Ako sa vyvíjalo obyvateľstvo na našom území, aké mali ľudia vzťahy a aké choroby prekonali, dokážu odborníci vyčítať i zo vzoriek z pohrebísk.
Nový areál MUNI BioPharma Hub vznikne do roku 2026. Zdroj: Masarykova univerzita
Českí vedci dokážu dnes na základe odberu vzoriek z pohrebísk z rôznych období celkom efektívne identifikovať genetický základ ľudských populácií. Prečítajú z nich napríklad to, ako sa vyvíjalo obyvateľstvo na našom území, aké boli v niekdajšej populácii medziľudské vzťahy či akým civilizačným chorobám ľudia kedysi čelili. Výskumami v oblasti archeogenetiky sa má najnovšie zaoberať aj unikátne laboratórium v Brne, ktoré bude súčasťou Centra molekulárnej medicíny projektu MUNI BioPharma Hub. Podľa odborníkov by malo prispieť k zvýšeniu odolnosti ľudskej spoločnosti.
Vznik archeogenetického centra má z pozície riešiteľa zastrešiť Jiří Macháček, ktorý si pred týždňom v nedeľu prevzal na 22. ročníku súťaže Česká hlava, prezývanej aj česká nobelovka, Cenu Invence. „Nové centrum pomôže zvýšiť odolnosť českej spoločnosti nielen výskumom počiatkov civilizačných ochorení, ale predovšetkým kritickou reflexiou súčasných kultúrnych a etnických identít,“ hovorí vedúci Ústavu archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity. Macháčkov projekt Připraveni na budoucnost: porozumění dlouhodobé odolnosti lidské kultury získal dotáciu 426 miliónov českých korún.
Pod vedením Zuzany Hofmanovej
Nový areál MUNI BioPharma Hub vznikne do roku 2026. V laboratóriu bude pracovať výskumná skupina Zuzany Hofmanovej. Vynikajúca mladá vedkyňa pôsobí momentálne v Inštitúte Maxa Plancka v Lipsku, ktorý vedie držiteľ Nobelovej ceny za rok 2022 Svante Pääbo, a súčasne na Masarykovej univerzite v Brne v projekte FORMOR.
„Dúfame, že v rámci nášho nového projektu vybuduje Zuzana Hofmanová v spolupráci s kolegami z centra CEITEC, lekárskej a prírodovedeckej fakulty konkurencieschopné centrum, ktoré sa stane lídrom archeogenetického výskumu v našej časti Európy,“ doplnil Macháček.
Prešli obrovský kus cesty
Odborník sa špecializuje na slovanskú archeológiu raného stredoveku a počítačovú podporu v archeológii. „Výskumný tím nášho Ústavu archeológie a muzeológie prešiel za posledné roky ohromný kus cesty,“ poznamenal Macháček, ktorý sa so svojím tímom doteraz zaslúžil o mnoho významných nálezov, či už to boli šperky a zbrane veľkomoravských bojovníkov, veľkomoravský kostol, alebo prelomový objav zvieracích kostí – rebier s časťou runovej abecedy. Posledný uvedený nález podľa vedcov nasvedčuje, že už dlho pred zavedením hlaholiky (v 9. stor. n. l., pozn. red.), ktorú dodnes vedci považovali za najstaršie písmo Slovanov, sa slovanské kmene dostali do kontaktu so starogermánskymi runami.
Zdroj: TS MUNI
(af)
