenejší pohľad na utváranie súčasnej juhoarabskej spoločnosti,“ dodal Viktor Černý.
Projekt v roku 2022 dostal Akademickú prémiu AV ČR. Ománsku expedíciu môžete sledovať na twitterovom kanáli (@Arduq_Arabia) a prvý diel zo série dokumentárneho cyklu o výskume v strednom Ománe je na YouTube kanáli Akadémie vied ČR pod názvom Zved (@zvedzved).
Na výskume sa zúčastnili vedci z USA, Česka, zo Spojeného kráľovstva, z Ukrajiny, Iránu, Talianska, zo Slovenska, z Rakúska, Francúzska a Ománu.
Zdroj: Archeologický ústav AV ČR
(JM)
