Pozrieť sa na postsocializmus z pohľadu geografie je podnetné, pretože umožňuje porovnať markantné rozdiely vo výstavbe miest vo východoeurópskych a západoeurópskych krajinách. Štýl a transformácia miest po roku 1989 v bývalých socialistických krajinách, medzi nimi aj na Slovensku, býva označovaná ako „postsocialistická“, resp. „postkomunistická“. Odvtedy unás mestá prešli významnými zmenami. Išlo najmä o politické, hospodárske a sociálne zmeny, ktoré súviseli s postupným prechodom Slovenska od totalitného systému k pluralitnej demokracii a od centrálne riadeného hospodárstva k trhovému.
Dialogickým chápaním postsocializmu sa zaoberali pracovníci Geografického ústavu SAV. Cieľom bolo opätovne upriamiť pozornosť na postsocializmus ako analytický nástroj umožňujúci uchopiť geografiu Európy, najmä rozdiely medzi „Východom“ a „Západom“. Tento základný výskum patrí podľa Správy o činnosti organizácie SAV za rok 2017 medzi najvýznamnejšie výsledky vedeckej práce. „Je prezentovaný argument pre opustenie dialektického chápania postsocializmu v prospech ´dialogického´ (dialogic) prístupu, ktorý by netrpel teleológiou a uzavretosťou, ale naopak podporoval ontologickú otvorenosť a priestorovo-časovú kontingenciu. Tento argument je ilustrovaný na prípade sledovania rôznych postojov k myšlienke komunity/spoločenstva v západnej a východnej Európe. Vo východnej Európe pojem komunity vo veľkej miere absentoval tak vo formálnej i neformálnej politike,“ uvádzajú realizátori projektu.
Rovnako tak sa odborníci snažili vysvetliť dôvody tejto absencie a následne sledovať prípadovú štúdiu nedávneho objavenia sa a využívania slova komunita v prostredí mestských aktivistov v Bratislave. „Navrhujeme, aby aj napriek tomu, že prepojenia medzi Západom a Východom sú dôležité pre vznik pojmu komunita a jeho využívanie v politickej praxi, nemožno ho vysvetliť iba z hľadiska konvergencie smerom k Západu. Namiesto toho sú tu rozmanité geografické a historické súvislosti, ktoré majú zásadný vplyv na formovanie rôznorodých a často protichodných spôsobov, v ktorých pojem komunita podporuje aktivistické iniciatívy. Tieto skutočnosti potvrdzujú relačnú podstatu postsocialistických procesov, obsiahnutú v predstavenom dialogickom prístupe, ktorý tak poskytuje dôsledne relačný nástroj chápania súčasných geografií Európy.“
Výsledok tohto projektu bol dosiahnutý v rámci riešenia projektu VEGA 1/0082/15 Špecifiká časovo-priestorového správania človeka pod vplyvom spoločensko-ekonomických zmien (Blažek, M., Šuška, P. 2017) – Towards dialogic post-socialism: Relational geographies of Europe and the notion of community in urban activism in Bratislava. Political Geography.
Informačný zdroj: http://www.geography.sav.sk/
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ
