Z neznámych dôvodov sa nenašli takmer nijaké fosílie z obdobia spred viac ako 900 000 rokov.
Lebka a čeľusť Homo heidelbergensis, druhu starovekého človeka, ktorý žil asi pred 500 000 rokmi. Zdroj: Felix Ausin Ordonez/Reuters
Modrú planétu momentálne obýva približne 8,1 miliardy ľudí. Preto je ťažké predstaviť si, že pred 930 000 rokmi bola naša rasa podľa vedcov na pokraji zániku.
Využili počítačové modely
Naši predkovia sa v minulosti začali rozširovať po celej planéte. Kráčali vzpriamene a používali jednoduché kamenné nástroje. Pred niekoľkými tisícročiami ich bolo približne stotisíc, čo nie je veľa v porovnaní so súčasnosťou, ale dosť na to, aby napredovali.
Podľa najnovšej štúdie, publikovanej v časopise Science, v období paleolitu zaniklo 98 percent populácie a zostalo len 1 200 jedincov. Potom počas 117 000 rokov táto malá skupinka, ktorá by sa zmestila do nočného klubu, postupne odvracala naše vyhynutie a pred 800 000 rokmi sa rozrástla na 30 000 ľudí.
Najnovšia analýza je založená na počítačovom modeli, vyvinutom skupinou vedcov z Číny, Talianska a zo Spojených štátov. Z neznámych dôvodov sa nenašli takmer nijaké fosílie z obdobia pred viac ako 900 000 rokmi.
Jednou z výnimiek sú kusy lebky objavené v Gombore v Etiópii a pozostatky Homo antecessor v Atapuerce v Španielsku. Vedci preto pracovali s technikou nazvanou FitCoal a využili genetickú informáciu z 3 154 súčasných ľudských genómov.
Počítačový model využil obrovské množstvo informácií obsiahnutých v súčasných genómoch o genetických variáciách v priebehu času, aby odvodil veľkosti populácií v konkrétnych časových bodoch v minulosti. Tím použil genetické sekvencie z 10 afrických a 40 neafrických populácií.
Kmeň človeka vzpriameného (Homo erectus) kráča popri kostre mamuta. Zdroj: iStockphoto.com
Vznik nového druhu
S malým počtom jedincov sa rozmohlo príbuzenské kríženie a následky tejto straty diverzity môžeme podľa výskumníkov vidieť aj dnes. Viedlo to k vzniku nového druhu, pravdepodobne Homo heidelbergensis, ktorý bol spoločným predkom neandertálcov, denisovanov a Homo sapiens.
Populačný pád odborníci spájajú s chýbajúcimi fosíliami. V období paleolitu dochádzalo k mnohým zmenám. Niektoré zvieratá nahradili iné, ktoré sa prehnali svetom z východu na západ, a klimatické zmeny spôsobili našim predkom veľké problémy. Demografická prekážka zvýšila evolučný tlak na niekoľko zostávajúcich ľudí a pravdepodobne viedla k zmenám v chromozómoch a genóme.
Vymieranie si autori článku vysvetľujú významnými klimatickými zmenami, ktoré predĺžili obdobie spôsobujúce neúrodnosť pôdy a nedostatok zveri na rozsiahlom území planéty. Obnova populácie zase súvisí s využitím ohňa na varenie, ktorého dôkazy sa našli v Izraeli z obdobia už pred 790 000 rokov. Zlepšenie podnebia prinieslo aj obživu.
Provokatívna štúdia
Nová štúdia vyvolala u viacerých odborníkov skepticizmus. V komentári k analýze uverejnenej v tom istom časopise Nick Ashton, kurátor paleolitických zbierok v Britskom múzeu, a Chris Stringer, vedúci výskumu ľudskej evolúcie v Prírodovednom múzeu v Londýne označili štúdiu za provokatívnu.
Antonio Rosas, riaditeľ paleoantropologickej skupiny v Španielskom národnom múzeu prírodných vied v Madride, uznáva, že príbeh, ktorý vyplynul zo zverejnenej štúdie, je pekný a zapadá do niektorých súvislostí, ale domnieva sa, že to nemusí byť úplne tak. Nedostatok fosílií z tej doby možno pripísať vulkanizmu alebo sedimentácii.
Vedec sa nazdáva, že udržiavanie takej malej populácie počas tisícov rokov nie je veľmi dôveryhodné, pretože sa nespráva podľa zvyčajnej populačnej dynamiky.
(JM)
