Pred 390 rokmi sa narodil muž, ktorého objavy formovali modernú vedu. Robert Hooke skúmal mikrosvet, objavil bunky, skonštruoval vedecké prístroje a spoluvytváral tvár povojnového Londýna.
Portrét Roberta Hooka. Zdroj: Commons.wikimedia.org
Dňa 18. júla 1635 sa narodil Robert Hooke – jeden z najplodnejších a najuniverzálnejších vedcov 17. storočia, ktorý však dodnes ostáva v tieni známejších osobností ako Isaac Newton. Hooke bol fyzik, astronóm, architekt, vynálezca, biológ, geodet, filozof a navyše človek, ktorý položil základy mnohých oblastí vedy, ktoré sú dnes samozrejmosťou. Hooke bol nazývaný aj ako anglický da Vinci.
Otec mikroskopickej biológie
Hooke je pravdepodobne najznámejší vďaka svojej práci Micrographia (1665), jednej z prvých vedeckých publikácií ilustrovanej detailnými kresbami pozorovaní pod mikroskopom. Práve v nej po prvýkrát použil slovo bunka (cell), keď pozoroval tenký plátok korku pod vlastnoručne upraveným mikroskopom. Korok dnes vnímame ako „mŕtvy” a tvrdý materiál, pretože je tvorený z mŕtvych rastlinných buniek – konkrétne z buniek tzv. felogénu (druh sekundárneho pletiva). Hooke uvidel drobné priehradky, ktoré boli v skutočnosti prázdne steny buniek – pôvodné živé vnútro už chýbalo. „Komôrky“ pripomínali miestnosti v kláštoroch (cellulae), a tak ich nazval bunky.
Tento objav odštartoval mikrobiológiu – úplne nový odbor – a otvoril dvere k objavom, ktoré zmenili chápanie života.
Kresby bunkovej štruktúry korku a vetvičky rastliny z diela Roberta Hooka Micrographia (1665). Zdroj: Britannica
Zákon pružnosti
V mechanike sa Hooke preslávil formulovaním Hookovho zákona, ktorý znie: Ut tensio, sic vis. ( V preklade to znamená: Napätie je úmerné pôsobiacej sile.) Tento princíp pružnosti sa stal základným zákonom pri štúdiu pružných telies a dodnes je neoddeliteľnou súčasťou fyziky, inžinierstva i architektúry.
Spor s Newtonom a zmazaný odkaz
Hooke bol výnimočný, ale aj mimoriadne konfliktný. Jeho slávny spor s Isaacom Newtonom o zákon gravitácie i o optiku je doteraz predmetom historických diskusií. Hooke tvrdil, že Newton staval na jeho predchádzajúcich myšlienkach, čo Newton odmietal. Po Hookovej smrti sa jeho portrét záhadne stratil a jeho meno bolo z oficiálnych dejín Kráľovskej spoločnosti na dlhé desaťročia prakticky vymazané. Dnes sa vedci aj historici snažia Hookov význam rehabilitovať.
Architekt mesta po Veľkom požiari Londýna
Menej známy je Hooke ako architekt a geodet, ktorý po Veľkom požiari Londýna v roku 1666 spolupracoval so sirom Christopherom Wrenom na prestavbe mesta. Bol zodpovedný za návrh a výstavbu viacerých významných budov a pomohol vytvoriť základy moderného mestského plánovania.
Mikroskop Roberta Hooka. Zdroj: iStock/ J J Osuna Caballero
Vynálezca s mimoriadnym technickým talentom
Hooke nebol len teoretik, ale aj konštruktér. Vymyslel a zdokonalil množstvo prístrojov, ktoré pomáhali posunúť vedu dopredu. Boli to:
- teplomer – vyvinul jeden z prvých kvapalinových teplomerov, ktorý sa stal základom budúcich meraní teploty;
- vodováha – skonštruoval precíznejšiu verziu prístroja, kľúčovú pre stavebníctvo a geodéziu;
- univerzálny kĺb – technický prvok používaný dodnes, najmä v mechanike a automobilovom priemysle;
- zrkadlový ďalekohľad – zostrojil jeden z prvých zrkadlových teleskopov (nezávisle od Newtona), ktorý minimalizoval chromatickú aberáciu známu z bežných šošoviek;
- helioskop – prístroj špeciálne navrhnutý na bezpečné pozorovanie Slnka. Pomocou neho skúmal slnečné škvrny a prispel k pochopeniu slnečnej aktivity.
Pozorovania vesmíru
Hooke sa venoval aj astronómii, a to s rovnakou vášňou ako biológii. V roku 1664 pozoroval Veľkú červenú škvrnu na Jupiteri, čím sa zaradil medzi prvých ľudí, ktorí si všimli túto obrovskú búrku. Na základe zmien jej polohy usúdil, že Jupiter sa otáča okolo vlastnej osi, čo bolo v tej dobe revolučné zistenie.
Kreslený portrét Roberta Hooka. Zdroj: Commons.wikimedia.org
Neznáma tvár
Neexistuje žiadny overený portrét podobizne Roberta Hooka. Je opisovaný ako štíhly muž priemernej výšky so sivými očami a s hnedými vlasmi. Hooke sa nikdy neoženil a ani nemal deti. Jeho meno nesú krátery na Mesiaci a Marse.
Hooke zomrel v roku 1703, no jeho práca ovplyvnila celé generácie vedcov a inžinierov. Dnes si ho pripomíname nielen ako objaviteľa a inovátora, ale aj ako symbol toho, ako sa môžu dejiny vedy mýliť, a toho, že aj najväčší géniovia môžu byť zabudnutí, ak nemajú svojho „hovorcu“.
Zdroj: Biography, Britannica, Famous Scientists
(LDS)
