V tomto roku, ktorý bol vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra, si pripomíname 200. výročia jeho narodenia. Ľudovít Štúr je jednou z najvýznamnejších osobností slovenských dejín.
Historik prof. PhDr. Dušan Škvarna, PhD., z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, pri tejto príležitosti uviedol, že modernizácia Slovenska, na začiatku ktorej stál Ľudovít Štúr, je jedinečná, ale zatiaľ málo presvedčivo zachytená. Hoci sa súčasná doba veľmi odlišuje od pomerov z čias Štúrovho života, je s nimi previazaná. Štúrov humanistický a civilizačný odkaz je v mnohom aktuálny dodnes.
V štúrovských 30. a 40. rokoch 19. storočia sa urýchlila premena Slovákov z tradičného etnika na moderný národ. Pod utváranie slovenskej politiky a pod jej program, požadujúci odstránenie stavovskej spoločnosti v Uhorsku a priznanie rečových práv Slovákom, sa podpísal predovšetkým Štúr. Opodstatnene figuruje v pamäti ako sociálny reformátor, významný v rámci strednej Európy a jedinečný pre Slovensko.
Štúr sa stal prvým poslancom uhorského snemu v jeho dlhých dejinách, ktorý na pôde tejto najvyššej samosprávnej inštitúcie Uhorska vystúpil s požiadavkou používania slovenčiny v lokálnych úradoch, na ľudových i vyšších školách. Ešte závažnejšie a smelšie sa angažoval počas revolúcie 1848/49. Vtedy už stál spolu s Hurbanom na čele hnutia požadujúceho povýšiť Slovensko na autonómny útvar s vlastnými inštitúciami, hranicami a s vlastnou reprezentáciou. Prostredníctvom neho začala Slovenská národná rada na Myjave 19. septembra 1848 utvárať základy slovenskej štátnosti.
Štúr bol rozhľadenou osobnosťou, počas štúdia si osvojil moderné európske myslenie, vynikal všestrannými záujmami. Venoval sa napr. štúdiu ekonomických problémov, biologickým otázkam, vyššej matematike. Mal talent vedca i pedagóga, mysliteľa i organizátora. Generácia štúrovcov sa pričinila o kultúrne a politické povznesenie Slovenska tak ako nikto pred ňou a dlho po nej. Stala sa vzorom pre nasledujúce generácie vlastencov, ktorí sa štúrovcami inšpirovali.
Ľudovít Štúr a štúrovci sa chopili riešenia problémov, protirečení a výziev svojej doby a napriek radu neúspechov ich úspešne zvládli. Štúr sa spontánne zapísal do historickej pamäti, podobne ako napr. Svätopluk, Matej Bel, Mária Terézia a mnohí ďalší. Všetky známe Štúrove a štúrovské aktivity, ktoré si dodnes pripomíname (jazyk, noviny, škola, literatúra, osveta, politika atď.), neboli jeho cieľom, ale „iba“ prostriedkom. Cieľom bolo položiť také základy modernejšieho a slobodnejšieho Slovenska, aké by sa napriek neúspechom v budúcich desaťročiach už nedali rozrušiť.
Rozšírenú reportáž si môžete prečítať v e-novinách Vedecký kaleidoskop.
Autor: Marta Bartošovičová, CVTI SR
Foto: Alena Oravcová, CVTI SR
Uverejnila: ZČ