Pracovníci Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) našli prírodný aj historický poklad pri prechádzke lesom.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Jaskyniari zo SMOPaJ objavili na skalnej terase vo vápencovom masíve na severe Slovenska niekoľko jaskýň. Zatiaľ nechcú kvôli výskumu miesto viac konkretizovať. Ministerstvo životného prostredia SR informovalo o tom, že jedna z nich skrývala ľudské pozostatky a keramické nádoby badenskej kultúry z obdobia zhruba 3000 rokov pred Kristom. Pamiatkari, archeológovia a antropológovia teraz budú zisťovať funkciu nájdených predmetov a skúmať, či sa v týchto jaskynných priestoroch odohrávali nejaké obrady.
Viac o tomto objave pre portál Veda na dosah porozprávala Zuzana Šimková, kurátorka archeologickej zbierky Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
Ide o prvý nález tohto druhu v okolí
Hoci bola badenská kultúra, typická práve badenskou keramikou so žliabkami na povrchu, rozšírená na celom území Slovenska, podľa slov odborníčky o podobných nálezoch v okolí Liptova existujú len písomné záznamy z 20. storočia. „Sú to zväčša len zmienky o tom, že sa v jaskyni našiel nejaký črep alebo nejaký kamenný nástroj, ktorý sa dá priradiť do obdobia eneolitu alebo badenskej kultúry. Takéto záznamy sa týkajú asi piatich jaskýň v okolí, preto je náš nález taký vzácny,“ vysvetľuje.
Nález badenskej keramiky v novoobjavenej jaskyni na severe Slovenska. Zdroj: SMOPAJ
Zuzana Šimková ďalej hovorí, že v jaskyni sa našli črepy nádob, ktoré sa teraz rekonštruujú. „Zachovali sa z nich menšie aj väčšie časti. Jedna z väčších častí rozbitých nádob pripomína misku, iná krčah. Ale čo je čo budeme stopercentne vedieť, až keď úlomky pospájame.“
Odborníčka ešte upozorňuje, že v staršej literatúre sa o badenskej keramike píše aj ako o kanelovanej keramike, pretože žliabky sa kedysi nazývali kanelúrami.
Odborníci ešte len odkryjú príbeh pozostatkov
Príbeh pozostatkov z náleziska môže ešte viac priblížiť analýza nájdených ľudských kostí, ktorej sa však zrejme budú odborníci venovať neskôr. „Tieto ľudské pozostatky boli rozhádzané. Nevieme, z akého dôvodu. Či boli najskôr uložené inde a do jaskyne boli prenesené alebo ich rozhádzali zvieratá.“
Zuzana Šimková vysvetľuje, že ďalšie pátranie ešte môže odhaliť pestrý príbeh. Jaskyne totiž ľudia využívali od najstarších čias až po 2. svetovú vojnu, či už zo sakrálnych, alebo z praktických dôvodov.
„Aj keď v dobe, z ktorej je náš nález, už ľudia žili v osadách, dokonca v opevnených sídliskách, jaskyne im mohli poskytovať úkryt v časoch nebezpečenstva, napríklad vojen alebo pred zlým počasím. Mohli ich využívať ako podzemné pohrebiská alebo ako miesta, kde prinášali ľudské obete podzemným božstvám. Aj také jaskyne na Slovensku máme, napríklad v Slovenskom krase. Zatiaľ sa však zdá, že táto jaskyňa nebola na bežné využívanie,“ hovorí odborníčka a dodáva, že po ukončení antropologickej analýzy a rekonštrukcie nádob by mal byť nález vystavený v priestoroch SMOPaJ.
