Je to doteraz najskorší známy dátum, keď ľudia prekonali Atlantický oceán.
Vikinský skanzen v lokalite L’Anse aux Meadows na ostrove Newfoundland. Zdroj: iStockphoto.com
Kto sa prvý dostal do Ameriky? V školách sa dlho učilo, že to dokázal Krištof Kolumbus v roku 1492. No archeologické nálezy ukázali, že Vikingovia ho predbehli o stovky rokov. Otázkou však bolo, kedy sa dostali na východné pobrežie Severnej Ameriky.
Odpoveď prináša nová štúdia, ktorú zverejnili v časopise Nature. Tím holandských archeológov presne datoval kusy dreva, ktoré niesli stopy po zárezoch. Zistili, že Európania boli v Amerike už presne pred tisíc rokmi, teda v roku 1021 nášho letopočtu. Je to doteraz najskorší známy dátum, keď ľudia prekonali Atlantický oceán.
Na analýzu použili relatívne novú metódu, pri ktorej využili stopy po vesmírnom jave v stromoch.
Pomohli stopy, ktoré sú po celom svete
Vikingovia sa na svojich ikonických lodiach doplavili ďaleko. Islandské texty z 13. storočia, ktoré sa volajú Vinlandské ságy, opisujú expedície Leifa Erikssona do Grónska a na severoamerické pobrežie zhruba na prelome prvého a druhého tisícročia. Tie sa spočiatku tradovali slovne, neskôr ich aj spísali. Obsahujú občas aj protichodné, dokonca až fantastické výjavy. Naznačujú taktiež ako priateľské, tak aj násilné strety medzi prvými Európanmi a pôvodnými obyvateľmi.
Nález vikinského osídlenia v roku 1960 podporil tvrdenia v islandských textoch. Objavili ho v lokalite zvanej L’Anse aux Meadows na najsevernejšom cípe kanadského ostrova Newfoundland.
Problém však bol, že prvé pokusy o datovanie zaradili artefakty medzi roky 793 až 1066. Široký rozptyl neumožňoval historikom presne určiť časový sled osídľovania. Archeológom teraz prichádza pomoc doslova z vesmíru.
V roku 992 silný výboj kozmického žiarenia – možno slnečná erupcia – spôsobil nárast koncentrácie určitého typu uhlíka v zemskej atmosfére. Akýkoľvek strom, ktorý v danom čase rástol, niesol následne stopu vo svojich letokruhoch. Vedcom teda stačí nájsť taký, ktorý nesie stopu po tomto type uhlíka a rátať do posledného. Tak zistia, v ktorom roku strom uhynul.
„Viditeľný nárast tvorby uhlíka, ku ktorému došlo medzi rokmi 992 a 993, sme našli v letokruhoch po celom svete,“ vysvetľuje v tlačovej správe Groningenskej univerzity jeden z autorov štúdie Michael Dee.
Repliky vikinskej lode a štítu v skanzene na ostrove Newfoundland. Zdroj: iStockphoto.com
Tri kusy dreva
V lokalite L’Anse aux Meadows vykopali počas archeologických prác tri kusy dreva. Pochádzali z rôznych stromov, pričom niesli výrazné stopy po sekaní kovom.
Pri analýze si vedci všimli, že uhlíkovú stopu mal každý kus dreva presne v 29. letokruhu od okraja. Vypočítali, že stromy zoťali v roku 1021. Je pritom celkom možné, že sa priplavili o niekoľko rokov skôr.
Vedci takto získali prvý vedecky potvrdený dátum prítomnosti Vikingov na severoamerickom pobreží. Metódu už iní výskumníci v minulosti využili napríklad na datovanie sopečnej erupcie na hranici medzi Čínou a Severnou Kóreou či stavby kaplnky vo Švajčiarsku.
Počet a rozsah vikinských výprav do Severnej Ameriky však naďalej ostáva neznámy. Z dostupných nálezov sa však zatiaľ zdá, že šlo o krátkodobú záležitosť.
Pohľad cez mikroskop na kus dreva, ktorý našli v lokalite L’Anse aux Meadows. Zdroj: Petra Doeve/Groningenská univerzita
Zdroje: DOI: 10.1038/s41586-021-03972-8, Tlačová správa Groningenskej univerzity, Magazín Science
