Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nový rok nebol vždy v januári… Alebo o vývoji európskeho kalendára

Andrea Bučičová

V minulosti sa vo sviatkoch odrážal cyklus poľnohospodárskych prác. Ľudia sa nemali na Nový rok hádať, kričať ani plakať.

Nový rok 2022 v poľnohospodárstve. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com

Dátum Nového roku nebol počas histórie Slovenska a iných európskych národov vždy a jednoznačne určený na 1. januára. V minulosti osídľovali Európu prevažne roľníci, ktorí boli závislí od výsledkov svojho celoročného úsilia. Cyklus poľnohospodárskych prác sa tak odrážal aj na sviatkoch. Mnohé predfeudálne európske spoločenstvá považovali za začiatok roka jar, keď začínala rásť vegetácia. Jar bola aj počiatkom pracovného roku, a teda logicky tiež začiatkom nového roku ako takého.

Juliánsky kalendár

Etnologička Emília Horváthová uvádza, že už Rimania počítali nový rok od 1. marca. Z tohto obdobia sa zachovali aj pôvodné názvy mesiacov, kde september je odvodený od latinskej číslovky pre sedem, október osem, november deväť a december desať. Gaius Julius Caesar zaviedol v roku 46 n. l. nový kalendár (tzv. juliánsky kalendár), kde sa nový rok začínal 1. januára. Tento kalendár následne prevzala počas stredoveku kresťanská cirkev, no za dátum Nového roku zvolila 6. január.

V polovici 4. storočia cirkev presunula Nový rok na 25. december, ktorý súčasne stanovila na deň Božieho narodenia. 6. január bol venovaný legendárnym Trom kráľom a 1. január rituálnej obriezke Ježiša Krista.

Gregoriánsky kalendár

Etnologička dodáva, že v nasledujúcich storočiach bol dátum Nového roku ešte niekoľkokrát zmenený. Až v roku 1582 pápež Gregor VIII. v súvislosti s reformou kalendára určil Nový rok na 1. január. Spomenutý nový kalendár je známy ako gregoriánsky.

Rozhodnutie pápeža Gregora VIII. však nebolo akceptované v celej cirkvi,  preto ho ešte v roku 1691 zopakoval pápež Inocent XII. V nasledujúcich storočiach sa v Európe postupne podarilo zjednotiť cirkevný kalendár s občianskym. Etnologička Zuzana Profantová uvádza, že juliánsky kalendár je používaný i v súčasnosti, a to najmä pravoslávnou cirkvou.

Oslavy Nového roka v podobe ohňostrojov nad Koloseom v Ríme. Zdroj: iStockphoto.com

Starí Rimania oslavovali Nový rok v marci, neskôr ho katolícka cirkev ustanovila na 1. januára. Na ilustračnej fotografii je ohňostroj nad Koloseom v Ríme. Zdroj: iStockphoto.com

S príchodom nového roku sa v roľníckych spoločenstvách viazali mnohé zvyky zamerané na zaistenie úspechu a dobrej úrody v budúcom roku. Etnologička Horváthová uvádza, že zmenami kalendára sa presúvali aj tieto zvyky. Pôvodné zvyky jarného novoročia sa presunuli na zimné obdobie. V tradičnom prostredí sa tieto praktiky vykonávali 25. decembra aj 1. januára.

Ako na Nový rok, tak po celý rok

Tento deň sa tak v tradičnom prostredí niesol v znamení mágie počiatku – predstavy, že podľa toho, aký bude začiatok, taký bude aj celý proces a jeho výsledok. Ľudia sa preto snažili zaistiť si dobrý štart v Novom roku, aby bol i celý rok úspešný a úrodný.

Etnologička Horváthová vysvetľuje, že takýto význam mali aj obchôdzky chlapcov skoro ráno 1. januára. Podobne ako v prípade stridžích dní (písali sme o nich TU), tak aj v tento deň boli zakázané prvé návštevy žien. Rovnako nemal prísť ako prvý návštevník chorý či starý človek. Namiesto toho bol očakávaný príchod zdravých čisto oblečených chlapcov, ktorý mal priniesť do domu šťastie. Chlapci chodili vinšovať do nového roku bohatstvo úrody, zdravie domácich aj hospodárskych zvierat, svadbu či príchod novorodenca do rodiny, za čo boli odmenení špeciálnym pečivom.

S mágiou počiatku súviseli aj ďalšie praktiky. V Turci, Novohrade, Honte a na Gemeri doniesol niektorý mužský člen rodiny zavčas rána čerstvú vodu. Do nej vložil čerstvé jablko a potom sa vo vode všetci poumývali, aby boli zdraví. Umývanie a oblečenie sa do čistých šiat bolo rozšírené na celom Slovensku. V niektorých obciach po obradnom umývaní zaniesli vodu dobytku, aby sa aj jemu v budúcom roku darilo.

Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com

Na zaistenie úspechov v osobnom živote platilo hneď niekoľko odporúčaní, ktoré ďalej uvádza etnologička Horváthová. Ľudia sa nemali na Nový rok hádať, kričať ani plakať. Nesmeli byť mrzutí ani hašteriví, inak by mali počas celého roku zlú náladu. Nesmelo sa ráno zaspať, ináč by sa počas celého roku meškalo s dôležitými prácami. Na Nový rok mal byť v dome poriadok a čistota, aby to tak bolo aj v budúcom roku.

Aby sa dobre darilo dobytku, gazda dal každému zvieraťu opekanec či iné špeciálne pečivo pripravené v tento deň. Aj sliepkam dali v tento deň zvláštnu krmu, aby lepšie niesli vajcia.

S príchodom Nového roku súviselo aj veštenie. Ľudia podľa počasia na Nový rok veštili, aký bude stav ovzdušia v budúcom roku.

Čo je na stole, to bude aj na gazdovstve

Jedlá spĺňali v ľudových predstavách aj symbolickú a magickú funkciu, preto ani na novoročnom stole, podobne ako na tom štedrovečernom, neboli jedlá, ktoré gazdiná len tak narýchlo pripravila. Jedli sa pokrmy, ktoré mali zaistiť prosperitu rodiny a hospodárstva. Dbalo sa na to, aby sa každý najedol dosýta, aby nebol počas budúceho roku hladný.

Etnologičky Emília Horváthová a Rastislava Stoličná-Mikolajová uvádzajú hneď niekoľko tradičných novoročných jedál. Na stole nesmelo chýbať bravčové mäso, ktoré symbolizovalo blahobyt. Nesmelo sa jesť mäso z hydiny alebo králika, lebo ľudia verili, že by im uletelo alebo ušlo šťastie.

Etnologička Zuzana Beňušková, ktorá skúmala podobu tohto sviatku na Slovensku v 21. storočí, uvádza, že sa uvedený zvyk uchoval aj do súčasnosti. Na južnom Slovensku gazdiné pripravovali šošovicu, ktorá sa podobala minciam, čím symbolizovala bohatstvo. Na Spiši z rovnakého dôvodu gazdiné piekli makové koláče. Na východnom Slovensku sa zase jedli pirohy, aby boli tučné kravy. Obľúbené boli aj rezance či šúľance, aby narástli veľké obilné klasy.

Slávenie Nového roku v 21. storočí

Etnologička Viera Feglová uvádza, že v posledných desaťročiach už mnohé poverové zložky novoročných obyčajov zanikli. Stále sa však zachovalo vinšovanie, či už prostredníctvom osobných stretnutí, alebo odosielaním pohľadníc či elektronických pozdravov. Veriaci navštevujú sviatočné bohoslužby. Etnologička Beňušková dopĺňa, že k tomuto dátumu sa organizujú aj rôzne novoročné koncerty, špeciálne televízne relácie a premiéry či iné kultúrno-spoločenské podujatia.

Okrem toho, že je 1. január začiatkom Nového roku, je to zároveň od roku 1993 aj štátny sviatok – Deň vzniku Slovenskej republiky. S tým súvisia tiež rôzne slávnostné príhovory, odovzdávania štátnych vyznamenaní a podobne.

Zdroje:
Zuzana Beňušková: Prečo sú Vianoce tradičné aj nové?;
Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu;
Rastislava Stoličná-Mikolajová: Kuchyňa našich predkov;
www.ludovakultura.sk (heslá: Nový rok; Kalendár)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky