Geografické prostredie malo výrazný vplyv na proces osídlenia v horských a podhorských oblastiach. Práve porovnanie rozdielov v osídlení v obidvoch typoch krajiny na príkladoch vytipovaných kľúčových lokalít, najmä na západnom Slovensku, umožňuje postihnúť určité zákonitosti osídlenia. Hlavným zámerom projektu Proces a zákonitosti osídlenia horských a podhorských oblastí západného Slovenska v praveku a včasnej dobe dejinnej (Process and regularities of settlement development in mountain and foothill regions of Western Slovakia during prehistory and early historical period) je poznanie dynamiky osídlenia v horských a podhorských oblastiach v praveku a včasnej dobe dejinnej.
Ako riešiteľská organizácia v roli koordinátora pôsobí Slovenské národné múzeum; zodpovedný riešiteľ: Igor Bazovský. Spolupracujúca organizácia je Archeologický ústav SAV, ktorý zastupuje doc. PhDr. Gertrúda Březinová, CSc.
Dôraz v rámci projektu je podľa riešiteľov kladený na historické medzníky v danom čase a priestore (napr. začiatok halštatského a laténskeho osídlenia horských oblastí, záver laténskeho osídlenia malokarpatskej oblasti v kontexte „katastrofického horizontu“ v závere doby laténskej). Kľúčové sú styčné oblasti horských a podhorských kultúrnych okruhov – najmä stredné Považie, Záhorie, stredné a horné Ponitrie. Výskumníci sledujú surovinové a environmentálne zázemie a komunikačné ťahy, pričom prostriedkom na dosiahnutie vytýčených cieľov má byť interdisciplinárny prístup k problematike.
Riešiteľská organizácia Slovenské národné múzeum pokračovala v minulom roku v prieskumoch v oblasti juhozápadného Slovenska – išlo o prieskumy v povodí potokov Bohatá a Parná či lokality z doby laténskej a rímskej. „Okrem prieskumov na dávnejšie známych lokalitách sa podarilo objaviť dve nové lokality – sídlisko z doby laténskej v Lábe a sídlisko z doby rímskej v Kostolišti. V rámci systematického prieskumu a výskumu osídlenia uvedených období v Tvrdošovciach sa v roku 2018 podarilo kompletne preskúmať dva archeologické objekty obytného charakteru, ktoré boli vytypované na základe geofyzikálneho prieskumu. Prvým je polozemnica 7-kolovej konštrukcie z doby rímskej, ktorej datovanie bolo overené už pri výskume v predchádzajúcom roku. Druhý objekt – zemnicu 2-kolovej konštrukcie datujú nálezy do doby laténskej. Z výplne oboch objektov boli odobraté vzorky pre paleobotaniku. Dôležitým podkladom pre výskum pravekých hradísk v Malých Karpatoch bolo získanie detailných lidarových snímok zo 46 lokalít,“ uvádzajú riešitelia projektu.
Archeologický ústav SAV pokračoval v získavaní záberov prostredníctvom LIDAR – snímkovania, kde sa zamerali z hľadiska archeológie na dva zaujímavé mezoregióny, a to Podskalie, Pružina a okolie a na Vršatec, Tuchyňu, Kvašov a okolie. Uskutočnili sa aj prieskumy polôh v katastri Ilavy, okr. Ilava, ako aj prieskum polohy Veľké skaly/Roháč v katastri Podskalia, okr. Považská Bystrica.
Ďalšou aktivitou v rámci projektu je spracovávanie a vyhodnocovanie materiálu zo starších výskumov, ako aj nálezov získaných v rámci projektu. Riešiteľské organizácie pokračovali v roku 2018 v zhromažďovaní údajov o archeologických lokalitách. Existujúca databáza bola terénnymi prieskumami doplnená o niekoľko nových lokalít.
Nálezy a vzorky boli skúmané prírodovednými metódami. Bola realizovaná analýza C14 vzorky z Bukovej. Pokračovali analýzy kovov – röntgenovo-fluorescenčenj analýze bol podrobený ďalší súbor predmetov z rôznych lokalít prevažne z doby laténskej a rímskej. Okrem nálezov zo Slovenského národného múzea – Archeologického múzea boli analyzované aj archeologické predmety z múzea v Hlohovci. V spolupráci so Slovenským národným múzeom – Prírodovedným múzeom je robená analýza zvyškov kože z konského postroja z Borinky z doby rímskej.
Predstavitelia spoluriešiteľskej organizácie (Archeologický ústav SAV) venovali pozornosť spracovaniu a prezentácii starších výskumov v Nitre a Bratislave. Čiastočné výsledky boli prezentované na dvoch domácich konferenciách a ďalších medzinárodných. Preskúmaná bola aj lokalita Bratislavský hrad. Na troch konferenciách boli prezentované priebežné výsledky zo spracovania materiálu a aj z terénnej aktivity. Pokračovalo sa v zbieraní lokalít z okresov Púchov a Považská Bystrica.
V rámci projektu zorganizovali riešitelia mnohé konferencie a výsledky riešenia projektu prezentovali na niekoľkých ďalších konferenciách a iných vedeckých podujatiach.
Stretnutie kompletného riešiteľského tímu bolo zamerané predovšetkým na vzájomné informovanie o tom, na čom jednotliví členovia pracujú. V priateľskej atmosfére s bohatou diskusiou boli prezentované jednotlivé referáty. V roku 2019 by mali byť súčasťou kompletnej monografie, ktorá vyjde ako Suplementum SNM.
Projekt je realizovaný v období 1. 7. 2016 – 30. 6. 2020.
Informácie poskytla: doc. PhDr. Gertrúda Březinová, CSc., Archeologický ústav SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto:
Ilustračné foto: Pixabay.com /Free-Photos/
Uverejnila: VČ
