Výsledky výskumov konšpiračných teórií poukazujú na ich prevažne negatívne dôsledky na postoje a správanie ľudí.
Dôvera v konšpiračné teórie môže podkopávať spoločenskú, environmentálnu a ekonomickú udržateľnosť. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Medzinárodný tím psychológov pozostávajúci z Jakuba Šrola (Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.), Jana-Willema van Prooijena (Vrije Universiteit Amsterdam) a Mariny Maglić (Ivo Pilar Institute v Záhrebe) publikoval v pondelok článok v prestížnom časopise Nature Human Behavior s názvom Ako môže dôvera v konšpiračné teórie poškodzovať udržateľnosť.
Výsledky prehľadovej štúdie
Článok predstavuje výsledky prehľadovej štúdie, v ktorej autorský kolektív zhŕňa poznatky doterajších výskumov o tom, ako môžu konšpiračné presvedčenia poškodzovať udržateľnosť dnešných spoločností.
„Udržateľnosť pritom v širokom zmysle chápeme ako schopnosť ľudskej komunity plniť svoje potreby v súčasnosti bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií plniť ich vlastné potreby. Nevenujeme sa preto iba environmentálnej zložke, ale aj sociálnemu a ekonomickému pilieru udržateľnosti. Článok prezentuje dva spôsoby, ktorými môžu konšpiračné teórie poškodzovať udržateľnosť. Opakované vystavenie konšpiračným teóriám môže buď priamo znižovať udržateľné postoje a správanie ľudí, alebo môžu konšpiračné presvedčenia ľuďom poslúžiť na zdôvodnenie a ospravedlnenie ich vlastných postojov či spôsobov správania, ktoré poškodzujú udržateľnosť,“ uvádza Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Autori a autorka článku argumentujú, že súčasné výskumy konšpiračných presvedčení poskytujú dôkazy o tom, že dôvera v konšpiračné teórie môže podkopávať:
- spoločenskú udržateľnosť: narúšaním vzťahov medzi ľuďmi a skupinami v spoločnosti a prispievaním k spoločenskej polarizácii; podkopávaním verejného zdravia, napríklad znižovaním ochoty dať sa zaočkovať; či dokonca ohrozovaním základných ľudských práv prostredníctvom podkopávania dôvery v inštitúcie, ktoré tieto práva garantujú;
- environmentálnu udržateľnosť: znižovaním podpory obmedzovania emisií skleníkových plynov, investícií do čistých zdrojov energie či ochrany zraniteľných ekosystémov;
- ekonomickú udržateľnosť: podkopávaním dôvery a spolupráce medzi ľuďmi a komunitami; znižovaním podpory technologických inovácií; a poškodzovaním medzinárodných vzťahov, ktoré sú nevyhnutným predpokladom zdravého fungovania medzinárodného trhu.
Prevažne negatívne dôsledky
Autorský kolektív taktiež zdôrazňuje medzery v súčasnom poznaní toho, ako konšpiračné teórie ovplyvňujú udržateľnosť, a poukazuje na potrebu ďalšieho výskumu. Jednou z limitácií súčasného výskumu je, že jeho prevažná časť prebieha v západných krajinách (USA či Veľká Británia), a preto je dôležité získať viac výskumných záverov aj z krajín, ktoré sú v tomto výskume zatiaľ zastúpené málo, napríklad krajín globálneho juhu.
„Rôzne konšpiračné teórie môžu ovplyvňovať udržateľnosť rôznym spôsobom a nie je vylúčené, že niektoré konkrétne konšpiračné teórie by mohli mať v tomto ohľade aj pozitívny účinok. K tomuto by mohlo dochádzať napríklad v krajinách, kde vysoká miera korupcie či zneužívanie právomocí verejných činiteľov už dnes prispieva k zhoršenej udržateľnosti. Napriek tomu však zdôrazňujeme, že výsledky existujúcich výskumov konšpiračných teórií poukazujú na ich prevažne negatívne dôsledky na postoje a správanie ľudí v oblasti spoločenskej, environmentálnej a ekonomickej udržateľnosti,“ dodal Šrol.
Zdroj: TS SAV
(zh)
