Takmer 25 tisíc Európanov sa zapojilo do prieskumu súvisiaceho s dôsledkami pandémie COVID-19. Vyplynulo z neho, že prioritami sú predovšetkým verejné zdravie, hospodárska obnova a sociálne otázky.
Prieskum, ktorý zadal Európsky parlament, uskutočnila spoločnosť Kantar online (na Malte a Cypre telefonicky) v období od 11. do 29. júna 2020 na vzorke 24 798 respondentov vo všetkých 27 členských štátoch Európskej únie. Respondenti boli vo veku 16 až 64 rokov, v Bulharsku, Česku, Chorvátsku, Grécku, Maďarsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku vo veku 16 až 54 rokov. Celkové výsledky boli vyhodnotené podľa počtu obyvateľov každej krajiny, ktorá sa prieskumu zúčastnila.
„Výsledky tohto prieskumu jasne ukázali, že občania Európskej únie (EÚ) očakávajú od únie viac solidarity a viac opatrení na pomoc pri obnove. Uznávajú tiež potrebu väčšieho rozpočtu EÚ na riešenie bezprecedentného dosahu pandémie na naše hospodárstvo a spoločnosť. V súvislosti s aktuálnymi rokovaniami o rozpočte stojí parlament pri svojich občanoch, ktorí žiadajú efektívnejšiu a ambicióznejšiu Európsku úniu,“ uviedol David Sassoli, predseda Európskeho parlamentu, v reakcii na výsledky prieskumu.
Predseda Európskeho parlamentu David Maria Sassoli. Zdroj: europarl.europa.eu
Verejnosť sleduje opatrenia súvisiace s pandémiou
Približne traja zo štyroch občanov (76 percent respondentov celej Európskej únie a 73 percent na Slovensku) počuli o opatreniach, ktoré EÚ navrhla v rámci boja proti dôsledkom pandémie COVID-19. V celej EÚ pozná tieto opatrenia až 36 percent respondentov, čo predstavuje nárast o tri percentuálne body v porovnaní s prvým prieskumom tohto druhu uskutočneným v apríli. Na Slovensku tiež nastal mierny nárast, a to z 26 na 27 percent respondentov.
Spomedzi tých, ktorí o týchto opatreniach počuli, je s nimi spokojných v priemere 49 percent Európanov a až 56 percent Slovákov. Jasný nárast – v priemere o takmer 7 percentuálnych bodov na úrovni EÚ a o 8 percentuálnych bodov na úrovni Slovenska – potvrdzuje rastúcu podporu verejnosti pre navrhované opatrenia, z ktorých mnohé sa ešte len budú realizovať.
Podľa júnového prieskumu si takmer 7 z 10 Európanov (68 percent) želá silnejšiu pozíciu Európskej únie v boji proti súčasnej kríze. Rovnaký postoj má aj 64 percent Slovákov. Viac ako polovica respondentov v EÚ (56 percent) sa domnieva, že si to vyžaduje viac finančných prostriedkov pre úniu, ktoré by mali byť v prvom rade využité na riešenie dopadov pandémie v sektore zdravotníctva a hospodárstva. S tým súhlasí aj 47 percent Slovákov.
Ako ste spokojní so solidaritou medzi členskými štátmi EÚ v boji proti pandémii COVID-19? (vyjadrené v percentách) Zdroj: europarl.europa.eu
Nespokojnosť s úrovňou solidarity
Viac ako polovica respondentov (53 percent) nie je spokojná s úrovňou solidarity, ktorú si prejavovali členské štáty EÚ počas pandémie COVID-19. V priemere 39 percent občanov EÚ a 51 percent občanov Slovenska s ňou vyjadrilo spokojnosť. Od apríla do júna 2020 miera spokojnosti v tejto oblasti na úrovni EÚ vzrástla o 5 percentuálnych bodov. V Portugalsku a Španielsku to bol nárast o 9, v Nemecku, Grécku, Rumunsku a na Slovensku približne o 7 percentuálnych bodov.
Občania žiadajú EÚ o lepšie zvládanie kríz
Približne dve tretiny respondentov (68 percent) súhlasí s tým, že EÚ by mala mať viac právomocí na riešenie kríz, ako je pandémia COVID-19, čo podporuje absolútna väčšina v 26 členských štátoch. Najväčšiu podporu má posilnenie právomocí EÚ medzi respondentmi v Portugalsku a Luxembursku (87 percent), na Cypre (85 percent), na Malte (84 percent), v Estónsku (81 percent), Írsku (79 percent), v Taliansku a Grécku (78 percent), v Rumunsku (77 percent) a Španielsku (75 percent).
Väčšina podporuje zvýšenie rozpočtu EÚ na boj proti pandémii
Až 56 percent Európanov sa domnieva, že Európska únia by mala mať viac finančných prostriedkov na prekonanie dôsledkov pandémie nového koronavírusu COVID-19. V 15 členských štátoch EÚ s tým súhlasí absolútna väčšina respondentov, a to najmä v Grécku (79 percent), na Cypre (74 percent), v Španielsku a Portugalsku (71 percent).
Občania EÚ uviedli ako prioritu verejné zdravie, t. j. 55 percent respondentov považuje výdavky na verejné zdravie za najdôležitejšie. Respondenti v 17 členských štátoch EÚ zaradili túto oblasť na prvé miesto. V zozname priorít nasleduje hospodárska obnova a nové príležitosti pre podniky (45 percent), zamestnanosť a sociálne otázky (37 percent), ako aj boj proti zmene klímy (36 percent). V Taliansku (58 percent), Slovinsku (55 percent) a Litve (54 percent) je na prvom mieste financovanie hospodárskej obnovy.
Občania Rakúska (48 percent) a Dánska (45 percent) považujú za najvyššiu prioritu EÚ pokračujúci boj proti zmene klímy. Respondenti na Slovensku (63 percent), v Chorvátsku (58 percent) a vo Fínsku (46 percent) za prioritu považujú zamestnanosť a sociálne otázky.
Verejné zdravie (šedomodrá) je najviac spomínanou oblasťou politiky v 17 členských štátoch EÚ. Zdroj: europarl.europa.eu
Problémom sú osobné finančné ťažkosti
Na to, nakoľko je dôležité čo najskôr prijať potrebné rozhodnutia v rámci balíka opatrení na obnovu, poukazuje finančná situácia Európanov, ktorá je od začiatku pandémie znepokojujúca. Podobne ako v apríli 57 percent respondentov uviedlo, že má osobné finančné problémy. Väčšina uvádza stratu príjmu (28 percent), čo predstavuje hlavný problém v 21 členských štátoch – najviac v Maďarsku a Španielsku (43 percent), v Bulharsku a Grécku (41 percent) a v Taliansku (37 percent). Na Slovensku muselo siahnuť na svoje osobné úspory 32 percent respondentov, 27 percent deklarovalo stratu príjmu a 22 percent prišlo čiastočne alebo úplne o zamestnanie.
Negatívne pocity sú na ústupe
Z výsledkov prieskumu tiež vyplýva, že v oblasti pocitov respondentov v čase krízy je viac nádeje a dôvery ako neistoty a strachu. Celkovo 41 percent občanov 15 členských štátov EÚ charakterizovalo svoj súčasný emocionálny pocit ako nádej. Tento pocit nasleduje za pocitom neistoty, ktorú uvádza 45 percent respondentov, v apríli 2020 ju uvádzalo 50 percent.
Celkovo sú negatívne pocity na ústupe. Napríklad strach (17 percent, pokles o 5 percentuálnych bodov), frustrácia (23 percent, pokles o 4 percentuálne body), bezmocnosť (21 percent, pokles o 8 percentuálnych bodov). Pocity dôvery narástli o 3 percentuálne body, t. j. na 24 percent a ochota pomôcť o 2 percentuálne body, teda na 16 percent v priemere Európskej únie.
Úplná správa a kompletné výsledky prieskumu budú zverejnené v septembri 2020.
(MB)
Zdroj: Európsky parlament
