Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. V decembri roku 1993 bolo mesto spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V historickom jadre mesta – mestskej pamiatkovej rezervácii – je 360 objektov umelecko-historických pamiatok. Archeologické nálezy na vrchu Glanzenberg dokazujú, že prvotné baníctvo sa na území dnešnej Banskej Štiavnice rozvíjalo už v období keltského osídlenia.
História mesta je spätá s baníctvom
V roku 1238 boli Banskej Štiavnici udelené privilégiá kráľovského mesta. História mesta od jeho vzniku je spätá s baníctvom, o čom svedčí aj mestský erb. Banskoštiavnický rudný revír v ťažbe striebra od 13. až do konca 18. storočia bol v niektorých obdobiach najproduktívnejším zo všetkých banských revírov v Európe a v ťažbe zlata patril k najvýznamnejším producentom. V 13. storočí na pozvanie panovníka prichádzajú do mesta nemeckí osadníci, predovšetkým baníci z dolnonemeckých a rakúskych území. Už v tomto období stáli v meste dve neskororománske baziliky, čo svedčí o bohatstve a prosperite mesta. Na konci 14. storočia sa upevnil politický význam Banskej Štiavnice vytvorením Zväzu stredoslovenských banských miest. Prosperitu mesta narušili mocenské boje o uhorský trón a následné zemetrasenie v rokoch 1442 – 1443. Prehľad histórie baníctva a množstvo zaujímavých exponátov ponúka Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici.
Starý zámok v Banskej Štiavnici
Na prelome 15. a 16. storočia bohatí mešťania a majitelia baní investovali do výstavby honosných reprezentačných sídel. To sa významne odzrkadlilo na celkovej podobe mesta. Po porážke uhorskej armády tureckými vojskami v bitke pri Moháči (1526) sa pod hrozbou tureckých nájazdov v meste začalo s výstavbou fortifikačného systému, ktorého výstavbou bol poverený taliansky staviteľ Pietro Ferrabosco. Na konci 16. storočia sa mesto stalo sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne v celej stredoslovenskej oblasti. V roku 1627 sa v miestnych baniach prvýkrát na svete použil pušný prach na banský odstrel. V 17. storočí Banská Štiavnica prežila svoje zlaté obdobie. Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyšie hodnoty v roku 1690. Popri hospodárskemu a technickému rozvoju mesto zaznamenalo kultúrny a stavebný rozmach.
Centrum rozvoja banskej vedy a techniky v Európe
V 18. storočí bola Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku. Významným medzníkom v histórii mesta bolo zriadenie Baníckej akadémie v roku 1762. Bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe. Prvá prednáška na Baníckej akadémii odznela 1. októbra 1764. S menami profesorov tejto školy sú spojené mnohé európske, ba aj svetové prvenstvá v oblasti vedy a techniky. Banícka akadémia sa neskôr zlúčila s Lesníckym inštitútom a tak vznikla Banícka a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici.
Pamiatková budova bývalej Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici
Akadémia vyškolila množstvo banských odborníkov, ktorí sa podieľali na zavádzaní nových metód a postupov pri ťažbe rúd prakticky na celom svete. Práve vďaka jej študentom sa zachovala najrázovitejšia a súčasne najpôsobivejšia tradícia Banskej Štiavnice – Salamander. Je to svojrázny sprievod mestom v dobových kostýmoch, presýtený atmosférou zašlých slávnych čias, ktorý sa koná každý rok začiatkom septembra.
Botanická záhrada v Banskej Štiavnici
Dendrologický parkový objekt pri národnej kultúrnej pamiatke Banícka a lesnícka akadémia s početnými vzácnymi druhmi drevín a krov (na výmere 3,55 ha), esteticky dotvárajúcich historický areál.
Chránená botanická záhrada v Banskej Štiavnici
Tajchy – poklady regiónu
V Štiavnických vrchoch bolo na prelome 17. a 18. storočia vybudovaných viac ako 66 tajchov. Mnohé z nich sú úplne zabudnuté, niektoré sú zasypané, alebo inak zanikli. Existencia tajchov je jedným z dôvodov zaradenia Banskej Štiavnice do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Funkčných nádrží je 24 a slúžia na rekreačné účely, rybačku, či ako zdroj vody. Najznámejším z nich je Počúvadlianske jazero, hovorovo Počúvadlo. Patrí medzi najkrajšie a najväčšie tajchy – dá sa tu kúpať, požičať si čln alebo vodný bicykel. V okolí Počúvadla sú ubytovacie zariadenia, zväčša turistickej kategórie, chaty a penzióny. Je to obvyklé miesto výstupu na legendárne Sitno.
Počúvadlianske jazero
Banská Štiavnica je v tomto roku Mesto kultúry 2019.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje a fotozdroj:
http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/unesco/svetove-dedicstvo-unesco.html
http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/historicka-galeria/hrady-zamky-brany.html
http://www.banskastiavnica.sk/index.html
https://www.banskastiavnica.travel/co-vidiet/miesta-a-pamiatky/akademia-botanicka-zahrada/
Autor ilustračnej fotografie: Ján Petrík