Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Rozhovor s Martinom Odlerom z Ústavu orientalistiky SAV

VEDA NA DOSAH

Mgr. et Mgr. Martin Odler vyštudoval egyptológiu, pravekú a klasickú archeológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V súčasnosti pôsobí ako doktorand a vedecký pracovník Českého egyptologického ústavu a pracovník Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Zaoberá sa najmä staroegyptskými kovovými artefaktmi a tematikou Egypta v slovenskej kultúre a literatúre. Od roku 2009 sa zúčastnil viacerých expedícií do Abúsíru, Sudánu či Uzbekistanu.

Vedecka cukraren 2015 Odler

Mgr. et. Mgr. Martin Odler bol dňa 17. februára 2015 hosťom Vedeckej cukrárne, ktorej témou bolo: Prečo je dobré kopať v Egypte? Prednášku zorganizovalo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) a občianske združenie Mladí vedci Slovenska. Pri tejto príležitosti sme Mgr. Odlera poprosili o rozhovor.

V.F.: Ako ste sa dostali k štúdiu archeológie a egyptológie? Čím Vám tieto odbory učarovali?

M. Odler: „K archeológii som sa dostal cez dinosaurov a paleontológiu, hlbší záujem u mňa potom vzbudili knihy Vojtecha Zamarovského a Pavla Dvořáka, ešte na základnej škole. V týchto záujmoch ma rodičia vždy podporovali, sú asi najtrpezlivejšou grantovou agentúrou na svete. Nakoniec som vyštudoval vďaka rôznym (ne)priaznivým okolnostiam všetky tri archeologické odbory na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Asi ako prvý študent vôbec. Lákavé najmä na starovekom Egypte je bohatstvo prameňov, ktoré častokrát doteraz neboli ani zďaleka dostatočne využité. Osudy starovekých ľudí sú uzavreté, a tak sú otvorené skúmaniu, môžeme čerpať z ich tisícročných skúseností.“

V.F.: Čo bolo najťažšie na Vašom štúdiu a naopak čo Vás najviac bavilo?

M. Odler: „Najťažšie bolo asi štúdium živých aj mŕtvych jazykov, lebo na ich štúdium nemám nadanie. Baví ma, že archeológia nie je iba špekulovaním o abstraktných konceptoch, ale prepája teóriu s praxou, s materiálnym svetom, so skúmaním a poznávaním artefaktov a krajiny, v ktorej ich nachádzame.“

V.F.: Na čo by sa mali pripraviť uchádzači, ktorí by chceli študovať archeológiu alebo egyptológiu? Máte nejaké rady pre nádejných študentov týchto odborov?

M. Odler: „Dnes je napr. obrovské množstvo dostupných zdrojov na internete. Vždy však treba začínať od stránok univerzitných ústavov a katedier či akademických pracovísk, ktoré jednak poskytujú spoľahlivé informácie, jednak odkazujú na ďalšie spoľahlivé zdroje. Z online periodík má kvalitné články Historyweb (http://historyweb.dennikn.sk/), zo zahraničných zdrojov je jeden z najlepších blog The Ancient World Online (http://ancientworldonline.blogspot.com/). Takisto je dobré zistiť si či sa v bližšom či vzdialenejšom okolí nekoná nejaký archeologický výskum a či na ňom náhodou nie sú potrební brigádnici. Uchádzač si tak môže vyskúšať praktickú stránku remesla. No a štúdium archeologických odborov nie je veľmi vhodné tzv. „kvôli papieru“, človek z nich nezbohatne, iba ak duševne.“

V.F.: Mnohí si prácu archeológov predstavujú ako veľké dobrodružstvo. Ako vyzerá taký typický deň archeológa v teréne, napríklad v Egypte?

M. Odler: „Najväčším želaním archeológa je pri výskume nezažiť žiadne (negatívne) dobrodružstvá. Pracuje sa šesť dní v týždni, sedem až deväť hodín v teréne, a potom po nutnom oddychu či varení obeda, až do večera. Po večeroch sa robí prvotné spracovanie a zálohovanie dát, kreslia a popisujú sa nálezy, kontroluje sa a dopĺňa dokumentácia. Čím viac sa blíži koniec výskumu, tým je expedícia hektickejšia, aby sa všetky dôležité dáta stihli nazbierať v teréne a aby mohol byť výskum s pokojným svedomím ukončený.“

V.F.: Jedným z posledných veľkých úspechov Českého egyptologického ústavu je objav hrobky kráľovnej Chentkaus III. v  Abúsíre. Prezradíte nám o tomto objave viac?

M. Odler: „Podrobnejšie informácie sú na našom webe a Facebooku (https://www.facebook.com/egyptologieffcuni), vrátane albumu s fotografiami z výskumu. Pre mňa je zaujímavé, že sa v zachovanej časti pohrebnej výbavy kráľovnej našli medené modely nástrojov: čepeľ sekery, pílky a dláta. Mojou hypotézou, ktorú som prezentoval na konferencii v Londýne a bude publikovaná v zborníku z nej je, že tieto modely v ženských pohreboch elity boli symbolom spoločenského postavenia žien. Príslušníčky elity, rovnako ako muži, si mohli objednávať remeselnú prácu a zamestnávať remeselníkov, čo symbolicky znázorňujú práve modely nástrojov. Mali znázorňovať najhodnotnejšiu časť transakcie, kovové čepele nástrojov.“

V.F.: Zúčastnili ste sa aj archeologickej výpravy v Sudáne, čo ste tam skúmali?

M. Odler: „Expedícia skúmala mezolitické a neolitické osídlenie na šiestom nílskom katarakte, zhruba sto kilometrov severne od hlavného mesta Chartúm. Najmä staršie mezolitické lokality poskytujú nedoceniteľné poznatky dôležité pre poznanie obdobia 9. – 8. tisícročia pred Kr. v severnej Afrike. Spracúval som keramiku z výskumu, podieľam sa na výskume veľkého súboru korálikov z pštrosích vajec, ktorý je jedným z najstarších a najväčších v Sudáne. Podobný druh nálezu nie je prvoplánovo zaujímavý, ale poskytuje úžasné informácie o remeselnej špecializácii starej viac ako desaťtisíc rokov. Podrobnejšie informácie sú opäť dostupné online.“

V.F.: Vedecký výskum v teréne býva často náročný. Ako zvyknete po práci „vypnúť“ a relaxovať?

M. Odler: „Na expedícii, hlavne pokiaľ sa blíži jej koniec, sa nedá veľmi vypnúť, pokiaľ človeka samého nevypne choroba. Služobné cesty do Káhiry a Chartúmu spôsobujú, že na výlety a dovolenky sa snažím vyberať si miesta na Slovensku, v Čechách alebo inde v Európe.“

V.F.: Máte vo svojej práci/výskume ešte nejaký sen alebo métu, ktorú by ste chceli dosiahnuť?

M. Odler: „V letnom semestri ma čaká môj prvý celo semestrálny kurz, na univerzite v Lipsku a dúfam, že ho zvládnem a neodradím od témy svojich študentov. Najbližším cieľom je so cťou dopísať a obhájiť dizertáciu. Snažím sa, aby som sa etabloval ako odborník na materiál, ktorým sa zaoberám, teda staroegyptskými medenými a bronzovými predmetmi. Materiál spracúvam z českých výskumov v Abúsíre, slovenských výskumov na lokalite Tell el-Retábí a francúzskych výskumov na lokalite Abú Roáš.“

Vedecka cukraren 2015 Odler

Fotografie – zdroj:

Mgr. et Mgr. Martin Odler, V. Dulíková, NCP VaT

Rozhovor pripravila: Mgr. Viera Fábryová

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky