Z tohto obdobia neboli doteraz v strednej Európe keramické nádoby známe. Vyrobili ju prekvapivo lovci-zberači, nie prví poľnohospodári.
Keramika nájdená blízko termálnych prameňov v Santovke na juhu Slovenska bola vyrobená v čase približne 5800 pred n. l. Z tohto obdobia neboli doteraz v strednej Európe keramické nádoby známe. Výskum geológov a archeológov z Masarykovej univerzity a Vysokého učenia technického v Brne, Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied a University of York naznačuje, že túto keramiku prekvapivo vyrobili lovci-zberači, nie prví poľnohospodári.
Obdobie posledných lovcov a zberačov
Vedecký výskum zameraný na keramiku nájdenú v okolí Santovky na Slovensku priniesol objav, ktorý rozširuje znalosti vedcov o období posledných lovcov a zberačov v strednej Európe. Podľa rádiokarbónového datovania bola totiž nádoba vyrobená o niekoľko storočí skôr, než sa v oblasti objavili prví poľnohospodári.
Toto zistenie obohacuje doterajšie predstavy odborníkov o živote na konci strednej doby kamennej. Svoj výskum bádatelia publikovali v prestížnych časopisoch Radiocarbon a Nature Scientific Reports.
Keramika prezradila mnoho
Keramická nádoba, zachovaná v podobe črepov, bola vypálená pri nízkych teplotách, okolo 600 stupňov Celzia, čo bolo overené aj experimentálne. Vďaka tomuto primitívnemu spôsobu výpalu zostali zachované zvláštne prísady v keramickom ceste, a to listy a stonky tráv.
„Pridávanie tzv. organického ostriva vo forme tráv rodu Festuca zabezpečovalo tvarovú stabilitu pri formovaní, odolnosť pri výpale a nízku hmotnosť dôležitú pre mobilný spôsob života lovecko-zberačských komunít,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Jan Petřík z Ústavu geologických vied Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.
Práve nízka teplota výpalu a prítomnosť trávy ako ostriva podporujú podľa vedcov hypotézu, že túto keramiku vyrábali miestni lovci-zberači, nie usadení poľnohospodári. Uvedený predpoklad bol podporený aj lipidovou analýzou (skúma zvyšky tuku v keramike), ktorá naznačuje, že v nádobách boli pripravované pokrmy z mäsa divokých prežúvavcov. Vďaka analýze materiálu zo širšieho okolia nálezu vedci tiež zistili, že nádoba musela byť vyrobená v oblasti vzdialenejšej ako 10 kilometrov od miesta nálezu. „To svedčí o rozsiahlom teritóriu, ktoré tieto komunity využívali,” priblížil Jan Petřík.
Prišla z juhovýchodu
Objav má podľa vedcov zásadný význam pre pochopenie šírenia keramickej technológie a interakcií medzi rôznymi komunitami na prelome mezolitu a neolitu. Odborníci predpokladajú, že znalosť keramických nádob dorazila do strednej Európy z juhovýchodu cez Balkán spolu s ďalšími atribútmi poľnohospodárskeho spôsobu života. Z doterajších poznatkov vyplýva, že sa do Európy dostala tiež z Ďalekého východu prostredníctvom lovcov a zberačov.
Samotná keramika bola na Slovensku nájdená v roku 2011, ale jej detailný výskum prebiehal od roku 2020. Finálna fáza výskumu bola podporená projektom Pripravení na budúcnosť: porozumenie dlhodobej odolnosti ľudskej kultúry (RES-HUM).
Zdroj: TS Masarykova univerzita
(JM)