Vzorky usadenín ukrývali množstvo rôznych črevných parazitov, ktoré mohli spôsobovať bolesti brucha, nevoľnosť či hnačku.
Kamenné sedadlo starovekej toalety, ktorú našli v Jeruzaleme. Zdroj: Joli Schwartz
Pomerne primitívne zariadenie, ktoré predstavovalo riziko, pretože ľudia sa vystavovali parazitom. Tak opisuje nová štúdia starovekú 2700-ročnú toaletu, ktorú našli v izraelskom Jeruzaleme. Výskumníci našli v usadeninách množstvo parazitov, ktoré mohli spôsobiť bolesti brucha či nevoľnosť.
Výskum, ktorý zverejnili v časopise International Journal of Paleopathology, objasňuje hygienické návyky a zdravotný stav obyvateľov jeruzalemskej usadlosti Armon Hanatziv v období neskorej doby železnej.
Štúdia zároveň prispieva k rozšíreniu poznatkov o pôvode, histórii a vývoji regionálnych infekcií i chorôb a zároveň je dôkazom o potenciáli archeoparazitologických výskumov.
Pozrite si
Parazity v histórii ľudstva
Črevné parazity sprevádzali ľudí v priebehu celej histórie. Ľudia niektorými trpeli už od počiatkov evolúcie, s inými sa stretli len pomerne nedávno. Viaceré štúdie naznačujú, že nárast črevných parazitov súvisí práve s prechodom ľudí k farmárčeniu, domestifikácii zvierat a usadlejšiemu spôsobu života.
V rokoch 2019 až 2020 prebiehal archeologický výskum v usadlosti Armon Hanatziv (v preklade komisársky palác, pozn. redakcie) v južnej časti Jeruzalema. Sídlo je charakteristické svojou monumentálnosťou, rôznymi architektonickými prvkami, kamennými dekoráciami a priľahlou záhradou s ovocnými a okrasnými stromami i rastlinami. Z lokality je prekrásny výhľad na mesto a Judskú púšť. Usadlosť datovali do polovice 7. storočia pred naším letopočtom.
Počas výskumu záhrad objavili archeológovia vápencový kockový útvar s prevŕtanou dierou v jeho strede. Považujú ho za kamenné toaletné sedadlo, ktoré používali ľudia z najvyšších vrstiev Jeruzalema. Toalety v tom čase boli vzácnosť a predstavovali aj určitý status.
Z usadenín, ktoré vedci odobrali, zistili, že obsahujú dobre zachované vajíčka štyroch druhov črevných parazitov. Medzi parazitmi sa nachádzali tiež také, ktoré sú rozšírené aj v súčasnosti – mrľa detská, škrkavka detská, ale i hlísty, ako sú tenkohlavec prasací a ľudský a pásomnica bezbranná.
„Nálezy v štúdii patria k najstarším, aké sme doteraz objavili v Jeruzaleme. Ide o odolné vajíčka a vďaka podmienkam, ktoré žumpa poskytla, pretrvali 2700 rokov,“ vysvetľuje v tlačovej správe Telavivskej univerzity archeoparazitologička Dafna Langgutová. Mnohé z týchto parazitov spôsobujú viaceré zdravotné ťažkosti.
Nález starovekej toalety v Jeruzaleme. Zdroj: Jakov Billig
Doživotné dôsledky
Obzvlášť problematické sú parazity u detí, u ktorých môžu byť príčinou svrbenia, podvýživy, oneskoreného vývoja, poškodenia nervového systému či v extrémnych prípadoch aj smrti. Tenkohlavce spôsobujú bolesti brucha, nevoľnosti a hnačky. Bez vhodnej liečby sa nebolo možné črevných parazitov zbaviť, a tak bol život hostiteľa týmito problémami doživotne poznačený.
Črevné parazity sú bežné v podmienkach s nedostatočnou hygienou, kde sa ľudia nezbavujú výkalov. Tie navyše môžu kontaminovať potraviny a vodu, čím sa parazity budú šíriť ďalej. K prenosu prispieva aj nedostatočné umývanie rúk. Okrem toho počas 7. storočia pred naším letopočtom bol Jeruzalem pod nadvládou Asýrčanov a obyvateľstvo muselo obhospodarovať tiež nehostinnú pôdu. Snažili sa ju zúrodniť aj ľudskými exkrementmi, čo mohlo mať opäť negatívny vplyv na zdravie.
Tenkohlavce potrebujú pre svoj životný cyklus ako prechodného hostiteľa hovädzí dobytok či ošípané. Medzi ľuďmi sa šíria v prípade nesprávne tepelne upraveného mäsa či konzumáciou surového mäsa.
Nálezy vajíčok mrle detskej v Armon Hanatziv predstavujú zatiaľ najstarší doklad o existencii tohto parazita v starovekom Izraeli. Spomenuté vajíčka sú však veľmi krehké, a tak sa v regióne mohli vyskytovať aj skôr.
Čo hovorí nález o vtedajšej hygiene?
„Štúdie ako táto nám pomáhajú zdokumentovať dejiny infekčných ochorení u nás a tiež vďaka nim vidíme, ako kedysi ľudia žili,“ ozrejmuje Dafna Langgutová.
Vedkyňa opisuje objavenú starovekú toaletu ako pomerne primitívne zariadenie, ktoré predstavovalo riziko, pretože ľudia boli vystavení parazitom. Výsledkom toho mohlo byť šírenie chorôb a epidémií. Ľudia mali vtedy zrejme nedostatočné hygienické povedomie.
Archeoparazitologická analýza ukazuje sídlo a život obyvateľov v Armon Hanatziv v polovici 7. storočia v novom svetle. Štúdia odhaľuje históriu chorôb a epidémií a vnáša svetlo aj do hygienického povedomia a návykov miestnych obyvateľov.
Hoci bola toaleta symbolom bohatstva a súkromný záchod si mohli dovoliť len tí najbohatší, ukazuje sa, že i napriek tomu ľudia nemali dostatočné hygienické povedomie a aj tí najbohatší trpeli črevnými parazitmi.
Zdroje: DOI: 10.1016/j.ijpp.2021.10.005, Tlačová správa Telavivskej univerzity
