Európska komisia zverejnila Správu o rodovej rovnosti v EÚ, poukazuje na negatívny dopad pandémie v súvislosti so ženami.
Zdravotné sestry na jednotke intenzívnej starostlivosti počas pandémie. Zdroj: iStockphoto.com
Správa konštatuje, že pandémia COVID-19 prehĺbila nerovnosti medzi ženami a mužmi takmer vo všetkých oblastiach života. Poukázala tiež na fakt, že ženy prišli o ťažko vybojované úspechy z predchádzajúcich rokov. Rodová rovnosť pritom ešte nikdy nebola tak vysoko na zozname priorít politického programu Európskej únie.
Európsky parlament má stály Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, ktorého poslaním je dosahovanie rovnosti medzi pohlaviami. „Ženy sú v boji proti pandémii v prvej línii a sú ňou viac zasiahnuté. Nemôžeme si dovoliť ústup, musíme pokračovať v boji za spravodlivosť a rovnosť. Preto Európska únia stavia ženy do centra pozornosti plánov obnovy a zaviazala členské štáty, aby investície financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti smerovali aj na podporu rodovej rovnosti,“ hovorí podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.
Komisárka pre rovnosť Helena Dalli dodáva, že hoci covidová kríza nepomerne viac zasiahla do života žien, mali by sme sa na túto situáciu pozerať ako na príležitosť.
Graf zobrazujúci pomer žien pracujúcich v prvej línii. Zdroj: Európsky parlament
Ženy v prvej línii proti pandémii
Európsky parlament upozornil na zásadnú úlohu žien, ktoré stoja v prvej línii boja proti pandémii COVID-19. Ženy sú nadmerne zastúpené v základných službách, ktoré museli počas pandémie fungovať naďalej (zdravotníctvo, maloobchod, starostlivosť o deti, opatrovanie seniorov a podobne). S príchodom pandémie zaznamenali bezprecedentný nárast pracovnej záťaže, zdravotných rizík a problémov s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom. Tieto ženy sú navyše vystavené oveľa väčšiemu riziku nákazy.
Podľa údajov Výskumného strediska Európskeho parlamentu a Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť v sektoroch zameraných na opatrovateľské služby pracuje v Európskej únii 49 miliónov ľudí. Až 76 percent z nich sú ženy.
Podobná situácia je aj v pomocných odvetviach, napríklad zo všetkých pokladníkov v maloobchodných predajniach je 82 percent žien. Ženy – opatrovateľky v zdravotníckych službách predstavujú 86 percent, opatrovateľky detí a asistentky učiteľov 93 percent, upratovačky a pomocnice v domácnosti 95 percent.
Najväčší nepomer mužov a žien zamestnaných v zdravotníckych službách je v Lotyšsku, kde ženy tvoria až 88 percent opatrovateľov. Na Slovensku je to vyše 80 percent, v Českej republike takmer 80 percent, v ďalších členských krajinách vyše 70 percent a v štyroch okolo 65 percent (Cyprus, Taliansko, Grécko, Luxembursko). Iba na Malte je podiel žien a mužov dosť vyrovnaný (53 percent žien).
Sestrička poskytujúca starostlivosť pacientke na vozíčku. Zdroj: iStockphoto.com
Koronakríza vážne zasiahla ženy na trhu práce
Kríza zasiahla najviac ženy pracujúce v odvetviach, ktoré nemožno robiť na diaľku. Okrem zdravotníctva a maloobchodu musia denne dochádzať na pracoviská spojené so starostlivosťou o ľudí a upratovacími službami. Ženy sa zároveň s väčšími problémami dostávali naspäť na trh práce počas čiastočnej obnovy v lete 2020. Svedčí o tom aj nárast zamestnanosti medzi druhým a tretím štvrťrokom 2020 – u žien iba o 0,8 percenta a u mužov o 1,4 percenta.
Obmedzenie pohybu počas pandémie COVID-19 má významný vplyv na neplatenú starostlivosť a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Podľa prieskumu strávili ženy v priemere 62 hodín týždenne starostlivosťou o deti (v porovnaní s 36 hodinami u mužov) a 23 hodín týždenne domácimi prácami (muži 15 hodín).
Muži aj ženy boli viac ako zvyčajne na internete. Situácia na webe nahrávala aj sexuálnym predátorom. Vzrástli prípady sexuálneho zneužívania detí prostredníctvom webu, najmä dievčat.
Nárast domáceho násilia počas pandémie
Členské štáty EÚ tiež zaznamenali prudký nárast domáceho násilia, napríklad vo Francúzsku bolo počas prvého týždňa obmedzenia pohybu nahlásených o 32 percent viac prípadov domáceho násilia, v Litve to bolo po prvých troch týždňoch o 20 percent viac. V Írsku bol päťnásobný nárast príkazov na zásah proti domácemu násiliu a v Španielsku sa počas prvých dvoch týždňov obmedzenia pohybu zvýšil počet volaní o 18 percent.
Na následky domáceho násilia zomiera v EÚ každý týždeň približne 50 žien. Toto číslo sa počas lockdownu ešte viac zvýšilo. Pre reštriktívne opatrenia bolo pre obete ešte náročnejšie domáhať sa pomoci. Niektoré krajiny zaviedli počas pandémie nové dodatočné opatrenia proti rodovo orientovanému násiliu.
Žena vyrušovaná telefonujúcim mužom pri práci. Zdroj: iStockphoto.com
Podpora rodovej rovnosti
Európska únia sa už od svojich počiatkov snaží o vytvorenie sociálneho rozmeru Európy a dosiahnutie rovnosti medzi mužmi a ženami. Otázky rodovej rovnosti sú obsiahnuté vo všetkých jej politikách. Uplatňovanie rodového hľadiska (gender mainstreaming) je v súčasnosti najdôležitejšou stratégiou presadzovania rodovej rovnosti.
Komisia v uplynulom roku vynaložila značné úsilie, aby pokročila vo vykonávaní stratégie pre rodovú rovnosť. Spustila prevádzku portálu na monitorovanie stratégie v oblasti rodovej rovnosti (Gender Equality Strategy Monitoring Portal), aby mala lepší prehľad o pokroku v celej EÚ. Projekt, vypracovaný Spoločným výskumným centrom Európskej komisie a Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE), umožní monitorovať výkonnosť jednotlivých členských štátov EÚ a porovnávať túto výkonnosť medzi 27 členskými štátmi.
Hľadisko rodovej rovnosti je zahrnuté aj v budúcom rozpočte EÚ. V Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti v rámci programu NextGenerationEU sa od členských štátov vyžaduje vysvetlenie, ako ich národné plány obnovy podporia rodovú rovnosť, a tým pomôžu zabezpečiť v EÚ rodovo citlivú obnovu.
Európska komisia začiatkom marca 2021 predstavila opatrenia, ktorými chce dosiahnuť transparentné odmeňovanie, aby ženy a muži dostávali za rovnakú prácu aj rovnakú odmenu. V akčnom pláne digitálneho vzdelávania a v európskom programe v oblasti zručností je zasa séria opatrení na podporu spravodlivého zastúpenia dievčat a žien v povolaniach súvisiacich s informačno-komunikačnými technológiami a rozvojom digitálnych zručností.
Cez svoje programy financovania vrátane programu EÚ Právo, rovnosť a občianstvo komisia v minulom roku pokračovala v podpore iniciatív proti rodovým stereotypom.
Komisia presadzuje rodovú rovnosť tiež mimo EÚ, o čom svedčí aj nový akčný plán pre rodovú rovnosť (GAP III) na roky 2021 – 2025 s ambicióznou agendou rodovej rovnosti a silnejšieho postavenia žien vo vonkajšej činnosti EÚ.
Zdroje:
