Tak znie známe slovenské príslovie. Mlyny patria u nás medzi najrozšírenejšie tradičné výrobné prostriedky. Odjakživa boli centrom rozvinutej dobovej technológie a zohrávali významnú technickú, ekonomickú a civilizačnú úlohu. Mlynári patrili medzi bohatých a vplyvných občanov dediny, vlastnili veľké lúky a role, ktoré mali v prenájme od zemepána.
Dnes je všetko celkom inak a toto remeslo upadá do zabudnutia. „V súčasnosti nájdeme staré mlyny len ako pamiatky v niektorých obciach alebo v skanzenoch,“ hovorí Dávid Patera. Hoci tento mladý študent nezdedil mlynárstvo po otcovi, učarovalo mu natoľko, že sa téme venoval vo svojej práci v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) 2017 a v kategórii História, filozofia, právne vedy sa umiestnil na prvom mieste.
„Prvý písomný doklad o existencii mlynárstva na našom území je už z roku 1135. Je to obdobie staršie ako mnohé obce na Slovensku,“ dozvedáme sa od gymnazistu zo Spišskej Novej Vsi. „V 13. storočí sa na našom území spomína už 150 mlynov. V druhej polovici 14. storočia začali vznikať riečne lodné mlyny na rieke Dunaj. Mlynárstvo vznikalo v rôznych formách, či už veterné mlyny na Záhorí, alebo vodné mlyny na veľkých riekach akou je Dunaj.“
Dávid sa zameral najmä na oblasť obce Hnilčík a jej usadlosti v doline Železného potoka v regióne Spiša, kde počiatky mlynárstva siahajú do druhej polovice 18. storočia. „Najväčšou zaujímavosťou je, že v tejto doline sa v minulosti mlynárstvo tak rozšírilo, že tu vzniklo až 13 mlynov. Strmý spád tunajšieho potoka využili naši predkovia veľmi dômyselne. Taktiež je pozoruhodné, že kedysi bola obec rozdelená na hornú a dolnú časť. V dolnom Hnilčíku bola hustota mlynov naozaj fascinujúca. V dĺžke približne 3,5 kilometra tu bolo situovaných až 12 mlynov a dokonca tri vedľa seba! Toto všetko svedčí o popularite tohto remesla a o chuti tunajších obyvateľov podnikať,“ vysvetľuje Dávid.
Získavanie informácií o mlynárskej tradícii v doline Železného potoka začalo v archívoch a pokračovalo samotným výskumom v teréne. Nanešťastie v každej zo získaných publikácií bola problematika spomenutá len okrajovo. „Veľkým zdrojom informácií bol pre mňa archív v Levoči a v Spišskej Novej Vsi, kde sa nachádzajú plány a spisy, ktoré mi pri písaní práce veľmi pomohli. Ďalej katastrálne, banské alebo všeobecné mapy obce Hnilčík a okolia, kde boli staré mlyny zaznačené. Zistil som ich presnú polohu a podnikol terénny výskum. Porovnával som stav kedysi a dnes, ako veľmi došlo k zmene za dlhé časové obdobie.“
Prvý vodný mlyn v danej lokalite bol postavený zadarmo, poddanými. Najspoľahlivejší poddaný sa stal mlynárom, ktorý pracoval pre svojho pána. Uvádza sa, že v krátkom čase sa tento nápad rozšíril a vzniklo tu viacero pánskych vodných mlynov. Náklady na fungovanie mlynov boli nulové. Tieto fakty sa stali hlavnou príčinou a podnetom k vzniku mlynárstva v údolí Železného potoka. „Najviac informácií som sa dozvedel o poslednom fungujúcom mlyne, o ktorom mi vedeli povedať aj starší obyvatelia obce. O mlynoch, ktoré existovali v 19. storočí, nevedel už skoro nik. Od polovice 19. storočia došlo k modernizácii – po nainštalovaní vodných turbín a iných mechanizmov sa stali mlyny produktívnejšími a postupne odrovnali zastaranú konkurenciu.“
„V súčasnosti drvivá väčšina mlynov, ktoré zanikli koncom 19. storočia, už nestojí a nachádzajú sa po nich len terénne stopy. Dodnes sa zachovala budova len jediného – posledného mlyna. Dva mlyny boli prestavané na rodinné domy,“ objasňuje Dávid, ktorý miesta výskytu mlynov v obci navštívil v rámci svojho výskumu. Je treba dodať, že pôvodné budovy mlynov sú cennejšie ako klasické ľudové drevenice. Tých sa v okolí Hnilčíka zachovalo omnoho viac.
„Ani po napísaní mojej práce táto téma nie je dostatočne spracovaná, pretože aj počas súťaže SOČ som sa dostal k novým poznatkom, ktoré som následne pri prezentovaní spomenul,“ dodáva Dávid. Verí, že jeho práca poslúži pre budúce generácie k lepšiemu pochopeniu histórie regiónu, ako aj obyvateľom obce vytvoriť si obraz toho, ako v minulosti vyzerala dedinka Hnilčík. Touto prácou však jeho bádanie ani zďaleka nekončí. „Plánujem podniknúť bohatší archívny výskum a dotiahnuť terénne skúmanie do úplného konca, aby sa podarilo zdokumentovanie všetkých stôp po mlynárstve.“
Získavanie informácií v archívoch, či priamo na mieste vyžaduje množstvo času. Dávid Patera tejto činnosti obetuje svoj voľný čas rád a v budúcnosti by chcel odovzdávať svoje vedomosti ďalším generáciám ako učiteľ. „Rozhodol som sa, že po ukončení štúdia na strednej škole budú moje kroky putovať smerom k pedagogike predmetov dejepis a geografia.“
Informácie a foto poskytol: Dávid Patera
Spracovala: Katarína Sládečková pre redakciu Veda na dosah
Uverejnila: VČ