Vojna. Už len samotné slovo vzbudzuje v človeku emócie hrôzy, strachu, bolesti, smútku… Len na Dolnom Zemplíne zostalo zabudnutých na vojenských a vojnových cintorínoch takmer 18 000 vojakov. A zabudnutí by boli i doteraz, keby sa minuloročná tretiačka z Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach, Iveta Balintová, nerozhodla podať charakteristiku o dvoch takýchto cintorínoch – Vojnovom cintoríne Červenej armády v Trebišove a Ústrednom vojenskom cintoríne Červenej armády v Michalovciach. Jej práca Vojenské cintoríny na Dolnom Zemplíne bola v 38. ročníku Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) ocenená 1. miestom v kategórii História, filozofia, právne vedy.
Katarína Sládečková: Neodmysliteľnou súčasťou následkov vojen sú ich obete a miesta ich posledného odpočinku, teda vojenské cintoríny. Prečo si sa v SOČ rozhodla venovať práve tejto téme?
I. Balintová: „Téme, ktorá sa týkala regiónu, v ktorom žijem, som sa venovala aj v minulom školskom roku. Keď som sa náhodou dostala k informácii o tom, že práve v Michalovciach je najväčší cintorín Červenej armády na Slovensku, zdalo sa mi to ako dobrá téma na spracovanie, keďže o tomto fakte vie v mojom meste iba veľmi málo ľudí. Pri získavaní informácií som sa dostala k pánovi Jakubcovi, ktorý sa venuje cintorínu v Trebišove, a práve preto som sa tieto dva cintoríny rozhodla porovnať.“
K. S.: Ktoré historické, resp. vojnové udalosti na Dolnom Zemplíne súvisia, či už priamo, alebo nepriamo, so vznikom vojnových a vojenských cintorínov v tejto oblasti?
I. Balintová: „S ich vznikom súviseli oslobodzovacie boje miest na Dolnom Zemplíne počas druhej svetovej vojny. Práve kvôli obetiam, ktoré pri nich zahynuli, bolo potrebné vybudovanie cintorínov.“
K. S.: V čase vojny však ešte nejestvovali. Kam pochovávali telá padlých vojakov, kým boli cintoríny zriadené?
I. Balintová: „Vojnové hroby sa nachádzali na rôznych miestach: priamo na bojisku, resp. v jeho v tesnej blízkosti, na vyhradených častiach miestnych cintorínov, na čestných miestach, na námestiach miest a obcí, v blízkosti kostolov, v parkoch a na dočasných vojnových cintorínoch zakladaných Červenou armádou. Záviselo to od okolností, za ktorých došlo k úmrtiu.“
K. S.: Opíš nám oba cintoríny.
I. Balintová: „Vojenský cintorín v Trebišove bol vybudovaný v roku 1945. Je tu 197 hrobov s 267 pochovanými, 29 vojnových obetí je z 1. svetovej vojny. Doposiaľ prešiel dvoma významnými rekonštrukciami a je súčasťou mestského cintorína. Na stránke mesta Trebišov, v časti História – Vojenský cintorín môžeme nájsť informáciu o každej identifikovanej obeti ležiacej na tomto cintoríne vďaka prepojeniu s OBD Memoriál. S výstavbou cintorína v Michalovciach sa začalo v roku 1946. Zvážali tu telá vojakov z okresov Snina, Humenné, Medzilaborce, Michalovce, Sobrance, Trebišov a Veľké Kapušany. Podľa informácií z Centrálneho archívu Ministerstva obrany Ruskej federácie na cintoríne identifikovali 17 748 krasnoarmejcov. V tomto roku tu boli pochované ďalšie 2 nájdené telá vojakov.“
K. S.: Komu podliehala a podlieha správa týchto cintorínov v súčasnosti?
I. Balintová: „Do roku 1950 ich spravovalo ministerstvo obrany, kde bol vytvorený Ústredný inšpektorát vojnových hrobov. Potom prešli pod správu ministerstva vnútra. V r. 1990 prešli z majetku štátu na majetok obcí.“
K. S.: Od svojho vzniku určite podľahli zubu času. V akom stave sú cintoríny dnes?
I. Balintová: „Cintorín v Trebišove prešiel doposiaľ dvoma významnejšími rekonštrukciami. V roku 2005 bol zrekonštruovaný podľa vzoru amerických cintorínov. Na cintoríne v Michalovciach bolo počas jeho histórie vykonaných viacero rekonštrukcií, napr. v rokoch 2004 – 2006, keď sa upravilo okolie ústredného pamätníka, vyčistil sa ústredný pamätník, obnovili sa nápisy na pamätníku, náhrobné kamene sa zobrali, prečistili, preleštili a obnovili sa nápisy. Následne sa náhrobné kamene naspäť osadili hlbšie. Taktiež sa upravili hrobové miesta. Aj počas tohto roka prebehla napríklad výmena vstupnej brány na tomto cintoríne.“
K. S.: Keby sme tieto dva cintoríny chceli porovnať s ostatnými vojenskými cintorínmi na Slovensku podľa počtu pochovaných, veľkosti, prípadne súčasného stavu, na akú priečku by sme ich zaradili?
I. Balintová: „Je to dosť ťažké a netrúfam si zostavovať nejaký rebríček. Isté však je, že v počte pochovaných vojakov je cintorín v Michalovciach na prvom mieste. Cintorín v Trebišove patrí k tým oveľa menším. Michalovský cintorín síce nie je zrekonštruovaný podľa vzoru amerických cintorínov, nedá sa však povedať, že by bol v zlom stave. Určite by však obsadil spodné priečky, čo sa týka informovanosti, pretože vzhľadom na to, že je najväčším cintorínom, je o ňom žalostne málo dostupných informácií.“
K. S.: Kde všade si hľadala možné informácie k svojej práci, resp. kam ťa zaviedlo pátranie?
I. Balintová: „Hľadala som na Mestskom úrade v Michalovciach, ministerstve vnútra, v archíve v Michalovciach aj na Pamiatkovom úrade v Košiciach. Nemôžem povedať, že by informácie vôbec neexistovali, ale bolo dosť zložité sa k nim dostať.“
K. S.: Sú ľudia informovaní o cintorínoch? Aká je všeobecná znalosť o nich?
I. Balintová: „Myslím si, že informovanosť o vojenských cintorínoch je naozaj nízka. Prieskum, ktorý som robila, sa týkal iba cintorína v Michalovciach. Výsledky ma síce nezarazili, ale dosť sklamali, keďže približne ¾ opýtaných nevedeli ani to, že cintorín je na prvom mieste v počte pochovaných vojakov a ani jeden nevedel odhadnúť približný počet obetí. Napriek tomu si až 100 % opýtaných myslí, že má význam zachovávať vojenské cintoríny. Z toho vyplýva, že nie sme až takou ľahostajnou generáciou, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Bolo by teda potrebné zvýšiť informovanosť o cintorínoch a poskytnúť ľuďom aspoň základné informácie.“
K. S.: Vieš si predstaviť, že by sa z nich stalo, istým spôsobom, „turistické miesto“?
I. Balintová: „Vojenské cintoríny majú podľa môjho názoru edukačný, kultúrno-spoločenský aj turistický význam. Myslím si, že by sa mohli stať určitým spôsobom ,turistickým miestom‘ najmä pre ľudí, ktorých naozaj zaujíma história. Majú však byť hlavne výstrahou a akýmsi ,mementom‘ pred opakovaním rovnakých chýb a omylov. Práve cez ne by sme sa mali dokázať zamyslieť, byť hrdí na svojich predkov, ktorí aj položením svojich životov zabezpečili pre nás mier.“
K. S.: Tvoja práca prináša unikátne informácie pre laickú aj odbornú verejnosť. Aj o tom je SOČ. Ako hodnotíš ty svoju účasť na tejto súťaži?
I. Balintová: „S umiestnením v súťaži som spokojná a myslím, že sa mi podarilo túto tému spracovať naozaj najpodrobnejšie, ako sa dalo, samozrejme, v rámci možností, keďže na začiatku som mala dosť veľký problém sa dostať k informáciám.“
K. S.: Čomu by si sa chcela venovať po skončení gymnázia?
I. Balintová: „To ešte presne neviem, ale pravdepodobne to bude ekonómia spojená s informatikou. Chystám sa študovať v Bratislave na Ekonomickej univerzite alebo na Slovenskej technickej univerzite.“
Rozhovor pripravila: Katarína Sládečková pre redakciu Veda na dosah
Foto: z archívu Ivety Balintovej
Uverejnil: MZ