Kombinácia dvoch druhov oslov podľa vedcov vyústila do dokonalej zmesi temperamentu, sily a rýchlosti krížencov.
Pozostatky zvieraťa, ktoré našli v pohrebnom komplexe Umm el-Marra na severe Sýrie. Zdroj: Glenn Schwartz / John Hopkins University
Vedci objavili najstaršie doklady o cielenom krížení zvierat ľuďmi. Kríženec dvoch druhov osla uzrel svetlo sveta pred 4 500 rokmi v Mezopotámii.
Za objavom stojí tím výskumníkov z Inštitútu Jacquesa Monoda v Paríži. Výskumníci detailne analyzovali DNA zvieraťa, ktorého kosti vyzerali spočiatku ako konské. Tak nakoniec zistili, že v skutočnosti ide o potomka samice osla domáceho a samca divého osla sýrskeho, ktorý vyhynul.
Kríženec bol v domácom jazyku označovaný ako kunga. Výsledky výskumu zverejnili v časopise Science Advances.
Koňovité zvieratá v Mezopotámii
Kôň a jeho príbuzní hrali kľúčovú úlohu v dejinách ľudstva. Okrem toho, že predstavovali efektívny dopravný prostriedok, zohrávali významnú rolu aj v poľnohospodárstve či vojenstve.
V oblasti úrodného polmesiaca sa domestikované kone objavili pred štyritisíc rokmi. Sumeri v tom čase už niekoľko storočí na bojiskách používali štvorkolesové vozy, ktoré ťahali koňom podobné zvieratá. Dokladom toho je i vojenský artefakt, známy ako Urská štandarda.
Klinové tabuľky z tohto obdobia spomínajú prestížne koňovité zvieratá, nazývané kunga, ktoré mali vysokú trhovú cenu, stáli šesťkrát viac než obyčajný domáci osol. Urastené žrebce kunga sa používali v záprahoch vozov šľachty či pri ťahaní povozov počas ceremónií. Krížence boli žiadané pre svoju rýchlosť aj na bojiskách, kde ťahali vojenské vozy.
Menšie kunga našli uplatnenie v poľnohospodárstve pri obrábaní pôdy. Krížence boli natoľko cenné, že bývali súčasťou darov elít v regióne. Ich vyobrazenie sa nachádzalo aj na pečatiach či zástavách. Presná identita týchto zvierat však zostávala pre vedcov dlho zahalená tajomstvom.
Výsek z artefaktu, známeho ako Urská štandarda, presnejšie z „mierovej” strany. Zdroj: WIKIMEDIA CC
Kniežacia hrobka odkryla svoje tajomstvá
Tím archeológov skúmal pohrebný komplex dobovej elity v Tell Umm el-Marra, ktorý pravdepodobne patril k starovekému mestu Tuba. Lokalita sa nachádza neďaleko Aleppa v súčasnej severnej Sýrii. Kniežací hrob datovali do obdobia 2 600 až 2 200 rokov pred naším letopočtom. Mužov a ženy tam pochovávali s keramikou, bronzovými a striebornými nádobami, zbraňami, nástrojmi a osobnými šperkami i ornamentmi z bronzu, striebra, zlata a polodrahokamov.
V rámci pohrebiska našli aj kompletné kostry 25 samcov zvierat, ktoré sa podobali koňom. Väčšinu usmrtili zámerne za účelom uloženia do hrobky spolu so zosnulými ľuďmi. Pri výskume kostrových pozostatkov zistili, že hoci sa kosti podobajú konským, tvarovo ani proporčne nepasujú. Ďalším otáznikom bol aj fakt, že kone v regióne ľudia zdomácnili až o päťsto rokov neskôr. Vedci preto začali uvažovať nad možnosťou, že môže ísť o krížence, ktoré sa v historických záznamoch spomínali ako kunga.
Preto sekvenovali a porovnali DNA z nájdených zvierat so vzorkami z jedenásťtisíc rokov starej kostry iného koňovitého zvieraťa z najstaršieho známeho chrámu v Göbekli Tepe v dnešnom juhovýchodnom Turecku a tiež z posledného jedinca divého sýrskeho osla. Tento poddruh vyhynul začiatkom 20. storočia, preto použili konzervovaný exemplár z Prírodovedného múzea vo Viedni.
Analýza ukázala, že jedince z Tell Umm el-Mara sú prvou generáciou hybridov, ktorá pochádzala z kríženia samice domáceho osla a samca divého sýrskeho osla. Kunga boli sterilní, čo znamená, že zakaždým bolo potrebné nového samca. Odchyt zvieraťa zachytáva aj dobový asýrsky basreliéf z Ninive – lov divých oslov.
Časť reliéfu, ktorý zachytáva odchyt divého osla. Zdroj: Eva-Maria Geigl/IJM/CNRS-Université de Paris
Krížence mali lepšie vlastnosti
Vedci sa domnievajú, že kombinácia dvoch druhov oslov vyústila do dokonalej zmesi temperamentu, sily a rýchlosti krížencov. Výsledný kunga bol silnejší a rýchlejší než domáci osol, ale zároveň ho bolo jednoduchšie skrotiť než divého sýrskeho osla. Tento typ medzidruhového šľachtenia nebol vôbec jednoduchý, čo vypovedá aj o vyspelosti a vynaliezavosti dávnych spoločností.
„Je prekvapujúce, že tieto staroveké spoločnosti používali niečo také zložité, ako je hybridný chov. Šlo o zámerný čin. Mali domáceho osla a vedeli, že nedokážu skrotiť divého sýrskeho osla a ešte nedomestikovali kone. Takže zámerne vyvinuli stratégiu kríženia dvoch odlišných druhov, aby tak skombinovali rozdielne vlastnosti, ktoré považovali za žiaduce v prípade oboch rodičovských druhov,“ hovorí pre web Gizmodo spoluautorka výskumu Eva-Maria Geiglová.
Náročnosť šľachtenia mohla zapríčiniť úpadok chovu krížencov po tom, ako do regiónu prišli kone v období pred štyritisíc rokmi. Práve jednoduchší chov a množenie koní, ktoré mali zároveň aj porovnateľné vlastnosti ako legendárne kunga, boli dôvodom, prečo so šľachtením prestali.
Prvý známy prípad
Krížence kunga sú v ľudskej histórii prvým známym prípadom zámerného medzidruhového kríženia, ktoré praktizovali chovatelia v skorej dobe bronzovej za účelom vyšľachtenia zvierat. Štúdia poskytuje presnú zoologickú klasifikáciu tohto už vyhynutého zvieraťa, ktoré bolo známe svojou fyzickou, ale aj symbolickou silou.
Krížence kunga neboli len obyčajným zvieraťom, ale zohrávali v spoločnosti aj dôležitú úlohu v upevňovaní vzťahov medzi kráľovskými rodmi, boli symbolom moci i bohatstva a neoddeliteľnou súčasťou vojenstva a ceremónií. Náročnosť šľachtenia tiež vypovedá o poznatkoch a vynaliezavosti starovekej civilizácie v krajine úrodného polmesiaca.
Zdroje: DOI: 10.1126/sciadv.abm0218, Tlačová správa CNRS, Gizmodo,
