Americkým a juhokórejským vojakom stál vo výhľade na spojencov vysoký strom. Jeho orezanie takmer rozpútalo krvavú vojnu so Severnou Kóreou.
Pamätník operácie Paul Bunyan. Toto je kmeň stromu, pre ktorý severokórejskí vojaci brutálne zavraždili dvoch amerických dôstojníkov. Zdroj: Wikimedia Commons
V tieni kórejskej demilitarizovanej zóny (DMZ) sa zdanlivo triviálna udalosť vyvinula do rozsiahlej patovej situácie studenej vojny. Operácia Paul Bunyan [čítaj pól ban-jen] bola starostlivo naplánovaná vojenská operácia USA, ktorá sa uskutočnila v auguste 1976 a upútala pozornosť celého sveta.
Operácia bola pomenovaná po mýtickom drevorubačovi a zdôraznila napätú geopolitickú klímu tej doby. Všetko sa začalo orezaním jedného topoľa v demilitarizovanej zóne, čo viedlo k smrteľnej konfrontácii medzi severokórejskými vojakmi a Veliteľstvom síl Organizácie Spojených národov (Veliteľstvom síl OSN, skr. VSN). Tento incident zdôraznil krehkosť mieru a stále prítomnú hrozbu konfliktu počas studenej vojny.
Predohra konfliktu
Semienko napätia sa zasialo 18. augusta 1976, keď sa rutinné orezávanie stromu vymklo spod kontroly. Príslušníci Veliteľstva síl OSN mali za úlohu orezať topoľ, ktorý bránil vo výhľade na strategické kontrolné stanovište v demilitarizovanej zóne. Severokórejskí vojaci to však vnímali ako provokáciu. Nasledovala násilná potýčka, ktorá sa skončila tragicky, smrťou dvoch amerických dôstojníkov. Incident, známy ako incident vraždy sekerou, výrazne zvýšil napätie na Kórejskom polostrove a pripravil pôdu pre bezprecedentnú vojenskú reakciu Spojených štátov a ich spojencov.
Kórejská demilitarizovaná zóna
Kórejská demilitarizovaná zóna je silno opevnený pás územia oddeľujúci Severnú a Južnú Kóreu. Táto 260 kilometrov dlhá nárazníková zóna, zriadená v roku 1953 po prímerí v kórejskej vojne, slúži ako fyzická aj symbolická priepasť. Napriek svojmu názvu je demilitarizovaná zóna jednou z najmilitarizovanejších oblastí na svete, plná vojenských zariadení a ozbrojeného personálu. Jej strategický význam nemožno podceňovať, pretože je ustavičnou pripomienkou nevyriešeného konfliktu a krehkého mieru medzi oboma Kóreami. Počas studenej vojny bola demilitarizovaná zóna ohniskom nepriateľských akcií s častými konfrontáciami, ktoré udržiavali napätie medzi krajinami.
Výrub stromu počas operácie Paul Bunyan. Zdroj: Youtube/DarkDocs
Incident pri orezávaní stromu
Dňa 18. augusta 1976 začal tím personálu Veliteľstva síl OSN vrátane amerických a juhokórejských vojakov orezávať topoľ neďaleko Mosta bez návratu v demilitarizovanej zóne. Bežná údržbárska úloha sa rýchlo stala nebezpečnou. Počas práce tímu sa s nimi stretla skupina severokórejských vojakov, ktorí požadovali, aby ukončili činnosť. Napätie sa rýchlo stupňovalo a vyvrcholilo náhlym a násilným útokom Severokórejčanov. Pomocou kyjakov a sekier brutálne napadli personál Veliteľstva síl OSN, čo malo za následok smrť dvoch amerických dôstojníkov. Agresívny čin znamenal významnú eskaláciu v už aj tak nepokojnom regióne.
Tragická smrť kapitána Arthura Bonifasa počas incidentu pri orezávaní stromu otriasla americkou armádou a vládou. Kapitán Bonifas, ktorý dohliadal na orezávanie, sa stal obeťou nevyprovokovaného severokórejského útoku. Jeho vražda spolu s vraždou poručíka Marka Barretta premenila rutinnú úlohu na katalyzátor vojenskej akcie. Rozsah tejto straty Západ značne pocítil, čo USA prinútilo do ráznej reakcie. Washington, ktorý útok vnímal ako priamu výzvu americkej autorite, rýchlo zmobilizoval sily a naplánoval premyslenú a impozantnú operáciu na opätovné získanie kontroly a odradenie od ďalšej agresie.
Záber z operácie Paul Bunyan. Zdroj: Wikimedia Commons
Operácia Paul Bunyan
V reakcii na provokáciu USA spustili operáciu Paul Bunyan s dôkladným plánovaním. Operáciu navrhli tak, aby demonštrovala vojenskú silu bez toho, aby sa eskalovala do totálnej vojny. Stratégovia vypracovali plán na vyrúbanie topoľa drvivou silou ako symbolický akt odhodlania. Operácia zahŕňala masívnu demonštráciu vojenskej sily s nasadením širokej škály prostriedkov vrátane pechoty, lietadiel a námornej podpory. Cieľom bolo vykonať operáciu rýchlo a rozhodne, aby si Severná Kórea uvedomila vážne dôsledky ďalšej agresie bez vyprovokovania totálneho konfliktu.
Dňa 21. augusta 1976 USA vykonali operáciu Paul Bunyan s bezkonkurenčnou demonštráciou sily. Do demilitarizovanej zóny sa zhromaždilo viac ako 800 vojakov s podporou tankov a vrtuľníkov. Operáciu posilnila strategická letecká podpora vrátane bombardérov B-52 a stíhačiek, ktoré lietali nad demilitarizovanou zónou ako odstrašujúci prostriedok. Okrem toho bola lietadlová loď USS Midway umiestnená na pobreží, čo zdôrazňovalo vážnosť postoja USA. Táto veľkolepá ukážka bola zorganizovaná tak, aby sa zabezpečilo bezproblémové odstránenie stromu a zároveň sa Severnej Kórei vyslal jasný signál o vojenskej pripravenosti a odhodlaní.
Problematický strom bol v priebehu niekoľkých minút odpílený. Celá operácia sa vykonala za menej ako 45 minút, čo demonštrovalo efektivitu a odhodlanie americkej armády.
Reakcia Severnej Kórey
Severokórejské sily akciu pozorovali z diaľky. Reakcia Severnej Kórey bola opatrná a zdržanlivá. Severokórejská armáda, spočiatku zaskočená ohromujúcou demonštráciou sily, bola uvedená do stavu vysokej pohotovosti a mobilizovala jednotky pozdĺž demilitarizovanej zóny. Namiesto eskalácie situácie sa však Pchjongjang rozhodol pre diplomatickú cestu. Kim Ir-sen, vtedajší vodca Severnej Kórey, poslal správy, v ktorých vyjadril túžbu vyhnúť sa ďalšiemu konfliktu. Operácia účinne prinútila Severnú Kóreu prehodnotiť svoj agresívny postoj, čím zdôraznila krehkú rovnováhu síl a diplomacie v regióne počas studenej vojny.
Dôsledky a deeskalácia
Po operácii Paul Bunyan sa napätie na Kórejskom polostrove postupne zmierňovalo. Rozhodná reakcia USA dosiahla svoj cieľ a posilnila postavenie Veliteľstva síl OSN v demilitarizovanej zóne. Čoskoro nasledovali diplomatické stretnutia, pričom Severná aj Južná Kórea sa snažili zabrániť ďalším konfrontáciám. Incident podnietil intenzívnejší dialóg medzi zúčastnenými stranami, čo viedlo k dohodám zameraným na eliminovanie podobných eskalácií. Rýchle a efektívne vykonanie operácie preukázalo účinnosť silnej vojenskej reakcie spojenej s diplomatickým úsilím, čo v konečnom dôsledku podporilo dočasnú stabilizáciu v jednom z najnestálejších regiónov sveta.
Video: Operácia Paul Bunyan. Zdroj: Youtube/DarkDocs
Odkaz operácie Paul Bunyan
Operácia Paul Bunyan bola významným momentom studenej vojny a učebnicovým príkladom toho, ako kombinácia drvivej vojenskej sily a strategickej zdržanlivosti môže zabrániť eskalácii konfliktu. Zo zdanlivo banálneho incidentu sa stal geopolitický pat, ktorý zdôraznil dôležitosť dôveryhodnej vojenskej prítomnosti a diplomatického postupu. Jej úspech zostáva dôkazom, že premyslená demonštrácia sily môže pomôcť udržať mier a inšpirovať budúcich lídrov k rovnováhe medzi silou a diplomaciou.
Zdroj: History Collection, Scientific Origin
(LDS)
