V prameňoch je zmienka zhruba o tridsiatke svätcov s týmto menom, no pravdepodobne bol odvodený od dvoch z nich.
Ilustračná fotografia zamilovanej dvojice. Zdroj: Pixabay
Sviatok svätého Valentína ľudia naprieč krajinami chápu ako sviatok lásky a zamilovaných, ktorý oslavujú 14. februára. Zamilované dvojice si vymieňajú dary a prejavujú si vzájomnú náklonnosť. Aký je však pôvod tohto sviatku?
Ústrednou postavou svetského sviatku je svätec Valentín. V cirkevných prameňoch sa meno Valentín objavuje pri zhruba troch desiatkach svätcov, ktorí žili v období od tretieho do dvadsiateho storočia a zomreli mučeníckou smrťou. Názov sviatku bol podľa etnológa Juraja Zajonca odvodený pravdepodobne len od dvoch svätých Valentínov, ktorých si rímskokatolícka cirkev pripomína práve 14. februára.
Prvým je kňaz Valentín Rímsky, druhý biskup Valentín z Terni. Obaja zomreli ako mučeníci v Ríme 14. februára medzi rokmi 268 a 280. Okrem rímskokatolíckej cirkvi si pamiatku pripomína aj anglikánska a evanjelická cirkev. Východné ortodoxné cirkvi zase oslavujú 6. júla pamiatku Valentína Rímskeho a 30. júla pamiatku Valentína z Terni.
Pozrite si
Čo má spoločné Valentín a epilepsia?
Podľa historických dokladov sa smrť Valentína Rímskeho spája s rímskym cisárom Klaudiom II., ktorý ho uväznil a neskôr dal popraviť. Príčinou rozsudku bolo vierovyznanie. Podľa legendy kňaz zázračne vyliečil slepú dievčinu, čím obrátil na kresťanskú vieru viacero Rimanov. Tento čin však cisár neschválil, a preto Valentína odsúdil na smrť.
Valentín z Terni bol biskupom a zázračne vyliečil ťažko chorého syna rímskeho rečníka Kratóna. Uzdravený chlapec sa dal na štúdium latinčiny a gréčtiny. Čin bol natoľko pôsobivý, že sa viacerí Rimania nechali pokrstiť. Opäť sa to ale nestretlo so súhlasom Rímskej ríše, a preto biskupa popravili.
Deň svätého Valentína zaviedol v roku 496 pápež Gelasius I. a stanovil ho na 14. februára. Valentín je patrónom včelárov, cestujúcich a turistov, mladých ľudí, zamilovaných, snúbencov a manželov, epileptikov, pričom je aj ochrancom pred touto chorobou a navyše aj šťastného manželstva. Keďže svätci mali zázračné liečebné schopnosti, Valentín Rímsky je zobrazovaný so slepou dievčinou, Valentín z Terni s epileptikom.
Hoci v životopisoch svätcov nenájdeme zmienky o ich spojení s láskou a manželstvom, určité vysvetlenie sa podľa Zajonca dá nájsť v dodnes tradovaných a inovovaných legendách. Obom Valentínom sa pripisuje legenda, podľa ktorej cisár Klaudius II. zakázal budúcim vojakom uzatvárať manželstvá z obavy, že by títo muži nedosahovali v armáde také dobré výsledky ako slobodní muži. Podľa niektorých legiend cisár dokonca všetky zasnúbenia a manželstvá zrušil. Valentín však tajne sobášil zamilované páry kresťanským obradom. Porušenie zákazu bolo dôvodom, prečo dal cisár Valentína uväzniť a popraviť.
Podľa inej legendy bol Valentín zaľúbený do vyliečenej, predtým slepej dievčiny a pred smrťou jej zanechal list s podpisom Tvoj Valentín. Dievčina potom zasadila na jeho hrobe ružovo kvitnúcu mandľu, ktorá sa stala symbolom oddanej lásky a priateľstva. V inej legende Valentín obdarúval zosobášené páry kvetmi voňavých ruží a prial im šťastný život.
Ilustračná fotografia. Zdroj: iStockphoto.com
Sviatok pomohli rozšíriť básnici
Sviatok svätého Valentína pochádza z Británie, kde vznikol koncom 14. storočia v kultúre najvyššej spoločenskej vrstvy Anglicka, postupne sa obyčaje rozšírili aj medzi nižšími vrstvami.
Korene má v stredovekom a ranonovovekom kulte svätca. V tomto období sa stal Valentín patrónom romantickej lásky a zamilovaných. Významne k tomu prispel anglický básnik Geoffrey Chaucer so svojou básňou Vtáčí snem. Básnik spojil obdobie, keď si vtáky hľadajú partnerov s dňom 14. februára, ktorý pripadal na Valentína. Je teda akousi paralelou prebúdzania sa prírody a vznikajúcich ľúbostných vzťahov. Chaucer opísal slávnostný deň zamilovaných, čím prepojil svätca s romantickou láskou.
Obraz sa šíril prostredníctvom medzinárodnej dvorskej kultúry v 14. a 15. storočí aj prostredníctvom tvorby ďalších, nielen anglických básnikov.
Valentínska poézia a slávenie sviatku sa v priebehu nasledujúcich storočí rozšírili z Anglicka do Francúzska, Španielska, Nemecka a Holandska. V 17. storočí sa zvyk presunul aj na americký kontinent, odkiaľ sa v pozmenenej podobe vrátil do Európy a v priebehu 20. storočia sa dostal takmer všade. V súčasnosti je sviatok súčasťou modernej a postmodernej masovej kultúry krajín Európy, Ameriky aj Ázie.
Akú mali zvyky pôvodnú podobu?
Zvyky, ktoré sa viazali k 14. februáru, mali za cieľ získať valentínskeho partnera alebo valetínsku partnerku a prejavovať jemu alebo jej náklonnosť. Samostatnou skupinou zvykov boli tie, ktoré ľudia praktizovali za účelom spoznať budúceho partnera alebo budúcu partnerku. Predpokladom pre vznik valentínskeho páru boli vzájomné sympatie. Mohli ich tvoriť už existujúci milenci, snúbenci, manželia, ale vzájomné sympatie mohli vyplývať i z príbuzenských či iných osobných vzťahov medzi ľuďmi opačného pohlavia.
Valentínsky vzťah mal dočasný charakter a viazal sa k tomuto dňu. Trval zvyčajne od jedného sviatku k nasledujúcemu, avšak mohol aj pretrvať. Ak valentínsky vzťah vytvorili slobodní ľudia, očakávalo sa, že uzavrú manželstvo.
Z obdobia od vzniku sviatku do konca 18. storočia pochádza viacero zvykov a tradícií. Výber partnera valentína a partnerky valentíny sa konal v predvečer alebo ráno v deň sviatku, a to rôznymi spôsobmi. Jednak sa mohli vopred vzájomne dohodnúť. Iným spôsobom bolo losovanie, keď si ľudia vybrali náhodne. Tento zvyk mal aj magický charakter a slúžil tiež ako veštba budúceho sobáša.
Existovala i predstava o vytvorení ľúbostného vzťahu pri prvom stretnutí slobodného muža a slobodnej ženy v deň sviatku. Verilo sa, že dievka sa vydá za toho slobodného mládenca, ktorého uvidí ako prvého v spomenutý sviatočný deň. Uvedená obyčaj má opäť charakter veštby.
Valentínske párovanie nebolo len o hľadaní a získavaní partnera či partnerky, ale aj príležitosťou na udržanie a upevnenie spoločenských kontaktov a prejavenie sympatií medzi príbuznými a priateľmi. Páry mohli tvoriť rodinní priatelia či iné blízke osoby, pričom ich vytvárali vydaté ženy a ženatí muži, ktorí však neboli manželmi. Valentínom či valentínou mohli byť aj deti. Jedna osoba mohla mať súčasne viac valentínskych partnerov.
Prvý druh pohľadnice
Ústrednou myšlienkou sviatku je prejavenie sympatií a náklonnosti blízkej osobe. Partneri sa vzájomne oslovovali ako valentín a valentína. Za azda najstarší text, v ktorom sa takéto oslovenie objavuje, sa považuje báseň francúzskeho vojvodu Karola Orleánskeho z roku 1420. Svoju manželku v nej oslovil moja sladká Valentína. Báseň napísal počas svojho uväznenia v londýnskom Toweri, kam sa dostal po bitke.
Valentínovia prejavovali lásku svojim valentínam prostredníctvom poézie, ktorú buď prednášali, alebo im ju dávali ako list. Z ľúbostných básní sa postupne stali pozdravy vo forme listu či pohľadnice, ktoré sa nazývajú valentínky. Práve ony sa považujú za prvý druh pohľadnice a tradícia ich zasielania bola známa v Anglicku už v 16. storočí.
Pohľadnice sa v minulosti ručne vyrábali a obsahovali rôzne symboly lásky – kupid alebo amor, srdce, vtáky, kvety či uzol lásky. Existovali dokonca aj rôzne príručky na písanie prianí. Prvé tlačené valentínky z Britských ostrovov pochádzajú z konca 18. storočia, pričom v priebehu nasledujúceho storočia sa tešili veľkej obľube. Svedčí o tom aj fakt, že v polovici 20. rokov sa rozposlalo asi dvestotisíc valentínok a ich počet v ďalších rokoch len narastal.
So sviatkom sa spája aj obdarúvanie partnerky. Tento zvyk bol rozšírený najmä medzi dvorskou aristokraciou v dobe renesancie, no postupne sa dostal aj medzi strednú triedu. Muži dávali svojim valentínam drahé šperky a rôzne spomienkové predmety. Ak mali ženy viac valentínov, tak od každého dostali dar. Rozšíreným darom pre slobodné ženy bol aj pár rukavíc, ktorý bol tiež zároveň prejavom vážneho záujmu muža.
V Spojených štátoch amerických sa spočiatku sviatok neslávil. Zmenilo sa to v polovici 19. storočia s rozvojom konzumnej kultúry a romantizmu. Význam Valentína rapídne vzrástol a stal sa sviatkom, ktorý ľudia oslavovali naprieč krajinou. Americké firmy začali s masovou výrobou valentínok, ktoré sa tešili veľkej obľube, pričom tie luxusnejšie boli predmetom medzikontinentálneho obchodu.
Vplyvom komerčnej revolúcie sa sviatok premenil do modernej, súčasnej podoby. Oslavy sa už neviazali iba na tento deň, ale reklamy a tovar sa začali vzťahovať na dlhšie obdobie. Neslávila sa už len romantická láska, ale aj láska medzi rodičmi a deťmi či inými blízkymi osobami. Predmetom darovania okrem valentínok boli aj iné predmety, napríklad kvety, sladkosti, šperky alebo iný módny tovar.
Pozrite si
Valentín nemá všade rovnakú podobu
Valentín sa v pozmenenej podobe v 20. storočí postupne rozšíril z USA a Veľkej Británie do európskych krajín, v ktorých už mal tradíciu, ale i tam, kam sa ešte predtým nedostal. Významnú rolu zohrali médiá a internet, pričom špecifickú úlohu mala aj valentínska reklama, ktorá sa objavuje oveľa skôr pred samotným sviatkom.
Pozmenila sa aj škála darov, i keď naďalej pretrvávajú valentínske pozdravy. Typickými darmi v súčasnosti sú čokoláda, bonboniéra v tvare srdca, kvety (často červené ruže alebo červené tulipány), šumivé víno, kozmetika, plyšové hračky, šperky, spodná bielizeň, fotoalbumy, hodinky a romantická večera.
Reštaurácie ponúkajú ako špecialitu valentínske menu zložené z jedál a nápojov so špeciálnymi názvami. Divadlá a kiná tiež tematicky prispôsobujú svoje predstavenia. Na sviatok reagujú aj hotely, rekreačné a kúpeľné zariadenia, cestovné kancelárie a nočné kluby. V súčasnosti sú obľúbené aj zážitkové dary, napríklad exotické dovolenkové a rekreačné pobyty, vyhliadkový let balónom či vysokohorská túra s horským vodcom.
Ľudia si v niektorých krajinách dávajú špecifické dary. V Taliansku si zaľúbenci dávajú čokoládové cukrovinky s lieskovcami, nazývané baci perugina, v Chorvátsku sú zase obľúbené medovníkové srdcia s ornamentálnou výzdobou. V Portugalsku dievčatá venujú svojim vyvoleným ručne vyšívané vreckovky. Tento deň je tiež všeobecne obľúbený aj ako vhodný dátum zásnub či uzavretia sobáša. V rôznych krajinách sveta existujú aj ďalšie dni počas roka, ktoré majú podobný charakter ako Valentín. Sviatok navyše nemá univerzálnu podobu, sú miesta, v ktorých viac oslavujú priateľstvá a rodinné vzťahy než partnerský vzťah.
Ilustračná fotografia. Zdroj: Pixabay
Autobusy na zoznámenie
V súčasnosti vznikajú aj rôzne nové tradície spojené s Valentínom. Príkladom sú autobusové či vlakové linky, ktoré sú určené na zoznamovanie sa cestujúcich. Zvyk je rozšírený napríklad v Estónsku, kde majú autobus lásky, alebo v Nemecku, v ktorom jazdí Flirt Express. Iným zvykom je zase zamykanie zámky lásky s monogramami zaľúbených. Zámok dvojica zamkne na zábradlí mostu, plote či bráne a kľúč sa zahodí, pričom si sľúbi večnú lásku.
Valentín sa spája aj s neoficiálnym sviatkom nezadaných, ktorý sa nazýva Deň slobodných alebo Deň singlov. V Európe sa slávi podľa krajiny 13., 14. alebo 15. februára. Sviatok je špecifickou formou oslavy lásky k sebe, ale aj lásky k priateľom a rodine.
Slávia ho nezadaní a stretávajú sa aj preto, aby si navzájom pripomenuli, že v živote môžu byť spokojní, aj keď sú sami. V tento deň navštevujú svojich priateľov a rodinu, obdarúvajú samých seba alebo cestujú, alebo sa venujú dobrovoľníctvu.
Zdroje: Juraj Zajonc – Svätí s menom Valentín a sviatky zamilovaných.
