Nobelovu cenu za literatúru 2025 získal za pôsobivé a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického teroru potvrdzuje silu umenia.
Nobelova cena za literatúru 2025 poputuje do Maďarska. Laureátom pre rok 2025 je maďarský autor László Krasznahorkai. Zdroj: NobelPrize.org. Credit: Ill. Niklas Elmehed © Nobel Prize Outreach
Švédska akadémia oznámila dnes 9. októbra 2025 o 13.00 hod. nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Laureátom sa stal maďarský spisovateľ László Krasznahorkai. Cena mu bola udelená „za jeho pôsobivé a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického teroru potvrdzuje silu umenia“.
Vo svojom zdôvodnení udelenia Nobelovej ceny za literatúru píše predseda Nobelovej komisie Anders Olsson, že Krasznahorkai je „veľký epický spisovateľ stredoeurópskej tradície, ktorá siaha od Kafku po Thomasa Bernharda a vyznačuje sa absurdizmom a grotesknou prehnanosťou“.
Debutový román Satanské tango
László Krasznahorkai sa narodil v roku 1954 v malom meste Gyula na juhovýchode Maďarska, neďaleko rumunských hraníc. Podobná odľahlá vidiecka oblasť je tiež dejiskom jeho debutového románu Sátántangó (Satanské tango), ktorý vyšiel v roku 1985. Románom, ktorý sa stal literárnym fenoménom v Maďarsku, autor upútal pozornosť aj na svetovej literárnej scéne.
V Satanskom tangu Krasznahorkai veľmi sugestívne opisuje skupinu chudobných obyvateľov opustenej poľnohospodárskej družstevnej farmy na maďarskom vidieku tesne pred pádom komunizmu. Na mieste panuje ticho a napäté očakávanie, keď sa na scéne objaví charizmatický Irimiáš a jeho kumpán Petrina, o ktorých si všetci mysleli, že sú mŕtvi.
Pre čakajúcich obyvateľov sú akýmsi zjavením. Vidia v nich poslov nádeje alebo posledného súdu. Satanistický prvok, na ktorý odkazuje názov knihy, je prítomný v otrockej morálke ľudí a v pretvárke podvodníka Irimiáša, ktorá je účinná, no zároveň klamlivá. Postavy v románe čakajú na zázrak, nádej, na akýsi návrat stratenej budúcnosti. Román sa v roku 1994 dočkal filmovej podoby pod taktovkou režiséra Bélu Tarra, ktorý sfilmoval i niektoré ďalšie Krasznahorkaiove diela.
Majster apokalypsy
Americká kritička Susan Sontagová čoskoro korunovala Krasznahorkaia titulom majster apokalypsy súčasnej literatúry, k čomu dospela po prečítaní autorovej druhej knihy Az ellenállás melankóliája z roku 1998 (Melanchólia vzdoru, Brak, 2021). Ide o akúsi hororovú fantáziu, ktorá sa odohráva v malom maďarskom mestečku v karpatskej doline. S postupujúcim dejom sa v knihe množia zlovestné znamenia.
Kľúčový moment dramatického sledu udalostí nastáva vtedy, keď do mestečka prichádza strašidelný cirkus, v ktorom je hlavnou atrakciou mŕtvola obrovskej veľryby. Tajomné a hrozivé divadlo spúšťa extrémne sily, ktoré vedú k šíreniu násilia a vandalizmu. Neschopnosť armády zabrániť anarchii vytvára priestor pre diktátorský prevrat. László Krasznahorkai pomocou snových scén a groteskných charakteristík majstrovsky vykresľuje brutálny boj medzi poriadkom a chaosom, kde nikto nemôže uniknúť teroru.
Inšpirácia Čínou a Japonskom
Medzi jeho ďalšie knihy, ktoré si získali pozornosť literárneho sveta a ktorých nie je málo, patrí napríklad Északról hegy, Délről tó, Nyugatról utak, Keletről folyó z roku 2003 (Od severu hora – Od jihu jezero – Od západu cesty – Od východu řeka, Mladá fronta, 2008). Témou príbehu, odohrávajúceho sa juhovýchodne od Kjóta, je hľadanie tajnej záhrady.
Touto knihou nadobúda dielo autora kontemplatívnejší a jemne vyvážený tón. Výsledkom je celá séria diel inšpirovaných hlbokými dojmami, ktoré v ňom zanechali cesty do Číny a Japonska.
Dielo Északról hegy, Délről tó, Nyugatról utak, Keletről folyó pôsobí ako predohra k bohatému dielu Seiobo járt odalent z roku 2008 (Seiobo There Below, 2013), zbierke sedemnástich príbehov o úlohe krásy a umeleckého tvorenia vo svete slepoty a pominuteľnosti. Spolu s kvintetom eposov predstavuje Krasznahorkaiovo hlavné dielo. „Obzvlášť nezabudnuteľná je úvodná scéna, v ktorej stojí snehobiela volavka nehybne uprostred rieky Kamo v Kjóte a čaká na svoju obeť vo víroch vody pod ňou. Pre davy ľudí, ktorí prechádzajú okolo, je volavka neviditeľná, no stáva sa neuchopiteľným obrazom konkrétnej situácie umelca,“ píše Anders Olsson.
Držiteľ Man Bookerovej ceny a ďalších ocenení
Nobelova cena je pre Krasznahorkaia akousi čerešničkou na torte, keďže ide o autora, ktorý je držiteľom mnohých ocenení. Uznania sa dočkal už v roku 1985, keď vydal román Satanské tango. V roku 1993 získal nemeckú cenu Bestenliste za najlepšie literárne dielo roka, ktorým bol román Melanchólia vzdoru.
Spolu s básnikom Georgeom Szirtesom, svojím prekladateľom, bol Krasznahorkai v roku 2013 nominovaný na cenu Independent Foreign Fiction Prize za román Satanské tango. Dva roky po sebe získal cenu Best Translated Book Award v USA, v roku 2013 za román Satanské tango a v roku 2014 za román Seiobo There Below.
V roku 2015 získal Medzinárodnú Bookerovu cenu (Man Booker International Prize) za celoživotné dielo. Porota ocenila jeho „intenzívny, vizionársky štýl“ a schopnosť vytvárať diela s hlbokým filozofickým a apokalyptickým nádychom. Za román The World Goes On bol nominovaný na Medzinárodnú Bookerovu cenu v roku 2018.
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za literatúru je tradične vyhlasovaná ako štvrtá v poradí. Od roku 1901 do roku 2024, s prestávkou počas druhej svetovej vojny medzi rokmi 1940 – 1943, bola udelená 117-krát. Ako prvý ju získal v roku 1901 francúzsky básnik a esejista Sully Prudhomme.
Celkovo ju získalo 121 literátov, z toho je len 18 žien. Prvou laureátkou bola švédska autorka Selma Lagerlöfová (1858 – 1940), ktorej bola udelená v roku 1909. Najmladším držiteľom v dejinách Nobelovej ceny za literatúru je autor Knihy džunglí Rudyard Kipling, ktorý mal v čase udelenia ceny 41 rokov, najstaršia je Doris Lessingová, ktorej bola cena udelená ako 87-ročnej.
O štyri Nobelove ceny za literatúru sa delili 7 laureáti a jedna laureátka, čo je zriedkavejšie ako v prípade ostatných Nobelových cien.
Minuloročná Nobelova cena za literatúru putovala po prvýkrát do Južnej Kórey. Autorka Kang Hanová, ktorá sa preslávila románom Vegetariánka, ju získala „za intenzívnu poetickú prózu, ktorou sa konfrontuje s historickými traumami a odhaľuje krehkosť ľudského života“.
Medzi predchádzajúcich laureátov Nobelovej ceny za literatúru patria okrem iných Alexander Solženicyn, Ernest Hemingway, Bob Dylan, Günter Grass, Alice Munroová, Orhan Pamuk, Elfriede Jelineková, Annie Ernauxová, Doris Lessingová, Imre Kertész, Toni Morrisonová, Jaroslav Seifert, Gabriel García Márquez, Isaac Bashevis Singer, Saul Bellow, Heinrich Böll, Jean-Paul Sartre, Albert Camus, Knut Hamsun, George Bernard Shaw či Winston Churchill. Celý zoznam si môžete pozrieť na tomto odkaze.
História Nobelovej ceny
Nobelova cena vzišla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. Vo svojom závete odkázal väčšinu svojho bohatstva na ustanovenie ceny. Nobelovým želaním bolo, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. S týmto posledným želaním nesúhlasila jeho rodina. Prvýkrát tak bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme. Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
Zdroj: NobelPrize.org (1, 2), The Guardian, The Booker Prize
(zh)
