Hymnus starý približne 3000 rokov opisuje Babylon v čase najväčšieho rozkvetu. K jeho objavu prispela aj umelá inteligencia.

Tabuľka s fragmentom textu napísaným klinovým písmom. Zdroj: LMU/Enrique Jimenez
Medzinárodný výskumný tím objavil tisícročia starý hymnus zo starobylého Babylona. Objav sa podaril vďaka spolupráci Univerzity Ludwiga Maximiliána v Mníchove (Ludwig-Maximilians-Universität München – LMU) a Bagdadskej univerzity (University of Baghdad). Článok o hymnuse bol uverejnený v špecializovanej publikácii Iraq vydavateľstva Cambridge University Press.
Babylon – starobylá metropola
Starobylý Babylon bol založený okolo roku 2000 pred n. l. vo vtedajšej Mezopotámii. V tom čase bol najväčším mestom na svete a kultúrnou metropolou, kde vznikali diela, ktoré sú dnes súčasťou svetovej literatúry, ako napríklad Epos o Gilgamešovi.
Podľa vedcov z Univerzity Ludwiga Maximiliána v Mníchove (LMU) sa doteraz neznáma óda datuje približne do roku 1000 pred n. l., obsahuje 250 riadkov a opisuje život v meste Babylon. Pozostatky starobylého Babylona sa nachádzajú približne 85 kilometrov južne od irackého hlavného mesta Bagdad.

Pozostatky starobylého Babylona. Zdroj: Wikimedia Commons/Safa.daneshvar
Rozkvet Babylona a zmienka o kňažkách
Objavený text je napísaný v babylončine na fragmente hlinenej tabuľky. Podľa odborníkov ho mal napísať Babylončan ako ódu na svoje mesto. „Je to fascinujúci hymnus, ktorý opisuje Babylon v čase jeho najväčšieho rozkvetu a poskytuje pohľad na život jeho obyvateľov, a to vrátane jeho ženských obyvateliek,“ hovorí jeden z hlavných autorov Enrique Jiménez, odborník na staroveký orient z LMU.
„Autor opisuje budovy v meste, ale aj to, ako Eufrat prináša jar a polia sa zelenajú. Je to veľkolepé. Z Mezopotámie sa totiž zachovalo len veľmi málo opisov prírody,“ uviedol Jiménez.
Odborníkov prekvapili aj informácie o babylonských ženách. Text opisuje rolu kňažiek v spoločnosti a úlohy, ktoré s tým boli spojené. Táto zmienka je pre odborníkov mimoriadne cenná, pretože doteraz sa nenašli žiadne texty opisujúce kňažky. Hymnus tiež poskytuje pohľad na vzájomné vzťahy v mestskej spoločnosti. Obyvatelia sú v ňom opísaní ako úctiví voči cudzincom.

Enrique Jiménez je odborníkom na babylonskú literatúru. Na jej rozlúštenie používa aj umelú inteligenciu. Zdroj: Zdroj: LMU/Enrique Jimenez
Tisícročné texty a umelá inteligencia
V období Babylonskej ríše sa texty písali klinovým písmom na hlinené tabuľky. Zachovali sa nám väčšinou len fragmenty, ktoré sú uložené v Sipparskej knižnici. Hovorí sa, že ich tam Noe ukryl pred potopou skôr, ako vstúpil na archu.
Jedným z cieľov spolupráce s Bagdadskou univerzitou je rozlúštiť stovky klinopisných tabuliek zo Sipparskej knižnice. V rámci projektu Elektronická babylonská literatúra Jiménez digitalizuje fragmenty hlinených tabuliek z celého sveta, aby ich tak uchoval pre ďalšie generácie. Na dešifrovanie súvisiacich fragmentov používa umelú inteligenciu (AI).
Umelá inteligencia je pre odborníkov cennou pomôckou, ktorá urýchľuje celý proces. „Pomocou našej platformy podporovanej umelou inteligenciou sa nám podarilo identifikovať ďalších 30 rukopisov, ktoré patria k znovuobjavenému hymnusu – proces, ktorý by v minulosti trval desaťročia,“ hovorí Jiménez, profesor starovekých blízkovýchodných literatúr pôsobiaci v Asýrskom inštitúte LMU. Vďaka dodatočným textom tak moli vedci rozlúštiť ódu napriek tomu, že bola miestami neúplná.
Ďalšie náleziská naznačujú, že išlo o v tých časoch rozšírený text. „Chválospev prepisovali deti v škole. Je výnimočné, že text, ktorý bol v tom čase taký populárny, bol dodnes neznámy.“
Zdroj: LMU (1, 2), science.ORF.at
(zh)