Medzinárodný tím vedcov prináša prelomový pohľad na dávnu minulosť populácií hovoriacich uralskými jazykmi, ako sú Maďari či Fíni.
Vedci prinášajú vôbec prvé presvedčivé genetické dôkazy o ranom šírení skupín hovoriacich uralskými jazykmi zo Sibíri do Európy. Kostrové pozostatky, Kopec Tatarka, Pohreb 58 (Krasnojarský kraj, Rusko). Zdroj: Ostravská univerzita. Autor: Aleksandr Vdovin
Medzinárodný tím vedcov objasnil pôvod uralskej a jenisejskej jazykovej rodiny. Odborníci na genetiku, archeológiu a lingvistiku z Harvardovej, Ostravskej a Viedenskej univerzity, ako aj z ďalších európskych, ázijských a amerických inštitúcií odhalili v starobylých vzorkách DNA doteraz neznáme genetické väzby medzi populáciami žijúcimi v období neskorého praveku a dnešnými skupinami obyvateľstva, ktoré hovoria uralskými jazykmi. Patria sem Fíni, Estónci, Maďari a ďalšie národy.
Prelomový pohľad na uralské a jenisejské jazyky
Uralská a jenisejská jazyková rodina patria z historického hľadiska k najzáhadnejším jazykovým rodinám Eurázie. Ľudia, ktorí dnes používajú jazyky oboch rodín, obývajú oblasti od centrálnej Sibíri cez severné Rusko až po Škandináviu, východné Pobaltie a Karpatskú kotlinu.
Pohyby obyvateľstva, ktoré stáli v pozadí expanzie týchto jazykov, zostávali doposiaľ neobjasnené. Výskumný tím pod vedením Tian Chen Zenga a Davida Reicha z Harvardovej univerzity, Leonida Viazova z Ostravskej univerzity, Rona Pinhasiho z Viedenskej univerzity a ich kolegov z ďalších univerzít a inštitúcií prináša v prestížnom časopise Nature prelomový pohľad na dávnu minulosť populácií hovoriacich uralskými a jenisejskými jazykmi.
Kľúčová analýza DNA
Na základe analýzy DNA 180 jedincov z obdobia počnúc neskorým paleolitom po bronzovú dobu (14 700 – 1 000 pred n. l.) vedci prinášajú vôbec prvé presvedčivé genetické dôkazy o ranom šírení skupín hovoriacich uralskými jazykmi zo Sibíri do Európy.
Vďaka analýze DNA sa výskumnému tímu podarilo identifikovať takzvanú jakutskú populáciu z neskorého neolitu a doby bronzovej (pred 4 500 – 3 200 rokmi) ako jeden z kľúčových faktorov, ktorý významne prispel ku genetike takmer všetkých dnešných uralsky hovoriacich národov. Táto skupina prišla najprv na západnú Sibír a potom do východnej Európy.
Tento migračný pohyb súvisí so sejmsko-turbinským archeologickým fenoménom – rýchlym rozšírením pokročilej bronzovej metalurgie v lesnej zóne Eurázie v rokoch 2 200 až 1 900 pred n. l. Nové výsledky naznačujú, že táto migrácia znamená aj najstaršiu expanziu uralského jazyka na západ.
„Jazyk síce z genómu priamo nevyčítame, ale kombináciou genetických, archeologických a jazykových dát môžeme rekonštruovať pozoruhodne presný obraz pravekej minulosti,“ uviedol za vedecký tím Leonid Viazov z Prírodovedeckej fakulty Ostravskej univerzity.
Migračný pohyb súvisí aj s rozšírením bronzovej metalurgie. Na obrázku párové figúrky koní na rukovätiach nožov z Övörkhangai (Mongolsko, vľavo) a okolia Omska (Rusko, vpravo). Zdroj: Ostravská univerzita. Autor: Igor Kovtun a Yuri Ožeredov
Kontakt s indoiránskymi pastiermi
Vedecký tím navyše doložil kontaktné zóny, kde sa uralskí hovoriaci stýkali s indoiránskymi pastiermi v stepi (príbuznými so skupinami, ako sú Skýti, Sarmati, Peržania a etnické skupiny v Tadžikistane, Afganistane, Pakistane a Indii).
Tieto kontakty poskytujú možný kontext pre známy súbor jazykových výpožičiek – teda slov a výrazov, ktoré sa do uralských jazykov dostali vplyvom jazykového kontaktu s indoiránskymi jazykmi.
Ohrozená ketština
Jenisejská jazyková rodina, dnes zastúpená už len ketštinou – jazykom ohrozenej skupiny Ketov v centrálnej Sibíri – tiež vykazuje zaujímavé genetické paralely. Výskum ukazuje spojitosť medzi predkami Ketov a obyvateľmi oblasti jazera Bajkal, čo môže vrhnúť nové svetlo i na hlbšie jazykové väzby medzi Eurázijčanmi a severoamerickými domorodými obyvateľmi.
Prelomová štúdia podčiarkuje význam medzinárodnej a medziodborovej spolupráce popri poznávaní ľudskej prehistórie.
Zdroj: Ostravská univerzita, Universität Wien
(zh)
