Pripadá na 23. septembra a oslavuje sa na podnet Svetovej federácia nepočujúcich (WFD) od roku 2018.
Deň posunkových jazykov zároveň odkazuje na 23. september 1951, keď bola v Ríme založená Svetová federácia nepočujúcich (WFD). Táto federácia spája neziskové organizácie a asociácie zo 133 krajín celého sveta a upozorňuje na práva nepočujúcich na celej zemeguli. Deň posunkových jazykov je súčasťou Medzinárodného týždňa nepočujúcich, ktorý sa na celom svete oslavuje každoročne počas posledného septembrového týždňa od roku 2009. Tento rok je ohraničený 20. – 26. septembrom a jeho témou je oslava prosperujúcich nepočujúcich komunít.
Posunkový jazyk a jeho história
- O zrodoch posunkových jazykov neexistuje mnoho informácií. Otázkou hluchonemoty sa zaoberal už Aristoteles (384 – 322 pred n. l.), avšak došiel k mylnému presvedčeniu, že keďže nepočujúci ľudia nemôžu hovoriť, sú hlúpi a nemožno ich vzdelávať.
- Aristotelov názor vyvrátil taliansky učenec Girolamo Cardano až v 16. storočí. Vo svojom diele Gramotní hluchonemí potvrdil, že pre myslenie nie je sluch potrebný a že nepočujúci sú vzdelávateľní.
- V 8. storočí anglický mních Béda Venerabilis vo svojom diele Prostoreč opísal tri rôzne druhy prstových abecied – jednoručnú, dvojručnú a zmiešanú. Nie je však jasné, či ich používali nepočujúci.
- V roku 1469 slávna nemecká abatyša Scholastika učila nepočujúce dievča pomocou znakového jazyka.
- V 16. storočí vzdelával nemecký evanjelický pastor Joachim Pascha (1527 – 1578) pomocou znakov a obrázkov svoju dcéru Alžbetu, ktorá ako jednoročná ohluchla následkom choroby.
- Na prelome 17. a 18. storočia vyučoval nepočujúci francúzsky pedagóg Etienne de Fay (1669 – 1750) znakovým jazykom nepočujúce deti.
- Za otca nepočujúcich sa však považuje francúzsky kňaz Abbé l´Epée (1712 – 1789), ktorý vnímal znakovú reč komunity nepočujúcich ako nedostatočnú. Vymyslel si preto znaky reprezentujúce aj predložky, členy či pomocné slovesá francúzskeho jazyka a vlastný systém výučby posunkového jazyka. Jeho metóde výučby sa hovorilo francúzska.
- Opakom francúzskej metódy je orálna, pri ktorej sa učiteľ snaží žiakov naučiť hovoriť a používať písmo. Hovorilo sa jej aj nemecká, pretože jej hlavným zástancom bol nemecký pedagóg Samuel Heinicke (1727 – 1790).
- Už spomínaný francúzsky kňaz Abbé l´Epée v roku 1760 založil bezplatnú školu pre nepočujúcich v Paríži, prvú školu tohto druhu v Európe. Cisára Jozefa II. inšpirovala k založeniu prvého ústavu pre nepočujúcich vo Viedni v roku 1779. Tento príklad postupne nasledovali ďalšie okolité krajiny. Na Slovensku bola založená prvá škola pre hluchonemých v Liptovskom Mikuláši v roku 1835, o rok neskôr ďalšia v Bratislave.
Posunkový jazyk a zaujímavosti
- V každom jazyku majú nepočujúci vlastný posunkový jazyk, slovenský posunkový jazyk je iný ako francúzsky, ten sa zas líši od anglického či nemeckého a pod. Posunkové jazyky sú podobne náročné ako hovorené cudzie jazyky. Vo svete sa používa vyše 200 rozličných posunkových jazykov a hovorí nimi vyše 70 miliónov ľudí.
- Tak ako majú počujúci umelý medzinárodný jazyk esperanto, aj nepočujúci majú umelý medzinárodný znakový jazyk – Gestuno. Avšak podobne ako esperanto, príliš sa neujal.
- Posunkové jazyky nie sú vizualizovanou formou hovorených jazykov. Slovenský posunkový jazyk má vlastnú gramatiku, odlišnú od gramatiky slovenského jazyka. Existuje ale aj posunkovaná slovenčina, ktorá používa gramatiku a slová zo slovenského jazyka a posunky zo slovenského posunkového jazyka. Tieto prvky sa používajú súčasne, pričom posunky sa sprevádzajú slovami, či už naozaj vyslovenými, alebo nemým pohybom pier, z ktorých sa dá slovo odčítať. Slovenský posunkový jazyk sa hlasom nesprevádza, pretože má inú gramatiku.
- Posunkový jazyk nie je pantomíma. Pantomíma sa hrá celý telom a je zrozumiteľná každému človeku, no posunkový jazyk sa odohráva v priestore vymedzenom rozpaženými lakťami, temenom hlavy a pásom.
- Pri komunikácii s nepočujúcim je zbytočné zvyšovať hlas, kričať či preháňať artikuláciu. Znemožňujete mu odčítavanie slov z vašich pier.
- Posunkový jazyk a posunková reč sú dva rozličné pojmy. Jazyk je systém znakov a reč je realizáciou tohto systému v individuálnych prejavoch.
- V posunkovom jazyku je možné aj spievať, a to prostredníctvom takzvaných umeleckých posunkov, ktoré sa používajú inak ako posunky pri bežnej komunikácii v posunkovom jazyku.
Čo sa pre nepočujúcich robí na Slovensku
- Na Slovensku združuje nepočujúcich Asociácia nepočujúcich Slovenska (ANEPS). Program, ktorý prichystala v rámci Týždňa nepočujúcich, nájdete po kliknutí na nasledujúci link: ANEPS.
- Až v marci roku 2018 otvorili na Slovensku prvé stredisko s komplexnou a špičkovou zdravotnou starostlivosť v Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave. Kým neexistovalo, mnohí malí pacienti sa s vážnymi poruchami sluchu odchádzali liečiť do zahraničia. Na jeho portál sa dostanete po kliknutí na nasledujúci link: Centrum pre deti s poruchou sluchu.
- 23. septembra roku 2020, t. j. na Medzinárodný deň posunkového jazyka bola na Slovensku slávnostne podpísaná Deklarácia o kodifikácii posunkového jazyka, čím by sa malo posilniť jeho postavenie ako samostatného jazyka v našej krajine, ale aj prispieť k odstraňovaniu spoločenských bariér.
- Od školského roku 2020/21 možno posunkový jazyk na Slovensku študovať aj na vysokej škole. Ako jediná u nás ponúka túto možnosť Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity (TU) v Trnave. Viac detailov sa dozviete po kliknutí na nasledujúci link: bakalársky študijný program slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich.
- Ak vás zaujíma, ako sa vyjadrujú konkrétne slová v posunkovom slovenskom jazyku, kliknite na nasledujúci link: Prekladový slovník slovenského jazyka – slovenského posunkového jazyka.
Fakty o strate sluchu
- Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) až 1,5 miliardy ľudí na svete žije s určitým stupňom straty sluchu (pozri link WHO).
- Podľa odhadov sa narodí s poruchou sluchu alebo ju získa krátko po narodení jedno z dvesto detí.
- Najviac ohrozené stratou sluchu sú deti v chudobných krajinách, a to v dôsledku ochorení, ako sú osýpky, mumps, rubeola, meningitída či ušné infekcie.
- Strata sluchu hrozí každému tretiemu človeku vo veku nad 65 rokov.
- Odhadom až 1,1 miliardy ľudí vo veku od 12 do 35 rokov ohrozuje svoj sluch tým, že sa vystavuje extrémnemu hluku, napríklad na koncertoch, športových akciách a počúvaním hudby príliš nahlas. Ak sa pravidelne a dlhodobo vystavujete hlasitým zvukom, môžete si privodiť nezvratnú stratu sluchu.
Zdroje: WHO, Theses.cz, Mosty inklúzie, Svitavský denník cz, Nepočujúci.sk, PortálVS.sk