Cecilia Payne-Gaposchkin navždy zmenila naše chápanie vesmíru. Jej cesta za uznaním však bola tŕnistá.
Cecilia Payne-Gaposchkin. Zdroj: Smithsonian Institution Archives
V roku 2025 si svet vedy pripomína významné výročie – 125 rokov od narodenia Cecilie Payne-Gaposchkin, jednej z najvýznamnejších a zároveň najnedocenenejších postáv dejín astronómie. Jej meno možno nepozná každý, no jej objav radikálne ovplyvnil základy astronómie: odhalil zloženie hviezd.
Revolučný objav
V 20. rokoch minulého storočia sa všeobecne verilo, že hviezdy majú podobné zloženie ako Zem – sú plné železa, kremíka a iných „ťažkých“ prvkov. Len 24-ročná britská študentka astronómie na Harvarde však mala inú hypotézu. Pomocou spektroskopie a fyziky ionizovaných plynov Cecilia Payne-Gaposchkin dokázala, že hviezdy sú tvorené najmä vodíkom a héliom – najľahšími prvkami vo vesmíre.
Bol to objav taký prevratný, že mu spočiatku nechceli veriť ani jej vlastní školitelia. Jedným z nich bol známy astronóm Henry Norris Russell, ktorý ju dokonca presvedčil, aby svoje tvrdenia zmiernila.
Úspech napriek odporu
V roku 1925 obhájila Payne-Gaposchkin svoju dizertačnú prácu pod názvom Stellar Atmospheres – dodnes považovanú za jednu z najvýznamnejších v histórii astronómie. Hoci bola jej revolučná teória vtedy podceňovaná, o niekoľko rokov neskôr ju Russell verejne uznal ako správnu.
Cecilia sa tak stala zakladateľkou kvantitatívnej chemickej analýzy hviezdnych atmosfér a prvou vedkyňou, ktorá nielenže opísala chemické zloženie hviezd, ale zároveň prelomila aj stereotypy o postavení žien vo vede.
Dodala odvahu ďalším ženám vo vede
Cecilia Payne-Gaposchkin sa narodila 10. mája 1900 v Anglicku, kde na Cambridgeskej univerzite študovala botaniku, fyziku a chémiu. Astronómia ju zaujala v 1919 po prednáške Arthura Eddingtona o jeho meraniach v Guinejskom zálive, ktorými chcel potvrdiť alebo vyvrátiť Einsteinovu teóriu relativity. V závere štúdia sa teda Cecilia venovala astronómii, avšak na Cambridgeskej univerzite nezískala akademický titul, pretože ženám sa tu tituly neudeľovali až do roku 1948. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo v roku 1923 odišla do menej konzervatívnych Spojených štátov amerických.
Stala sa prvou ženou, ktorá získala profesúru na Harvarde v odbore astronómia. Za svoj život publikovala vyše 150 vedeckých prác a niekoľko kníh. Okrem toho, že zmenila chápanie vesmíru, inšpirovala aj generácie vedkýň, aby sa nevzdávali, a to ani vtedy, keď im nik neverí.
Najdôležitejšia dizertačná práca v dejinách astronómie
Dnes už vieme, že vesmír je z 98 percent tvorený vodíkom a héliom. To je zistenie, ktoré vzišlo z práce jednej ženy v laboratóriu bez uznania. Otto Struve jej dizertačnú prácu označil za najdôležitejšiu dizertačnú prácu v dejinách astronómie. Dnes, čiže 125 rokov po jej narodení, si pripomíname nielen jej genialitu, ale aj odvahu postaviť sa vedeckému establišmentu.
Emeritná profesorka
Neskôr sa venovala výskumu hviezd vysokej jasnosti a premenným hviezdam v práci Stars of High Luminosity z roku 1930.
Hoci vyučovala na Harvardovej univerzite, ako žena mohla dlho pôsobiť len ako Shapleyho asistentka, čo ju frustrovalo. V roku 1956 sa dočkala zmeny a stala sa prvou ženou uvedenou do pozície riadneho profesora. O pár rokov neskôr viedla ako prvá žena Inštitút astronómie na Harvarde a v roku 1943 sa stala členkou Americkej akadémie umenia a vied. V roku 1966 bola napokon vymenovaná za emeritnú profesorku.
Zdroj: National Geographic, Scientific American, American Museum of Natural History, Encyclopedia Britannica
(LDS)
