Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Komisia chce zlacniť cezhraničné platby v eurách v celej EÚ

Marta Bartošovičová

Ilustračné foto: European Union

Podľa súčasných pravidiel je jedno, či obyvatelia eurozóny alebo podniky z nej uskutočňujú transakcie v eurách vo vlastnej krajine alebo s iným členským štátom eurozóny.

Cieľom návrhu je poskytnúť túto výhodu aj ľuďom a podnikom z krajín, v ktorých sa neplatí eurom. Všetci spotrebitelia a všetky podniky tak budú môcť pri posielaní peňazí, vyberaní hotovosti alebo platbách v zahraničí plne využívať výhody jednotného trhu. Poplatky za všetky cezhraničné platby v eurách uskutočňované v rámci EÚ, no mimo eurozóny, budú odteraz rovnaké ako v prípade domácich platieb v oficiálnej miestnej mene, teda len nízke alebo nulové. Komisia navyše navrhuje, aby boli služby menového prepočtu pri nákupe tovaru alebo služieb v inej mene pre spotrebiteľov transparentnejšie a vystavené väčšej hospodárskej súťaži.

Podpredseda Komisie zodpovedný za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Vďaka návrhu budú mať občania a podniky z krajín mimo eurozóny pri cezhraničných platbách v eurách rovnaké podmienky ako obyvatelia eurozóny. Všetci Európania budú môcť uskutočňovať cezhraničné transfery v eurách s rovnakými nákladmi ako pri domácich transakciách. Návrh bude požadovať aj plnú transparentnosť menového prepočtu pri platbách kartou v krajine, v ktorej sa platí inou menou ako v domovskej krajine spotrebiteľov.“

Európske noviny - logoSpotrebitelia a podniky v eurozóne už využívajú veľmi nízke poplatky za cezhraničné platby v eurách. Umožňuje im to nariadenie o cezhraničných platbách, ktoré bolo prijaté v roku 2001. Podľa súčasných pravidiel je jedno, či obyvatelia eurozóny alebo podniky z nej uskutočňujú transakcie v eurách vo vlastnej krajine alebo s iným členským štátom eurozóny. Cieľom návrhu je poskytnúť túto výhodu aj ľuďom a podnikom z krajín mimo eurozóny, aby pri cestovaní alebo platbách v iných členských štátoch EÚ nemuseli znášať vysoké náklady na cezhraničné transakcie v eurách.

V spomínanom návrhu sa najmä stanovuje, že za cezhraničné platby v eurách sa majú účtovať rovnaké poplatky ako za rovnocenné domáce platby v miestnej mene. Výška poplatkov sa tak zníži na niekoľko eur alebo dokonca až centov. Za cezhraničnú úhradu z Bulharska uskutočňovanú v eurách (EUR) sa budú platiť rovnaké poplatky ako za domácu úhradu v bulharských levoch (BNG). Dochádza tým k významnej zmene, keďže v niektorých členských štátoch mimo eurozóny môžu byť poplatky za jednoduchú úhradu neprimerane vysoké (až 24 EUR za úhradu 10 EUR!). Premrštené poplatky sú prekážkou jednotného trhu, pretože bránia domácnostiam a podnikom, najmä malým a stredným, v cezhraničných aktivitách (nákupe tovaru a služieb v inej menovej zóne). Tým vzniká obrovská priepasť medzi obyvateľmi eurozóny, ktorí využívajú výhody jednotnej meny, a obyvateľmi štátov mimo eurozóny, ktorí môžu lacné transakcie uskutočňovať iba v rámci svojej krajiny.

Návrh zabezpečí aj transparentnosť platieb zahŕňajúcich rôzne meny Únie. Spotrebitelia v súčasnosti zvyčajne nie sú informovaní alebo nemajú predstavu o nákladoch na transakciu, ktorá zahŕňa menový prepočet. V návrhu sa preto požaduje, aby boli spotrebitelia plne informovaní o nákladoch na menový prepočet pred tým, ako takúto platbu uskutočnia (napr. skôr než v zahraničí použijú kartu na výber z bankomatu alebo na platbu v obchode či na internete). Budú si tak môcť porovnať náklady na rôzne možnosti prepočtu a náležite sa rozhodnúť. Podľa nedávnych zistení sa spotrebitelia sťažujú na praktiky dynamického prepočtu meny – teda keď v zahraničí platia vo svojej domácej mene – a požadujú ich zákaz. Zistilo sa totiž, že vo väčšine skúmaných prípadov pri ňom spotrebitelia tratia. Nemajú k dispozícii potrebné informácie, ktoré by im umožnili vybrať si najlepšiu možnosť, a tak sú často neférovo navádzaní priamo k drahšej možnosti menového prepočtu. Európsky orgán pre bankovníctvo bude poverený vypracovaním potrebných regulačných technických predpisov, na základe ktorých sa dospeje k tejto väčšej transparentnosti.

Legislatívny návrh sa teraz predloží na prijatie Európskemu parlamentu a Rade.

Súvislosti

Jednou z hlavných priorít Junckerovej Komisie je vybudovať prehĺbenejší a spravodlivejší jednotný trh umožňujúci voľný pohyb ľudí, služieb, tovaru a kapitálu v rámci ekonomiky s hrubým domácim produktom 15 biliónov EUR ročne. Jednotný trh má takisto vďaka väčšej hospodárskej súťaži poskytovať spotrebiteľom prístup k lepším výrobkom a nižšie ceny. Európska komisia už uskutočnila množstvo krokov, aby zlepšila postavenie a ochranu európskych spotrebiteľov v oblasti finančných služieb: smernica o platobných účtoch zaručuje všetkým obyvateľom EÚ prístup k základnému bankovému účtu; smernica o platobných službách prináša výrazne vyššiu bezpečnosť platieb a nariadenie o celoeurópskych osobných dôchodkových produktoch navrhované Komisiou poskytne väčšie možnosti výberu pri dôchodkovom sporení. V marci 2017 Európska komisia zverejnila akčný plán, v ktorom objasnila stratégiu posilnenia jednotného trhu EÚ s finančnými službami pre spotrebiteľov. Teraz uskutočňuje prvé dve opatrenia z tohto akčného plánu, ktorými sa rieši transparentnosť a poplatky pri cezhraničných transakciách: cezhraničné platby majú totiž kľúčový význam pre integráciu hospodárstva EÚ. Zohrávajú dôležitú úlohu pri spájaní občanov a podnikov z EÚ. Obmedzenia a nadmerné náklady spojené s cezhraničnými platbami sú prekážkou dobudovania jednotného trhu.

So zámerom pripraviť tieto zmeny nariadenia č. 924/2009 Komisia uskutočnila od júla do októbra 2017 verejnú konzultáciu. V rámci nej chcela zistiť, ako by sa podľa názoru zainteresovaných strán dali najlepšie znížiť náklady na cezhraničné platby v EÚ. Všetci používatelia platobných služieb (spotrebitelia alebo podniky) v odpovediach na verejnú konzultáciu poukázali na vysokú cenu, ktorú platia za cezhraničné transakcie, ako aj nedostatočnú transparentnosť účtovaných poplatkov. Poskytovatelia platobných služieb z veľkej časti nástojili na tom, že je rozdiel medzi priamo spracúvanými platbami v eurách (t. j. spracúvanými automaticky bez manuálneho zásahu) a oveľa neefektívnejším, a teda aj nákladnejším spracúvaním platieb v iných menách.

 

Zdroj a ilustračné foto: Európske noviny

Autor: dac, 1. 4. 2018

Uverejnila: MB

 

Vedecký kaleidoskop

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky